Každý kto sa cíti prepracovaný, patrí do rizikovej skupiny, ktorej hrozí syndróm vyhorenia. Toto riziko sa týka pracovitého administratívneho pracovníka, rovnako ako aj človeka s veľkou pracovnou zodpovednosťou, mamičky, ktorá sa stará o svoje deti a chod domácnosti.
Syndróm vyhorenia alebo aj syndróm, ktorý sa nazýva vyhasnutie, vyhaslosť, vyprahnutosť, pochádza z anglického slova "burnout". Vôbec prvýkrát bol diagnostikovaný a následne popísaný v roku 1974 H. Freudenbergerem v článku "Staff burnout" v časopise Journal of Social Issues. K tomuto nepríjemnému syndrómu existujú rôzne definície a vysvetlenia, ktoré sa zakladajú vždy na rovnakej základnej pravde. U syndrómu vyhorenia sa jedná o stratu záujmu alebo akéhokoľvek osobného zaujatia. Jedná sa o čisto psychický jav, tzv. prežitok vyčerpania. Tento syndróm sa vyskytuje predovšetkým u profesií s každodennou náplňou práce, ktorá sa týka ľudí a komunikácie s nimi. Je to stav emocionálneho, mentálneho a fyzického vyčerpania spôsobený veľkým až nadmerným a hlavne dlhšie trvajúcim stresom. Táto situácia nastane, keď máte pocit, že nie ste schopní plniť neustále požiadavky, ktoré sa na vás zo všetkých strán valia. Ak sa budete nadmieru stresovať, začnete strácať záujem a motiváciu. Vaša produktivita práce sa bude znižovať, budete sa cítiť vyčerpaní, bez energie, bezmocní, s častými zmenami nálad.
Ako rozpoznať varovné príznaky vyhorenia? Ak podniknete kroky včas, môžete zabrániť tomu, aby sa vaše telo a psychické zdravie dostalo do nerovnováhy, ktorú potom bude veľmi ťažké správne obnoviť.
Skúste vstávať inak. Vyskočte z postele skôr a pár minút len tak meditujte. Môžete si aj začať písať denníček alebo si len tak niečo prečítať. Začnite deň inak a s niečím, čo vám bude príjemné a čo máte radi.
Zamyslite sa nad svojou stravou. Pokúste sa ju odľahčiť a pozmeniť jedálniček. Nemusíte hneď držať nejakú diétu, ale obmedzte mastné, tuky a prehnané množstvo cukrov a sladkých malinoviek.
Dostatok spánku je najdôležitejší na to, aby ste mohli lepšie fungovať a mali viac energie na každodenné starosti. Ak budete denne spať menej ako šesť hodín, určite vás zdravotné problémy neminú. Optimálna doba spánku je osem hodín.
Behajte, posilňujte, začnite robiť akýkoľvek šport, aby ste sa odprostili od myšlienok, že niečo nejde. Športom si prečistíte hlavu, prídete na iné myšlienky a navyše zdokonalíte svojou fyzičku.
Naučte sa vypínať mobilný telefón, ak to je len trochu možné. Nájdite si čas pre seba. Ak si kolegovia zvykli, že vás majú stále k dispozícii, začnú toho postupne využívať aj v rámci zbytočností, s ktorými si môžu poradiť sami.
Aj hovorenie NIE, je dôležité, najmä ak ho dokážete povedať včas. Ak tak neurobíte za včasu, môže sa stať, že nebudete vedieť, kde vám hlava stojí z tých úloh, ktoré odsúhlasíte s tým, že je hračka ich splniť.
Prejavte kreativitu aj v nepracovnej oblasti. Skúste sa zapojiť do úplne iného projektu, ktorý nebude úplne súvisieť s vašou náplňou práce.
Tento syndróm sa neobjaví len tak z ničoho nič. Jedná sa o veľmi postupný proces, kedy vaše telo vysiela veľa varovných signálov, ktoré sa viac a viac zhoršujú. Je potrebné si ich všímať. Ak ich budete ignorovať, hrozí vám, že naozaj vnútorne vyhoríte.
Najlepším spôsobom je zmena zamestnania, zmeniť svoju kariéru a zamerať sa na iné odvetvia. Pokiaľ toto ale nie je vo vašich silách alebo vám v tom niečo bráni, je potrebné inak a aktívne tento problém riešiť. Skúste si ujasniť svoju náplň práce a svoju zodpovednosť na pracovisku. Pokúste sa svoju zodpovednosť nejako rozdeliť aj na iných spolupracovníkov. Zmeňte postavenie, dohodnite sa na inej pozícii. Vezmite si dovolenku, ale takú, aby ste sa práci naozaj venovať nemuseli.
Zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Herbert_Freudenberger
[kač]