Vianočný čas sa skvele hodí k tomu, aby sme sa pozreli na zúbok orechom. Práve na Vianoce totiž predajné pulty zaplní najviac druhov orechov a my si zrazu nemôžeme vybrať. Niektoré orechy, vlašské alebo pistácie, poznáme a niektoré exotickejšie, makadamové alebo para, možno nie. Pozrime sa teda na rôzne typy orechov a na to, akú pre nás vlastne majú výživovú hodnotu.
Orechy sú všeobecne veľmi výživné, posilňujú činnosť mozgu, zahrievajú nás a skvele sa uplatňujú pri výžive oslabeného organizmu. Obsahujú bielkoviny, omega-3 mastné kyseliny a sú jedinečným zdrojom najrôznejších vitamínov a minerálov. Keďže orechy obsahujú tuk, často rýchlo žltnú, a preto dbajte na to, aby ste vždy kupovali čerstvé orechy, najlepšie organického pôvodu alebo tie, ktoré sú vákuovo balené. Majte tiež na mysli, že orechy sú jedným z alergénov a mnoho ľudí na nich môže mať nežiaduce reakcie, ako je svrbivá vyrážka, opuch v hrdle alebo pokles krvného tlaku.
V orechoch sa bohužiaľ veľmi často hromadia plesne, ktoré nie sú vôbec okom viditeľné na ich povrchu. O to viac by sme sa mali pri ich nákupe zaujímať o ich čerstvosť a pôvod. Odporúča sa namočiť orechy do vody s práškovým vitamínom C (kyselinou askorbovou), ktorá z nich dokáže plesne vytiahnuť. Stačí nasypať 1 lyžičku vitamínu C (kúpite napr. V drogériách DM) do misky s prefiltrovanú vodou, orechy v nej lúhovať 1-2 minúty a potom dôkladne prepláchnuť.
Orechy bývajú vo väčšom množstve ťažšie stráviteľné, takzvane ťažké, pre náš tráviaci systém. Obyčajné namočení orechov dokáže zlepšiť ich stráviteľnosť a zároveň zvýšiť výživovú hodnotu. Štádium pred naklíčením (ktorého docielime práve namočením) totiž zvyšuje obsah vitamínov v orechoch a dochádza tu aj k odstráneniu tzv. Inhibítorov enzýmov, čiže látok, ktoré zabraňujú trávenie. Najlepšie je orechy namočiť do misky s prefiltrovanú vodou a nechať ich takto cez noc. Ráno treba orechy veľmi dôkladne prepláchnuť, aby sa zmyli spomínané inhibítory enzýmov. Takto pripravené orechy je možné uchovávať v chladničke až 1 týždeň.
Ak by vás zaujímalo, ktorý z orechov je vo svetovom meradle produkovaný v najväčšom množstve, bola by to práve mandľa. Mandľa pochádza z púštnych oblastí západnej Ázie, odkiaľ sa postupne rozšírila do teplého Stredomoria, prevažne do Grécka a na Cyprus. Niet divu, že zmienky o mandli sa nachádzajú v gréckej mytológii a hneď niekoľko odkazov na mandle môžeme nájsť aj v Biblii. Divoko rastúce druhy mandľovníkov, stredne veľkého stromu, ktoré blízko pripomínajú broskyňu alebo marhuľku, rastú od Sudánu po Južnú Afriku. Mandle sa dnes pestujú v Kalifornii, Španielsku, Taliansku, Portugalsku, Grécku, Cypre i ďalších krajinách.
Plodom mandľovníka je broskyni sa podobajúca kôstkovica, ktorá má zelenú farbu. Vo vnútri sa skrýva svetlo hnedé, dierkované semeno, v ktorom sa nachádza samotné jedlé jadro, teda nami známa mandle. Mandle majú väčšiu odolnosť proti plesniam ako iné orechy a preto sú ideálne pre konzumáciu v nepraženom stave a taktiež k namáčaniu, vďaka ktorému sú výživnejšie. Tieto lahodné oriešky v tvare slzy, tvoria skvelý zdroj vitamínu E, B2, horčíka, fosforu, vlákniny a antioxidantov. Podľa Ájurvédy má konzumácia mandlí regeneračné účinky a pre lepšiu stráviteľnosť sa odporúča mandle spariť vriacou vodou a olúpať.
Vlašský orech je jedným z orechov, ktorý hojne rastie aj u nás a to na strome, zvanom orech kráľovský. Najväčším svetovým producentom vlašských orechov je Čína, za ktorou nasleduje Irán a USA. Vlašské orechy sa často nazývajú potravou pre mozog, zlepšujú sústredenie, vyživujú nervovú sústavu, podporujú imunitný systém a tiež znižujú riziká srdcových chorôb. Sú bohaté na vitamíny skupiny B, aminokyseliny, draslík a horčík. Hovorí sa tiež, že vlašské orechy pôsobia na mužov ako afrodiziakum.
Lieskový oriešok je obklopený mnohými legendami. Je spájaný s mystickými obradmi bohov Merkúra a Apolla, starí Kelti ho využívali pre veštenie a určite si spomínate, ako Popoluške tri lieskové oriešky plnili želania. Lieskový orech je už od dávnych dôb symbolom múdrosti a už vtedy sa verilo, že jeho konzumácia pomáha rozvíjať myseľ a intuíciu. Oriešky rastú na stromoch liesky, ktoré sa vyskytujú divoko alebo sú pestované v miernom pásme Európy, v Ázii i severnej Afrike. Lieska obyčajná tiež rastie na celom území Slovenskej republiky.
Existuje mnoho druhov liesky, pričom oriešky v obchodoch pochádzajú najčastejšie zo šľachtených odrôd liesky najväčšej. Ročne sa vyprodukuje približne 730 000 ton lieskových orechov a najväčším svetovým producentom je Turecko. Lieskové oriešky majú vysokú výživovú hodnotu, sú bohaté na vitamín E, B3, B6 a majú pomerne vysoký obsah kyseliny listovej, mangánu, selénu a zinku. Ich konzumácia podporuje prevenciu obličkových kameňov, sú vhodné na doplnenie energie pre chorôb oslabený organizmus, pre tehotné ženy i športovcov.
Tento orech pochádza zo stromu zvaného orechovec pekanový, ktorého pôvod nájdeme v južných štátoch Severnej Ameriky - Indiane, Illinois, Kentucky, Tennessee, Mississippi, Louisiane a Texase. Mohutný strom dorastá do výšky 33-60 metrov a má okrúhle, tmavo hnedé plody, ktoré rastú v skupinách po 3-11 kusoch pri sebe. Vnútri sa nachádza hnedá škrupina obsahujúca samotný pekanový orech. Pekanové orechy obsahujú veľké množstvo fosforu a draslíka.
Kešu orechy pochádzajú z juhoamerickej Brazílie, kde si na nich pôvodne pochutnávali už miestni indiáni. Neskôr, v priebehu portugalskej kolonizácie Brazílie, boli kešu stromy (obličkovce západné) rozšírené po celej tropickej Amerike. V 18. storočí Portugalci priviezli obličkovce do Indie, odtiaľ sa dostali aj do ďalších ázijských krajín, následne do vtedajších portugalských kolónií vo východnej Afrike a do celej oblasti Indického oceánu. Dnes nájdeme divoko rastúce kešu stromy v Brazílii a sú taktiež pestované v Indii, Amazónii, na ostrovoch Strednej Ameriky, v západnej a východnej Afrike a tiež vo Vietname. Najväčším producentom kešu orechov na svete je dnes India, hlavne indický štát Kerala.
Kešu oriešky pochádzajú zo stromu so slovenským názvom obličkovec západný, ktorý dorastá do výšky 5-15 metrov. Kešu orech, ako ho poznáme, teda jadro v tvare obličky, je pripojené k plodu, ktorému sa hovorí kešu jablko. Kešu jablko má žltú alebo červenú šupku a vnútri veľmi šťavnatú, žltú dužinu. Už indiáni využívali kešu jablko, ktoré obsahuje vápnik, fosfor, železo a vitamín C, na výrobu vína.
Kešu orechy disponujú najväčším obsahom bielkovín medzi všetkými Škrupinkovými plodmi, pričom tento obsah je približne rovnaký ako v sóji. V týchto orieškoch nájdeme tiež kompletnú paletu esenciálnych mastných kyselín a tiež sú jedným z veľmi významných zdrojov horčíka, jeho obsah je tu len o niečo málo nižší, ako pri mandliach.
Pistáciové oriešky rastú na strome so slovenským názvom pistácia pravá, ktorá si pod zemou vytvára rozsiahly koreňový systém, prostredníctvom ktorého môže čerpať vodu a živiny z veľkej hĺbky zeme. Preto tento strom dokáže bez úhony prežiť aj dlhé obdobia sucha a ostrý slnečný svit v Iráne, Turecku, Sýrii alebo Kalifornii, teda v krajinách, kde sa najhojnejšie pestuje.
Na strome sa najprv vyvinie plod, budúca škrupina orecha, ktorá je spočiatku veľmi mäkká. Neskôr začne škrupina tvrdnúť a zvnútra ju postupne plní jadro, ktoré dozrieva do podoby orecha. Ako jadro vnútri dozrieva, škrupina postupne puká v bočnom šve. Vďaka svojmu vysokému obsahu vlhkosti, je nutné pistácie ihneď po zbere vysušiť. Po vysušení zostane v orieškoch cca 6% z pôvodnej vlhkosti a je možné ich uskladniť aj dlhodobo (na viac ako 1 rok).
Pistácie sú oveľa menej náchylné na žltnutie než ďalšie orechy typu vlašských alebo mandlí. Tieto orechy poskytujú nášmu telu veľké množstvo železa, draslíka, fosforu a vápnika. Je v nich tiež hojne zastúpený vitamín A a tiež dôležité vitamíny skupiny B.
Para orech, tiež známy ako brazílsky orech, pochádza, ako inak než z brazílskeho stromu, slovensky nazývaného juvia štíhla. Domovinou tohto obrovského stromu, dorastajúceho výšky 30-45 metrov, je juhoamerický Amazonský prales. Stromy plodia tmavo hnedé okrúhle plody, podobajúce sa kokosu s tvrdou, drevitou škrupinou, ktoré vážia 1-2 kg. Vo vnútri sa nachádza ďalšia vláknitá škrupina, ktorá v sebe obsahuje 12-24 para orechov, ktoré sú tu poskladané podobne ako mesiačiky v pomaranči. Najviac para orechov sa pestuje v brazílskych štátoch Pará, Amazonas a Acre, menšia produkcia je potom tiež v Bolívii, Peru, Kolumbii alebo Venezuele.
Para orechy sú jedným z najvýznamnejších zdrojov selénu, pričom stačí iba 5 kusov týchto orechov denne a odporúčaná denná dávka selénu je pokrytá. Ďalej obsahujú vápnik, draslík, fosfor, železo a horčík, vitamíny A, E a skupinu B. Orechy obsahujú veľké množstvo oleja (až 70%), a preto sú náchylné k nažltnutiu. Dajte preto pozor pri ich používaní a neuchovávajte v zásobe sekané alebo drvené orechy.
Tieto okrúhle svetlé oriešky sú ukryté v guľovitých, tmavo hnedých semenách, ktoré rastú vo vnútri zelených plodov na makadamií. Táto listnatá drevina pochádza z dažďových lesov Austrálie, kde boli oriešky súčasťou potravy pôvodných obyvateľov Aboridžincov. Aj cez svoj austrálsky pôvod, boli makadamové orechy prvýkrát obchodované na Havaji, kam bola makadamia privezená na konci 19. storočia. Neskôr sa začala táto plodina pestovať aj v ďalších tropických oblastiach po celom americkom kontinente, v Afrike, Ázii aj na ostrovoch v Tichomorí.
Makadamové orechy obsahujú mnoho minerálnych látok, hlavne draslík, a sú bohaté na vitamín B1, B2 a B3. Namočené makadamové orechy možno rozmixovať na krém, ktorý predstavuje zdravú alternatívu k maslu alebo margarínu.
B. Brazier: vegan v kondícii; D. Frej: Ájurvéda; J. Janick a R. E. Paull: The Encyclopedia of Fruit and Nuts; F. Rosengarten, Jr .: The Book of Edible Nuts. Zdroj obrázkov: shutterstock.com.
[Mon]