Tekvica: jesenná dávka vitamínov a minerálov

S nastupujúcim jesenným obdobím sa na farmárskych trhoch a obchodných pultoch začínajú znovu po roku objavovať tekvice. Tieto pôvodom americké plodiny sú významným zdrojom mnohých zdraviu prospešných látok, ktoré by sme mali doplniť zvlášť pred zimnou sezónou. Veľké pozitívum tekvíc tkvie v ich gastronomickej variabilite. Môžeme z nich pripraviť širokú škálu rozličných pokrmov od polievok a pyré, cez hlavné jedlá až po skvelé múčniky.

Zaujímavé je, že z botanického hľadiska sa tekvica radí medzi bobuľovité ovocie. Je to vlastne veľká mäsitá bobuľa s mnohými semienkami, ktorá vyrastá vždy zo semenníku jediného kvetu. Avšak my laici, ale napríklad aj kuchári, o tekvici väčšinou hovoríme ako o zelenine. V podstate preto, že musí byť uvarená, aby zmäkla a dala sa konzumovať.

Tekvica, indiáni a tradície

Tekvica, rovnako ako mnoho ďalších plodín, bola privezená do Európy a Ázie po objave Ameriky. Pôvodné divoké druhy boli využívané pravdepodobne len pre svoje semienka, pretože mali veľmi málo dužiny. Oveľa skôr ako na americký kontinent doplávali prví kolonisti, pestovali tekvicu americkí domorodí indiáni. Využívali ich nielen ako potravu, ale aj z nich napríklad vyrábali akési rohože a to tak, že preplietali usušené tenké prúžky tekvíc. Povesť hovorí, že tri plodiny, ktoré kolonisti u domorodcov objavili, totiž kukurica, fazuľa a tekvica, boli tri posvätné a nedeliteľné sestry. Kukurica vyrástla do výšky, fazuľa vystúpila po jej stonkách nahor a tekvica svojimi pichľavými listami obalila obe rastliny a pokryla pôdu, tak aby ju ochránila pred burinou.

Tradícia dlabania a vyrezávania lucerien zo zeleniny pochádza z Írska. Avšak tekvica sa na tento účel začala používať až v polovici 19. storočia, kedy so sebou prisťahovalci do Spojených štátov priniesli svoju lucernovou tradíciu a zistili, že sýto oranžová plodina sa pre tento účel perfektne hodí. Fakt, že tekvica v minulosti predstavovala v podstate jediný prostriedok pre obživu v období krutých zím a zároveň zdroj svetla, viedol k tomu, že si ju ľudia začali spájať s potrebou pohodlia, potravy a domova. Tekvica v sebe spája dva základné motívy jesene - zber a smrť. Vzhľadom ku všetkým týmto charakteristikám, nie je divu, že sa tekvica stala neodmysliteľným symbolom strašidelného a temného sviatku Halloween.

Vitamíny, minerály, antioxidanty

Tekvice sú bohatým zdrojom antioxidantov, ktoré pomáhajú chrániť naše telo pred rakovinou. Sú nadopované sacharidmi, ktoré sú pre nás zdrojom energie a tiež jedinečným koktejlom vitamínov a minerálov. Z minerálov je najviac obsiahnutý draslík, ktorého je v tekvici asi o pätinu viac ako v banáne. Ďalej potom zinok, vápnik, železo, meď, magnézium, mangán a fosfor.

Tekvica je jedným z najlepších známych zdrojov karotenoidov, ktoré sú veľmi dôležité zvlášť pre zdravie našich očí. Jedným z karotenoidov je vitamín A, ktorý chráni oči proti zákalom a proti poškodeniu v dôsledku nadmerného vysúšania. Pre porovnanie: Tekvica obsahuje takmer dvakrát viac vitamínu A ako napríklad mrkva. Dnes je tiež dobre známe, že látky, vďaka ktorým má tekvica (aj iné ovocie a zelenina) svoju výraznú farbu pomáhajú chrániť telo pred ochoreniami srdca, rakovinou a predčasným starnutím.

Ďalšími vitamínami, na ktoré je tekvica bohatá, sú vitamíny C a E. Tie, spolu s vitamínom A, pomáhajú udržať našu pokožku jemnú a pružnú a sú všeobecne veľmi prospešné pre našu imunitu. Vitamín C je veľmi dôležitý pre tvorbu kolagénu, zatiaľ čo vitamín A chráni pleť pred slnečnými lúčmi a škodlivými látkami. Vitamín E je neoddeliteľnou súčasťou každej bunky v našom tele a jeho úlohou je chrániť ich pred porušením.

Tekvicové semienka a tekvicový olej

Tekvicové semienka sú kapitolou samé pre seba, pretože sú, okrem tekvice ako také, ďalšie vitamínovou a minerálnou bombou. Vzhľadom na obsah aminokyseliny zvanej cucurbitin, tekvicové semienka predstavujú spoľahlivý spôsob pre likvidáciu vnútorných, zvlášť potom črevných, parazitov. U mužov tiež skvele pôsobí na udržanie zdravej prostaty a stimulujú produkciu mužského hormónu. Tekvicové semienka ďalej pozitívne ovplyvňujú činnosť močového mechúra, zažívacieho ústrojenstva, svalovú stavbu, tlmia nevoľnosť spojenú s cestovaním a sú vhodné aj v psychologickej liečbe pre zmiernenie depresie.

Opražené tekvicové semienka, ktoré sa dajú jesť na olovrant alebo nasypať si ich na šalát či polievku, sa dajú pripraviť takto:

• Vyberte semienka z tekvice (napr. lyžicou) a prepláchnite ich v studenej vode, aby ste odstránili zvyšky dužiny.
• Dobre semienka vysušte, napr. za použitia utierky a predhrejte rúru na 180 °C.
• Nasypte 2 hrnčeky semienok do misy, pridajte 2 lyžice olivového oleja a jednu z nasledujúcich ingrediencií: 2 lyžice nadrtených fenyklových semienok, 1 lyžicu mletého sušeného rozmarínu alebo 1 lyžicu nadrveného kardamónu spolu s ½ lyžice nadrveného muškátového orieška. Všetko zamiešajte a dochuťte hrubozrnnou soľou.
• Rozprestrite semienka v jednej vrstve na plech vyložený papierom na pečenie a pečte v rúre 10 až 12 minút alebo kým semienka nezozlátnu. Po upečení ich rozprestrite na papierové utierky a nechajte vychladnúť.

Tekvicový olej býva tmavo zelený s nádychom do tmavo červenej farby. Je plný zinku, esenciálnych mastných kyselín a jeho chuť je veľmi výrazná. Používa sa pre liečenie zranení, zvlášť popálenín a popraskanej kože. Rovnako ako semienka, pôsobí aj olej veľmi pozitívne na mužskú prostatu.

Tekvica a kulinárstvo

Pre gastronómiu je tekvica skutočným pokladom, pretože ponúka jedinečnú chuť a veľmi dobre sa dopĺňa s mnohými druhmi korenia. To znamená, že ju môžeme pripraviť na mnoho spôsobov. Najlepšie je, keď použijeme hrejivé hnedé korenia, ako je škorica, muškátový oriešok, klinček, zázvor, nové korenie, badián alebo kardamóm. Mimo to, tekvica veľmi dobre chutí v spojení s mnohými ďalšími prísadami od sladkého medu, cez citrusy až po cesnak. Tekvica je nositeľom tisíce sladkých, slaných i pikantných chuťových kombinácií.

Existuje veľké množstvo rôznych druhov tekvíc, pričom všetky sú jedlé, a to aj tie okrasné. V našich končinách je najčastejšie možné zohnať tekvicu Hokkaido, ktorá je jediným druhom, ktorý sa nemusí pred varením lúpať. Slovenskí predajcovia ďalej ponúkajú napríklad tekvicu maslovú, muškátovú alebo špagetovú.

Recept - Tekvicové kari

Na veľmi jednoduché a skvelé tekvicové kari si pripravte:

• Čerstvú tekvicu (dobrá je Hokkaido alebo maslová, ale hodia sa aj iné druhy);
• Pór a papriku;
• Huby (napr. mrazené alebo sušené hríbiky);
• Olivový olej;
• Rímsku rascu, Kari korenie, Soľ;
• Vodu (zeleninový vývar);
• Kokosové mlieko.

Tekvicu ošúpeme (nemusíme lúpať, ak používame Hokkaido) a nakrájame na približne centimetrové kocky. Na kolieska nakrájaný pór krátko opražíme na olivovom oleji, pridáme nakrájanú papriku, tekvicu a huby (ak používame sušené, musíme ich vopred namočiť, aby zmäkli). Chvíľku všetko restujeme a potom podlejeme vodou, prípadne zeleninovým vývarom. Okoreníme soľou, karí korením a rímskou rascou a necháme pod pokrievkou variť na miernom plameni, kým tekvica a paprika nezmäknú (cca 20 minút). Na koniec pridáme kokosové mlieko pre zjemnenie a zahustenie. Podávame napríklad s ryžou basmati.

Zdroje

C. Thomas, A. Cao, Ch. Forberg: 50 Best Plants on the Planet; S. chilli, Dr. M. Chill: The Complete Guide to Natural Healing; M. A. Tuckman: For the Love of Pumpkins. Zdroj obrázkov: shutterstock.com.

[mon]