Nebojte sa bojovať so svojou vinou

Pocit viny, zlé svedomie, výčitky svedomia, akokoľvek to nazvete, podstata zostáva stále rovnaká. Nepríjemná emócia, ktorá nás zvnútra hlodá ostrými tesákmi. Psychológovia ju na palete pocitov, ktoré prežívame, jednoznačne radia medzi najhoršiu. Nikomu nie je príjemná a nikto ju nemá rád. Existuje ale spôsob ako s touto emóciou pracovať.

S emóciami to nie je tak jednoduché. Nie každý sa ich odváži vôbec pozorovať a ešte k tomu navyše riešiť. Horšie sa definujú, lokalizujú a popisujú. Majú veľmi veľa podôb a odtieňov. Zamilovanosť, bolesť, ba aj radosť prežíva každý z nás po svojom. Prejav emócie sa dokonca líši od národa k národu. Ale predsa len je tu pár faktov, o ktoré sa môžeme oprieť.

Očakávanie a výchova

Obyčajne je úplne najľahšie začať pátrať vo svojom vlastnom obraze. Zamyslite sa, prečo a kedy pociťujete vinu? Príčin môže byť nekonečne veľa. Od úplne banálnych prípadov, kedy sme nevyniesli smeti, aj keď nás o to naša polovička požiadala, cez neveru až pocity viny, ktoré pramenia z toho, že sme nesplnili svoje očakávania alebo očakávania niekoho iného. Pretože tie sa na nás hrnú zo všetkých strán. Už od malička sa s nimi stretávame a musíme sa s nimi vyrovnávať. V prvom rade, najviac od nás samozrejme očakávajú rodičia.

Často sú tieto očakávania nesplniteľné, pretože sú kompenzáciou ich vlastných nesplnených snov a cieľov. Potom sa od nás čosi očakáva v škole, v práci, očakávania majú naši priatelia, muži, ženy a potom aj naše deti. A nielen to. Čo keď najväčší tlak vyvíjame sami na seba? Problémom nie je tak ani samotné očakávanie, ale naša snaha mu vyhovieť. To nás často núti sa pretvarovať, klamať okolie a ukazovať sa pred ním iní, než v skutočnosti sme. Môžeme to ilustrovať na jednoduchom, aj keď trochu obohratom príklade.

Všetké média ukazujú ako predlohu krásy dokonalé, vyretušované tela a líčidlami vymodelované tváre. Ako sa s takými umelosťami a predlohami dnešného štandardu máme všetci vyrovnať? Polovica z nás to zvládne ľavou zadnou a jednoducho sa tým nezaoberá. Ale mnoho z nás sa s tým nevyrovná a nedá im to spať. Každodenne svoju tvár ženy premaľujú na takú, ktorá sa aspoň trochu podobá na tej z titulnej stránky. Namiesto toho, aby sme žili prirodzene a nekompromisne dávali okoliu najavo svoje skutočné potreby a túžby, žijeme falošným životom.

A to plnením očakávania niekoho, kto pre náš život nie je až tak dôležitý. Pretože najdôležitejšou osobou vo vašom živote ste vy samotní. A aj keď si to pravdepodobne neuvedomujete, váš život je plný výčitiek, prameniacich z tejto pretvárky.

Vinu cítite nielen voči druhým, ktorých očakávania (ne)plníte, ale aj voči sebe. Keby sme chceli zájsť do podrobností, musíme spomenúť na rodinné vzorce alebo aj náboženskú stránku, ktoré sú pre každého z nás mantinelom a do veľkej miery ovplyvňujú naše správanie. Existoval by pocit viny, keby sme neboli napádaní pravidlami a riadili by sme sa len pocitmi? Kto a prečo určuje, čo je správne, čo sa hodí? Nemá nás tento svet pravidiel v už aj tak dosť zložitom vnútornom svete pocitov?

To ty si vinná!

Jeden z prípadov, kedy má človek potrebu niekoho viniť, je náročné obdobie po diagnostikovaní vážneho ochorenia. Je to zvláštne, ale hľadaním vinníka a kladením si otázky, prečo práve ja, sa naša psychika bráni. Bráni sa prevzatím zodpovednosti. Je to jeden z obranných mechanizmov, ktorými si pomáhame. I keď to nemusí byť logické alebo správne, je to spôsob, ako sme možno niekedy v minulosti dokázali prežiť. Tento proces prebieha automaticky, intuitívne a niekedy dokáže udržať v človeku stav aktivácie a vnútorného "nabudenia", a tým následne viesť ku konštruktívnemu hľadaniu ďalších ciest pomôcť.

Stáť zoči nebezpečenstvu vlastného života je pre každého pacienta nová situácia, s ktorou sa potrebuje vyrovnať a prijať ju. Ale ako na to? Jednoducho, krôčik po krôčiku. Prijať údel a akceptovať situáciu znamená zvážiť všetky okolnosti na strane mojej, na strane iných ľudí, na strane faktov a hľadať riešenie, ktoré umožní minimalizovať negatívne dopady. Preto sú potrebné krátkodobé, ale aj dlhodobé vízie a kroky. Ak sa k budúcnosti dopracujeme na základe dneška, je potrebné si každý deň zbilancovať.

Pri bilancii je najlepšie byť na seba láskavý a oceniť seba samého, iné alebo okolnosti za to, čím prispeli k tomu, že dnešný deň bol čo najpriaznivejší aj v tom všetkom ťažkom, čo sa deje. Je prirodzené, že človek má po zistení nepríjemné a ťažké informácie potrebu obviňovať konkrétne aj nekonkrétne osoby či situácie. Možno sa budete sami seba pýtať, prečo ste viac nešportovali a nedbali o zdravú výživu. Možno budete obviňovať systém, ktorý zrušil funkciu rodinného lekára, ktorý má genéza vašej rodiny v malíčku a mohol vás skôr varovať alebo odhaliť blížiace sa nebezpečenstvo.

Hoci sa budete snažiť nájsť niekoho, na koho by ste vinu zvalili, je veľmi dôležité priniesť aj odpustenie. Odpustenie pomáha tomu, kto odpúšťa, odpúšťanie prináša úľavu a uvoľňuje z kŕča a predovšetkým z boja. Niekedy len vnútorného - proti sebe či druhému. Odpustenie prináša mier a prenáša dôraz z minulosti na súčasnosť a budúcnosť. Tým posúva človeka zo zacyklenia sa k uvoľneniu, a tým aj k mobilizácii psychických a fyzických uzdravovacích mechanizmov.

Aké sú príčiny?

Keď príde reč na vinu, nemôžeme zabudnúť na Sigmunda Freuda. K jeho názorom patrí aj ten, že vina je umiestnená pod povrchom správania. Jeho psychodynamická teória na túto tému je trochu skľučujúca. Freud sa domnieval, že u človeka pocit viny funguje ako záchranný mechanizmus pred skutočnými túžbami a skutky, ktoré sme schopní vykonávať. Iný ako psychodynamický prístup k pocitu viny je kognitívny. Z tohto pohľadu sa vina chápe ako emócia, ktorá vzniká v momente, kedy máme pocit, že sme urobili niečo nepovoleného, ​​niečo, čím sme mohli niekoho poškodiť.

Z tohto uhla pohľadu sú emócie výsledkom uvažovania a myšlienkových pochodov. Vina vyplýva priamo z myšlienky, že sme zodpovední za nešťastie niekoho iného. Poznáme to predsa všetci - môže ísť o banálnosť, napríklad neurobíme všetko podľa plánu a výčitky svedomia sa dostavia okamžite. Existuje niekoľko dôvodov, prečo pociťujeme pocit viny:

Niečo sme urobili

Ide o zrejmý a pomerne častý dôvod, prečo sa nám začne do žíl vlievať pocit viny. Patria tam všetky klasické príčiny ako napríklad, keď naše konanie má za následok poškodenie niekoho - či už na majetku, na psychike alebo fyzicky. Rovnako ho pociťujeme, ak sme naším správaním narušili náš subjektívny etický alebo morálny kódex, pri podvádzaní, klamstve alebo krádeži. Ale vina nás trápi aj v prípade, ak sme sľúbili, že niečo už nikdy neurobíme a predsa len sme to urobili. Jednoducho si po mesačnom odriekaní opäť zapálite, po týždňovej diéte dostanete opäť chuť na tortu a neodoláte. Výčitky na nás číhajú doslova na každom kroku, a to sme ešte len na začiatku.

Chcete niečo urobiť

Uvažujete nad spáchaním činu, o ktorom na 100% viete, že je zlý, nemorálny, ale aj napriek tomu vás to dráždi. Je to veľmi časté napríklad pri nevere. Viete, že kolega vás nesmierne priťahuje a viete, že to nedopadne dobre. Viete, že na konci tohto dobrodružstva ublížite svojmu partnerovi. Ale aj napriek tomu s dotyčným idete na kávu. Viete, že by ste mu nemali dávať telefónne číslo, ale dáte mu ho. Musíte vedome eliminovať tieto myšlienky. Najlepšie ešte v zárodku. Pretože potom sa môže stať, že túžba zvíťazí nad vinou.

Myslíte si, že ste urobili niečo zle

Mnoho nepríjemných pocitov zažívame kvôli našim iracionálnym myšlienkam. Teda, keď si len myslíme, že sme urobili niečo zlé. Často pod vplyvom silných emócií vykonávame niečo, čo naša myseľ vyhodnotí ako zlé alebo nevhodné, ale to ešte nemusí byť pravda. Pri emočne vytvorených situáciách môžeme často situáciu vyhodnotiť chybne a považovať ju za zlú alebo neetickú. Keď začnete obviňovať sami seba, s chladnou hlavou si zrekapitulujete priebeh udalostí a uistite sa, či ste naozaj urobili niečo, za čo by ste sa mali bičovať výčitkami svedomia.

Nepomohli ste

Príčina viny prameniaca zo snahy niekomu pomôcť, môže byť veľmi nepríjemným zážitkom a často sa nás drží pomerne dlho. Výčitky nás môžu trápiť napríklad vtedy, keď stratíme niekoho blízkeho a máme pocit, že sme neurobili všetko pre jeho záchranu. Často nejde o objektívne pocity. Mnohí ľudia, ktorým vážne ochorie blízky člen rodiny, ženú svoju snahu o pomoc do takých krajností, až im hrozí emočné vyhorenie. Vina, že stále robíme málo, prekrýva pocit únavy a nedovolí nám reálne zhodnotiť situáciu. Ide o veľmi nebezpečné situácie, kedy je človek schopný sa výčitkami doslovne umučiť.

Ste úspešní

Tento pocit viny sa veľmi často vyskytuje u vojnových veteránov, ktorí prežili svojich kamarátov. Vina prežitia sa často objavuje aj u ľudí, ktorí prežili prírodnú katastrofu, v ktorej stratili svojich blízkych. Obmena tohto typu viny sa objavuje u výborných študentov, úspešných ľudí, ktorí sa na rozdiel od rodičov alebo súrodencov dostali do vyšších spoločenských vrstiev.

Nenechajte vaše vzťahy rozpadať zbytočne. A či sa vám stále nedarí nájsť toho pravého alebo tú pravú, zoznámte sa online, skvelou voľbou je aj vedecký zoznamovací dotazník.

[ivi]