Zlosť je emócia, o ktorej sa toho vie úplne najmenej, na kvalitu nášho života má ale obrovský dopad. Je prirodzená a niekedy aj žiaduca, súčasne nám ale môže trvalo poškodiť vzťahy a zdravie. Otázka je jednoduchá: Ako ju skrotiť? Silný nie je ten, kto premôže druhých, ale kto premôže sám seba, keď ho ovládne zloba.
"Teba by sme rozhodne nepopísali ako rozzúreného človeka, ty si taký pohodár", zhodnotili by ste pravdepodobne nejakého blízkeho priateľa, kolegu alebo kolegyňu v práci. Ale jeho rodina vie svoje. Keď je unavený, v strese alebo keď má hlad, začnú v príslušnom vrieť emócie. Dôvod? Netuší. Vlastne áno, často to bývajú úplné prkotiny ako trebárs rozhádzaná posteľ, ktorú ráno starostlivo ustlal, alebo detská vytrvalosť, s ktorou trhá dcéra násilím kabát z vešiaka. Niekedy sa ovládne, zhlboka nadýchne a v pokoji jej dohovorí. Ale inokedy...
Tak prečo jednoducho nepočíta do desať, aby ten výbuch aspoň trochu oddialil alebo utlmil? To je tisíckrát povedaná rada najbližšieho okolia. Lenže možno to poznáte, na počítanie do desiatich si často ani nespomeniete. Niekedy sa vám ani na žiadne zmierňovacie techniky myslieť nechce, chcete dať jednoducho voľný priebeh svojim emóciám. Veď dusiť to v sebe tiež nemá zmysel. Podľa psychológov je to pravda, ale len čiastočná. Ľudia si myslia, že zlosť je hrozne nebezpečná emócia, a radšej trénujú pozitívne myslenie.
Lenže tento prístup môže byť sebadeštruktívny. Negatívne emócie nám môžu byť dokonca prospešné - napríklad v práci. Čím viac ich človek dusí v sebe a predstiera, že ho nič nerozhádže, tým skôr narazí v kariére na tzv. sklenený strop (ktorý ho nepustí ďalej na vyššie pozície). Podľa psychológov je ideálne pretaviť nahnevanú energiu na miernejšiu, ale v práci efektívnejšie asertívne rokovania, ktorým si získame rešpekt. Teoreticky by to malo fungovať aj v súkromí. Lenže zatiaľ čo ste v práci za pohodárov, ktorý v strese maximálne utrápene vzdychá za monitorom, doma svoju profesionálnu masku automaticky odkladáte spolu s kabátom a topánkami.
V momente, kedy vás niekto alebo niečo vytočí, tak nejakú sebakontrolu veľmi neriešite (maximálne vás stihne napadnúť, či nemáte otvorené okno), a poriadne sa do toho oprite. Ako to vyzerá? Vety ako "Robíš si zo mňa srandu?", Prípadne "Ty si fakt trdlo!" si pre predstavu preveďte do necenzurovanej podoby, dosaďte zúrivý tón a pridajte volume. Lenže čo na to vaši blízki? Život s chronickým nervákom je ako život s neriadenou strelou. Nikdy neviete, kedy exploduje, takže žijete v ustavičnom strachu a napätí.
Hnev je terorista - robí z vás rukojemníkov. Radšej sa prispôsobujete partnerovi, než aby ste zažili jeho ďalší výbuch. Možno sa v tom sami spoznávate?
Nemáte síce nízku trpezlivosť a nezlostíte sa, kedykoľvek musíte na niečo čakať alebo keď vás partner o niečo požiada. Ani vám nevadí, keď má iný názor, a rozhodne nemusí byť vždy po vašom. Ale je pravda, že dokážete štartovať z nuly na sto behom pár sekúnd. A tiež kričíte a hovoríte vety, ktoré neskôr ľutujete. A (aj keď na to vo finále nedôjde) radi si predstavujete, ako dramaticky opúšťate domov (čo podľa psychológov nie je zase tak od veci, väčšinou je skutočne lepšie bez dlhých slov zmiznúť napríklad na hodinku na kávu než nechať výstup eskalovať do obludných rozmerov).
Lenže čo s tým? Všimnite si, že v rozprávkach sa zlé postavy vyznačujú práve tým, že sa k blízkym ľuďom správajú škaredo, ale cudzím ľuďom podliezajú. Tiež nechcete, aby na vás raz dieťa spomínalo ako na strašného cholerika, kvôli ktorému bolo doma neustále dusno.
V Amerike sú pomerne bežné kurzy na zvládanie hnevu, do širšieho podvedomia sa spravidla dostávajú, keď ich po nejakom svojom excese musí absolvovať niektorá z celebrít - jednou z chronických problematičiek je napríklad topmodelka Naomi Campbell, ktorá sa neslávne preslávila v hode mobilom po asistentke, alebo známy herec a výtržník Charlie Sheen, ktorý musel kurzy absolvovať po tom, čo vytiahol na svoju partnerku nôž (a iróniou losangelských tvorcov si neskôr zahral hlavnú rolu v seriáli Kurz sebaovládania, ktorý túto tému spracováva ako komédiu).
Aj u nás sa dá nájsť pár kurzov, ktoré učia spracovávať agresiu, ale týkajú sa skôr pracovného prostredia. Pomôcť samozrejme môže aj individuálne terapie s koučom či psychológom, avšak ak navyše túžite po nejakej dobrej a účinnej rade, ktorá by jednoducho fungovala, mohla by sa vám páčiť paralela s tlakovým hrncom. V zásade máte tri možnosti: buď si môžete čas od času upúšťať páru, čo ale môže raniť nielen vás, ale predovšetkým vašich blízkych. Za zmienku potom stojí aj zistenie, že ľudia, ktorí sa nezdráhajú prejaviť hnev naplno, si vo finále vlastne neuľavia a všeobecne sú vraj v živote naštvanejší a frustrovanější.
Druhou možnosťou je naučiť sa reakcie potláčať. Tým, že prehltnete prvé hnusné slová, ktoré vám napadnú, a nahradíte ich diplomatickými frázami, získate dosť (prinajmenšom sa náprotivok toľko neurazí). A potom je tu tretia cesta: naučiť sa hnevu predchádzať (metaforicky povedané zmierniť plameň). Je to cesta dlhá a vyžaduje nasadenie, ale určite sa oplatí, pretože vás na rozdiel od predchádzajúcich dvoch môže hnevu naozaj zbaviť. Takže až bude nabudúce dieťa hnevať, skúste si povedať: naozaj ma to tak vytočilo? Nemám skôr hlad alebo stres v práci? V tomto prípade si totiž revom rovnako neuľavíte.
Alebo sa na to skúste pozrieť z iného uhla. Hnevá? Super, hlavne, že je zdravé a nemusíte riešiť horšie veci. Koľko je na svete nešťastných rodičov, ktorí by za takú chvíľu dali všetko? Možno trochu masochistické, ale pomáha to!
Jóga upokojuje, beh a jazda na bicykli vyplavujú endorfíny, box môže uvoľniť napätie... Napriek tomu odborníci odporúčajú brať šport skôr ako sústavnú prevenciu proti hnevu než ako akútnu záchranu. Ísť si zabehať hneď potom, čo vás niečo rozčúlilo, nie je ideálne, pulz ani tlak sa vám tým zrovna nezníži.
Upokojujúce účinky má medovka - tá uvoľňuje napätie a stres (môžete si z nej urobiť napríklad čaj), podobne pôsobí aj materina dúška, levanduľa, oregano alebo pamajorán. Výborne fungujú tiež esenciálne vône - proti hnevu skúste citrón, upokojiť vás môže levanduľa či jazmín.
Psychológovia odporúčajú zapojiť obrazotvornosť a predstaviť si napríklad, ako by váš náprotivok vyzeral, keby sa naozaj zhmotnil do slov, ktorými ho osočujete. Naozaj vám to ešte pripadá tak vážne?
Agresivitu vyvoláva nedostatok horčíka v tele. Nemá však zmysel dopovať sa ním izolovane, magnézium je potrebné dopĺňať komplexne s vitamínom B6 a ideálne aj s vápnikom a vitamínmi D a C. Dobré sú tiež Bachove kvapky proti hnevu, pomáha aj esencia z cezmíny ostrolistej či vŕby žltej.
Taktika opúšťania bojového poľa je vhodná, najmä ak cítite, že k výbuchu čoskoro dôjde. Najlepšie je vyraziť von. Často nás totiž akútne stresuje prostredie, v ktorom sa práve nachádzame (ženy najmä neporiadok doma...).
Otrepaná rada znie počítať do desať. Alebo pokojne do sto. Môžete tiež počítať v cudzom jazyku. Angličtina, francúzština, maďarčina... Akýkoľvek jazyk, kde si nie ste istí v kramflekoch. Okolo štyridsiatky zabudnete, čo vás vlastne vytočilo.
Niektoré činnosti sú skrátka so zlosťou absolútne nekompatibilné.
Vedeli ste, že nenávisť je choroba a že ju môžete ľahko dostať aj vy? Pokiaľ sa totiž vyskytuje vo vašom okolí niekto, kto trpí nenávisťou, potom sa ju pravdepodobne bude snažiť presunúť aj na vás. Nenávisť je pomerne nákazlivá choroba, ktorá môže byť aj fatálna, pokiaľ ju včas nepodchytíte a nezačnete liečiť.
Najlepšou prevenciou je pochopiteľne opatrnosť voči takýmto osobám, a vôbec najspoľahlivejšou ochranou je vyhnúť sa takto infikovaným ľuďom. Avšak nie vždy je tento prístup možný.
Predovšetkým je potrebné poznamenať, že čím skôr pochopíte, čomu ste vystavení, tým lepšia je prognóza liečby. V každom prípade pacient musí byť vytrvalý, opakovane brať protilátky a zároveň sa vyhnúť ďalšiemu infikovaniu od ľudí, ktorí touto chorobou trpia a šíria ju ďalej. V extrémnych prípadoch je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Sú odporúčané aj iné protilátky.
...k sebe samým aj ostatným. Dokonca aj hlboko nenávistní ľudia bývajú vnímaví voči jednoduchej láskavosti. Tú je ale treba uplatňovať často a slobodne.
...k sebe samým aj ostatným. Je potrebné si uvedomiť, že každý človek nesie svoje bremeno bez toho možno vôbec tušíme, aké. Súcit s človekom alebo zvieraťom môže byť začiatkom, ktorý naštartuje liečebný proces infikovanej osoby.
...je veľmi dôležitou protilátkou. Ak určitá nenávistná skupina prijme medzi seba dostatočne silnú osobnosť, s ktorou sa nedokáže úplne identifikovať, môže byť naopak proces postupného ozdravovania členov takto nakazenej skupiny.
...má neuveriteľnú schopnosť úplne zneškodniť chorobu nenávisti. Prinútiť niekoho na smiech patrí medzi najlepšie prostriedky v boji s negatívnymi emóciami, a to zvlášť ak je dlhotrvajúci. Takúto silu môžu mať aj filmy, videá alebo napríklad komiksy.
Aj príliš veľa žiarlivosti je chorobou. Pokiaľ to teda už sami nezvládate a môže vám to zničiť vzťah, nebojte sa navštíviť nejakú odbornú pomoc. Nájdete ju v akomkoľvek väčšom meste úplne bežne - v Bratislave, Košiciach, Žiline alebo v Nitre.
[ivi]