Zlozvyk predstavuje akýkoľvek zlý návyk, ktorý opakujete stále dookola. A je jedno, či každý deň, každú hodinu alebo len v nejakej konkrétnej situácii. Ale aj tak sa nájdu ženy, ktoré niektoré zlozvyky ich partnerov majú rady. Aké a prečo sa dozviete v nasledujúcom článku.
Keď s niekým máte dlhodobejší vzťah, zistíte, že veci, ktoré sa vám predtým zdali vtipné alebo roztomilé, zrazu také nie sú. Teraz už vaša hlava skôr kričí "Už s tým konečne prestaň!". Začnú vám ľudovo povedané "liezť na mozog". V tú chvíľu si ale musíte uvedomiť, že sú to práve tieto veci, ktoré vášho partnera robia tým, kým je. Patria k nemu a nech už si to priznáte alebo nie, môžu byť tiež dôvodom, prečo ste sa do neho zamilovali.
V zdravom vzťahu by sa obaja mali naučiť prispôsobiť sa rôznym vtipom a návykom toho druhého. Niekedy to môže viesť ku znovuzisteniu, že sa nám práve tieto jeho návyky zdajú roztomilé (ako to bolo na začiatku vzťahu), aj keď nás stále trochu dráždia. Keď budete premýšľať nad touto témou, spomeňte si, že v tom nie ste sami. Rovnako ako týchto sedem žien, ktoré vysvetľujú, aké zlozvyky majú ich muži a ako sa s nimi vysporiadali.
Ak považuje môj muž niečo za vtipné, začne sa smiať, čo nie je asi nič divného a nevyzerá to ako problém. Ale je. Jeho smiech je tak hlasný a osobitý, že ľudia v reštaurácii na nás pozerajú ako na zjavenie. Povedala by som, že je až tak prehnaný, že sa čudujem, že všetkých okolo neho z toho nezačne bolieť hlava. Najhoršie na tom je, že sa smeje minútu v kuse. Proste v kuse. Nemôže to zastaviť alebo to nejako inak kontrolovať. Väčšinu tej doby, keď sa smeje na verejnosti, sa cítim hrozne trápne. Ale na druhej strane sa musím naozaj veľmi držať, aby som mu nedala svojim smiechom najavo, že si myslím, že je jeho smiech vtipný. A to aj po šiestich rokoch manželstva.
Ja a môj manžel sme mnoho rokov pracovali spoločne z domova. Potom som ale dostala ponuku novej práce a prijala ju. Teraz pracujem od deviatej do piatej v kancelárii. Každú hodinu, čo som preč, mi od neho príde SMS a v nej vtip. Už miliónkrát som ho prosila, aby to nerobil, pretože sa v práci nechcem každú chvíľu pozerať na telefón. Hovorí, že s tým nemôže prestať, pretože už sa to stalo súčasťou jeho dňa. Nikdy som mu to nepovedala, ale naozaj milujem to, ako mi píše. To, ako sa ma snaží rozosmiať, to, že na mňa myslí aj to, že chce, aby som ja myslela na neho.
Máme s manželom dvoch psov. Vždy tesne pred spaním s nimi ideme von. Ja sa potom ešte zastavím v kúpeľni a keď prídem do spálne, vidím psy, ako sa váľajú v našej posteli a manžel sa s nimi mazná. Na jednej strane som naštvaná, pretože tí psi nie sú práve čistí, aby sa mohli váľať v posteli, na druhú stranu rozhodne stojí za to vidieť svojho muža, ako rozdáva lásku tým dvom malým chlpatým stvoreniam. To ma vždy zahreje pri srdci. Samozrejme potom už im povolím aj spať na posteli celú noc...
Každý deň počúvame s priateľom v aute tie isté pesničky. Je to 10 pesničiek stále dookola a on robí jednu neuveriteľne otravnú vec. Spieva z plných pľúc, nie síce nejako hrozne, ale text pesničiek je úplne mimo. Nerobí to ale schválne, on si naozaj myslí, že spieva správny text. A zatiaľ čo sa v hlave zamýšľam, ako by bolo super, keby si to spieval len vo svojej hlave alebo sa aspoň naučil správne slová, dochádza mi, že je to na jednu stranu aj trochu roztomilé. Stále ma to dokáže rozosmiať a to už spolu takto jazdíme rok.
Každá sobota znamená pre našu rodinu platenie účtov. Sadneme si do kuchyne a začneme triediť účty. Je to trochu stresujúca činnosť, a tak môj manžel vždy začne ťukať nechtami do dosky stola. Miestnosťou sa potom rozlieha ten nejotravnější a opakujúci sa zvuk. Vždy ho prosím, aby prestal, ale on sám ani nevie, že to robí. Dôvod, prečo tento jeho zlozvyk milujem je ten, že už sa stal v podstate našou sobotňajšou tradíciou. Síce ma ten zvuk naozaj otravuje, ale zase viem, že nie som na túto ohavnú činnosť, ktorú platenie účtov bezpochyby je, sama.
Keď sa môj priateľ pozerá na zápas jeho obľúbeného futbalového tímu, tak pri tom strašne kričí. Skoro ako by si myslel, že ho ten rozhodca začuje, ako sa tam sťažuje. Ja sedím na gauči vedľa neho, na ušiach mám slúchadlá a snažím sa ho prehlušiť hudbou. Vie, že to, ako kričí, neznášam, ale nemôže si pomôcť. A ja ho takto "revajúceho" rada sledujem, pretože inak je vždy za toho pokojného a slušného muža, ale pri futbale sa vždy rozbehne.
Viem o sebe, že veľmi neviem variť a tak to ani veľmi často nerobím. Keď už ale niečo uvarím, snažím sa, aby to bolo čo najlepšie a väčšinou sa to podľa mňa podarí. Pri jedle sa potom spýtam priateľa, ako mu chutí. Jeho odpoveď je vždy úplne rovnaká - "ide to". Vie, ako veľmi pre mňa znamená jeho názor a keby povedal, že to nie je na jedenie, nabudúce by som urobila všetko pre to, aby som to napravila. Ale to on nikdy nepovie, rovnako ako nikdy nepovie, že je to výborné. A zje to. No a to je skrátka celý on a takého ho milujem, je to súčasťou jeho osobnosti - ku všetkému veľmi flegmatický. Keby začal odpovedať niečo iné, asi by som si hovorila, že s tým jedlom nie je niečo v poriadku.
Aj to najpodivnejšie správanie sa môže stať obľúbeným, ak za ním stojí tá "správna" osoba.
http://www.womenshealthmag.com/sex-and-love/boyfriends-annoying-habit
[Lil]