Šťastná bezdetnosť

Žiť dobrovoľne bez detí? Veľmi zvláštna otázka na zamyslenie pre mnohých z vás. Tiež si myslíte, že len vďaka rodičovstvu môžete byť šťastní a že len deti dokážu naplniť váš život?

V dnešnej dobe veľa párov kvôli kariére rodinu nikdy nezaložia alebo to odkladajú až do doby, kedy už môže byť neskoro. Niektorí ľudia sa k tomuto rozhodnutiu uchýlia aj napriek tomu, že ich zdravotný stav im v tom nebráni. Dôvodov prečo sa tak rozhodnú môže byť mnoho. Niekto sa len matkou či otcom necíti byť. Niektorí si so sebou celý život nesú zlé skúsenosti zo svojej rodiny a svojho detstva. Nevedia a nedokážu si predstaviť, ako správne vychovávať. Sú aj takí, ktorí sa "vyhovárajú" na súčasnú dobu, v ktorej žijú, alebo dokonca na budúcnosť, ktorá by ich potomkov stretla. Iní zasa povedia, že si chcú život užiť sami, nechcú sa obmedzovať výchovou svojho nástupcu. Otázkou však zostáva, či práve títo ľudia, čo sa rozhodnú pre život bez detí, nebudú raz ľutovať. Niektorí ľudia sú bez detí naozaj spokojní celý život, iní postupom času svoj názor zmenia. Potom už len záleží, či je ešte čas a vhodná doba svoje rozhodnutie zmeniť.

Kto sa najčastejšie rozhodne deti nemať?

Rozhodnutie mať či nemať dieťa, je na každom z nás. V dnešnej dobe je tiež potrebné sa pozrieť aj na otázku finančnú. Rozhodne sa totiž nejedná o lacnú záležitosť a s postupom veku sa aj nároky zvyšujú. Zmenil sa aj postoj spoločnosti, ako sú títo ľudia, ktorí sa rozhodli pre bezdetnosť, vnímaní. Podľa slov našich a starých rodičov, bola v skorších dobách každá žena divná, ak nebola v dvadsiatich vydatá a nemala minimálne jedno dieťa. Prečo sa ale zväzovať nejakými zabehnutými pravidlami? Stále platí, že ľudia, ktorí sa rozhodnú pre bezdetnosť sú vnímaní trochu ako "zvláštni". Nájde sa samozrejme aj pár ľudí, pre ktorích nie je problém takéhoto jedinca doslova odsúdiť. Na druhú stranu ale existujú aj nižšie spoločenské skupiny ľudí, kde je možno lepšie, že potomkov nemajú. Svoj život by rovnako poväčšine strávili v detských domovoch či iných podobných zariadeniach. Často sa ale takto rozhodujú aj tí, ktorí v detstve prekonali nejakú zákernú chorobu či majú nejaký handicap. Boja sa, aby svoje zlé gény nepreviedli na svoje deti. A nesmieme zabudnúť ani na ostatné spoločenské vrstvy. Čo napríklad taká vedkyňa alebo vedec, ktorí svoj život zasvätia výskumu nejakému ľudstvu prospešnému lieku? Aj u tých sa tieto dôvody k rozhodnutiu dajú pochopiť.

Tikot biologických hodín

Niekomu začnú tikať biologické hodiny skôr, niekomu neskôr, iným vôbec. Otázkou zostáva, kedy a či ešte bude čas s tým niečo prípadne urobiť. Ak by už bolo neskoro, je u týchto ľudí najčastejším riešením adopcia. V každom prípade, rozhodnutie neposlúchnuť či nepočuť svoje biologické hodiny prináša určité nástrahy. Kto sa o vás postará, až budete potrebovať pomoc a to nielen v starobe? Budete si musieť po celý život odkladať nejakú čiastku, aby ste v starobe boli zaopatrení aj na tieto prípady. A nie je potom ďalšou otázkou, či to nebude suma porovnateľná s tým, ak by ste si dieťa zaobstarali?

Nenechať sa prinútiť

V každom prípade sa jedná o dosť zložitú tému a hlavne dôležité rozhodnutie. Je potrebné si o všetkom poriadne pohovoriť a všetko poriadne prediskutovať. Táto debata môže, pri rozdielnom názore partnerov, viesť v krajnom prípade aj k rozchodu. A aj keď to bude v prvej chvíli bolieť, postupom času sa to bude javiť ako správne riešenie, ktoré bolo nevyhnutné k vlastnému šťastiu. V tomto rozhodnutí musíte byť hlavne sami za seba a zvážiť všetky svoje pre a proti.

Zamilovať si cudzie

Aj toto sa môže stať, ale je potrebné, aby to bolo udržané v rámci zdravých hraníc. Väčšinou sa toto deje u párov, ktoré sú homosexuálne, upnú sa a podporujú dieťa svojho príbuzného alebo svojich príbuzných. Nie je predsa nič zlé na tom, keď svojmu synovcovi či neteri kúpite niečo pekné alebo ich vezmete niekam na výlet. Určite to ocenia aj ich rodičia, ktorí budú mať viac času pre seba a pre svoje spoločné aktivity.

Názor psychológa

K tejto téme sa zaujímavo vyjadruje aj jeden americký psychológ z Harvardskej univerzity Daniel Gilbert. Jeho názor je taký, že manželský život je kľúčom ku šťastiu, ale mať deti môže zničiť všetko. Na konferencii v Sydney uviedol, že štúdia v Európe a Amerike ukázala, že pocit spokojnosti v manželstve, po príchode detí silne klesá. A ľudia sú vo zväzku najšťastnejší, či už sú svoji, či žijú v rovnakej domácnosti. Avšak, ak príde dieťa, prídu aj starosti a odídu radosti, nastane doba väčších výdavkov, a preto nebudú mať partneri peniaze pre seba a na svoje koníčky. Súčasťou tejto štúdie bolo aj výsledné tvrdenie, že páry bez detí sú viac spokojné, než tie, ktoré deti majú a údajné plodenie detí, plodí aj nespokojnosť.

Áno či nie?

To je samozrejme len a len na každom z nás, aké má pocity a ako sa sám rozhodne a či prípadne nezačne svojho rozhodnutia ľutovať. Každé rozhodnutie má určite dosť svojich pre a proti. Jedna skupina ľudí bude tvrdiť, že to najlepšie, čo ich v živote postretlo, je narodenie ich dieťaťa či detí, ale iní budú zase naopak hovoriť, že si nedokážu predstaviť, ako by sa o svoje dieťa starali. Doma by im stále niekto plakal a vyžadoval ich pozornosť. Najdôležitejšie je, ako už bolo napísané, nenechať sa do ničoho nútiť. A ak sa dostane váš vzťah do krízy kvôli tejto téme, existuje aj odborná pomoc vo forme poradne, kde bez emócií môžete všetko prediskutovať a nasmerovať sa k tomu, čo je pre vás to najlepšie. V každom prípade na rozhodnutí nemať deti, nie je nič sebeckého. Od spústy ľudí by to možno naopak bolo veľmi zodpovedné a správne rozhodnutie, než aby sa oni sami alebo ich dieťa trápilo po zvyšok života. Pretože dieťa je záväzok na celý život. Je len na vás, či sa rozhodnete pre "šťastnú bezdetnosť" alebo pre tú radosť, vidieť svoje dieťa vyrastať, aj keď toho všetkého budete mať až nad hlavu.

Zdroj: http://www.telegraph.co.uk/news/1941195/Marriage-without-children-the-key-to-bliss.html

[kač]