Pre mnoho ľudí je raw food čiže surová strava spojená len s ovocím, zeleninou a nejakými tými klíčkami. Skutočnosť je ale úplne iná. Už ste napríklad niekedy jedli nesmaženú palacinku? Skúste to a uvidíte!
Sme opäť na tenkej ploche porovnávajúcej "normálnu stravu" s tým ostatným. Vy, kto ste skúsili vyradiť a nahradiť niektoré sporné potraviny, iste viete, ako sa na vás okolie spočiatku dívalo a koľko vysvetľovanie to stálo. A tak aj tepelne neupravená strava, ako jediný spôsob príjmu potravy, je pre niekoho nepochopiteľným extrémom. Otázku, čo je pre naše telo prirodzenejšie, nechajme radšej stranou.
V spojitosti s raw food sa často používa pojem vitariánstva. Tento smer znamená, že všetky jedlo a pitie sa konzumuje v čo najpôvodnejšej podobe, v akej sa vyskytuje v prírode. Potraviny sa jedia surové či čerstvé, usušené alebo ohriate do 42 až 45 stupňov, prípadne naklíčené, mixované, mleté a podobne. Určite nie varené, pečené, vyprážané, fritované alebo grilované. Tým sa dokonale eliminujú pridané éčka, farbivá, konzervanty, biele cukry a zostávajú aktívne enzýmy. Strava je teda vysoko prírodná.
Prvým krokom vedúcim k vitariánstva býva snaha o chudnutie a hľadanie zdravšieho životného štýlu. Potom to sú dôvody zdravotné, kedy úpravou stravy pomôžeme telu v boji s chorobou, na ktorú sú štandardné medicínske postupy krátke. A do tretice je vitariánstvo tretím stupňom pre vegetariánov a vegánov. Priekopníčkou surovej stravy sa stala doktorka Terry Walshova, ktorá po drsnom priebehu roztrúsenej sklerózy zostala pripútaná na lôžku. Zamerala svoju vedeckú činnosť na zlepšenie svojho zdravia a prehodnotenie doterajších myšlienok a poznatkov, ako možno do tela dostať patričné množstvo vitamínov a minerálov.
Výsledky boli nečakane pozitívne a rýchle. Nielenže sa postavila na vlastné nohy, ale po 18 mesiacoch začala opäť športovať. V čom jej myšlienka tkvela?
Z výskumu dr. Walshovej vyplýva, že samoliečebné schopnosti nášho tela závisia od stavu mitochondrií, ktoré sú zodpovedné za zásobovanie buniek energiou pre bunkový život, a teda aj za ich smrť. Veľmi zjednodušene povedané, mitochondrie riadia celý bunkový cyklus, poťažmo fungovanie celého tela. Závery dr. Walshovej hovoria, že v momente, keď do tela vpravíme tepelne spracovanú potravu, ktorá je na spracovanie oveľa náročnejšia ako potrava surová, energia mitochondrií sa namiesto obnovy buniek zacieli na spracovanie potravy.
Plnohodnotne teda neprebieha bunkový cyklus, telo sa neregeneruje, ako by malo. Naopak je zanesené a dočasne toxické zmnožením bielych krviniek. My sa cítime unavení, oslabení, trápia nás choroby a prispievame k vlastnému procesu starnutia.
To, že naša strava ovplyvňuje fungovanie tela, a tým aj našu psychiku, je dávno jasné. Sme jedno telo, jedna duša, fungujúce dohromady. Vitariáni hovoria, že nejde len o to chcieť jesť zdravo alebo schudnúť. Postupne vám dôjde, že hľadáte niečo, čo pre vás znamená komplexné riešenie. Jedlo, ktoré je zdravé, chutné, dodáva energiu, sviežosť, vitalitu, vnútorný pokoj, radosť a k tomu všetkému pre vás otvára nové životné možnosti, ktoré by ste ani v jedle nehľadali. To sú skúsenosti s raw food.
Predstavte si púšť, na ktorej sa vzduch trasie horúčavou. Koľko tam môže byť stupňov, päťdesiat? A ako taká púšť vyzerá, koľko v nej je života? Nejaký áno, ale žiadna sláva to nie je. A teraz si predstavte, koľko života zostane v potravine, ak ju vystavíte rovnakej teplote. Ako teda môžete chcieť kvalitný život z niečoho, čo živé už nie je? Poďme si ešte upresniť termíny surová a živá strava. Živá sa označuje potravina, ktorá si zachováva enzymatický život, kolujú v nej živé enzýmy. Patria sem napríklad ovocie, zelenina alebo naklíčené obilniny a orechy.
Pod pojmom surové potraviny si predstavte nepasterizované mlieko, surové mäso alebo vajíčka. Obilniny a orechy sa stávajú živou potravinou naklíčením, ktoré v nich enzýmy prebudia. Práve enzýmy sú nevyhnutnou zložkou trávenia. Bohužiaľ ich v potravinách ničí teplota od 45 stupňov vyššie. Znamená to, že pre trávenie tepelne upraveného jedla si musí telo enzýmy vyprodukovať samo, kdežto v surovej strave ich dostane "naservírované", je teda menej zaťažené. Surová strava sa tiež trávi až trikrát rýchlejšie ako strava varená.
Telo si z tepelne neupravených potravín vezme, čo potrebuje, a nezanáša sa zvyšky. Tým sa postupne čistí, toxíny sa odplavujú, bunky sa obnovujú. Telo nie je unavené, pretože neplytvá energiou. Aj bez tepelnej úpravy dokáže vegánska kuchyne pripraviť pokrmy, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako tie, ktoré poznáme z tradičnej kuchyne. Nezaobídete sa bez mlynčeka, mixéra a ponorného teplomera pre kontrolu teploty, pretože napríklad polievku môžete prihriať práve do 45 stupňov. Hodí sa vám aj niečo na klíčenie obilnín a orechov.
Možno si teraz hovoríte, že by nebolo od veci viac surových potravín do svojho jedálnička zaradiť. Uvažujete dobre, pretože aj prechod na raw food musí byť postupný a môže trvať aj viac ako pol roka. Stačí počúvať svoje telo a sami prídete na to, čo a v akom množstve vám robí dobre. Získate tým zdravie, radosť, energiu a iste sa mnohé naučíte aj tým, že budete chcieť zistiť čo najviac o potravinách, ich zložení a úprave.
Existujú špecializované raw food reštaurácie. Zájdite si do niektorej z nich a ochutnajte niečo nové. Ak nemáte zatiaľ odvahu na hlavný chod, môžete začať niektorým z výborných dezertov.
Možno ste sa s ním už stretli. V predajniach zdravej výživy aj na internete je sušená šťava z mladého jačmeňa bežne k dostaniu a okrem konzumentov sa mu venujú aj mnohé vedecké a lekárske štúdie. Čo ho teda vyskúšať na vlastnej koži? Výrobcovia a distribútori sľubujú od zeleného prášku, ktorý sa riedi vodou a v pohári potom pripomína vodu z rybníka, doslova zázraky. Obsahuje vysoký podiel vitamínov a minerálov, ktoré sú vďaka sušeniu pri veľmi nízkej teplote zachované aj v čase, keď sa produkt dostane k spotrebiteľovi.
Šťava sa suší veľmi krátko, asi jednu minútu, a to pri teplote okolo 35 stupňov. To je dôvod, že v rastline zostáva aj väčšina enzýmov. Ide teda o stále "živú" potravinu, a to až do chvíle, kedy ju vypijeme vo svojej šálke či pohári. Takéto vlastnosti rozhodne nemajú zelenkavé paradajky alebo banány, ktoré môžeme občas vídať na pultoch väčšiny slovenských supermarketov.
Táto "superpotravina" so sebou pri správnom užívaní prináša celý rad pozitívnych efektov. Tým hlavným je vyrovnávanie hladiny kyselín a zásad v tele a podpora imunitného systému. Jačmeň upravuje trávenie, má silné antioxidačné schopnosti. Chráni nás pred škodlivými vplyvmi vonkajšieho prostredia a spomaľuje tiež starnutie buniek. V neposlednom rade má blahodarný účinok pre tých, ktorí trpia migrénami, nespavosťou alebo vysokým krvným tlakom či zvýšenou hladinou cholesterolu.
Šťava z mladého jačmeňa sa k nám vo forme prášku dováža zo zahraničia, napríklad zo Spojených štátov alebo z Číny, a cena za jednu dávku sa pohybuje od 80 centov do 1,40 EUR. Väčšina výrobcov sľubuje pestovanie v biokvalite, šetrné spracovávanie aj sušenie, napriek tomu sa ale výrobky od seba líšia, a to ako cenou, tak chuťou. Produkt, ktorý obsahuje iba sušenú rastlinnú šťavu, je po zriedení vodou menej kalný ako ten, v ktorom sú zároveň rozmixované časti rastliny. Je tiež lepšie stráviteľný, takže ho bez problémov môžu konzumovať aj deti alebo seniori.
Na Slovensku sa zatiaľ šťava zo zeleného ječemeňa nevyrába. Jačmeň je pritom u nás najstaršou pestovanou plodinou a po pšenici aj druhou najrozšírenejšou obilninou. Jeho pestovanie sa pritom dá zvládnuť aj doma v kvetináči. Semená, ktoré sú určené na klíčenie, stačí zasadiť do vhodnej zeminy, vystaviť slnečným lúčom a dostatočne zalievať. Jedinou podmienkou pre to, aby sme z rastliny aj v domácom prostredí získali čo najväčší úžitok, je obmedzenie kontaktu s kovovými predmetmi. Tie môžu totiž zničiť niektoré vitamíny alebo aminokyseliny, ktoré jačmeň obsahuje.
Kapusta nastrúhame na tenké rezance, cibuľu nakrájame najemno a premiešame. Pripravíme zálievku zmiešaním soli, korenia, cukru, horčice, oleja a octu a nakoniec poriadne premiešame s kapustou a cibuľou. Necháme odležať v chladničke.
Hrčky rozrežeme na polovicu tak, aby zostali v jednej tretine spojené, a plníme ich listom šalátu, kolieskom paradajky, uhorky, cibuľa, vložíme ohriatu náhradu mäsa, trochu horčice a tofunézy.
Tak, až sa dostanete do správnej formy a budete sa cítiť parádne, tak sa hneď zoznámte s druhou polovičkou a vezmite ju niekam na rande po našej krásnej zemičke. Kam na rande? Poradíme!
[ivi]