Navoňajte sa dymom

Všetci by sme radi príjemne voňali, lenže naše telo produkuje látky skôr opačného charakteru. Ešte že tu sú parfémy! Človek sa svoj odér snaží maskovať už odpradávna, voňavky mnohokrát doslova menili dejiny. Prejdite sa s nami ich históriou...

Hovorí sa, že vôňa je dôležitejšia ako oblečenie, doslova nás reprezentuje, niekedy príjemne, inokedy bohužiaľ už menej. Čuch je jedným z najsilnejších ľudských zmyslov, s vôňami sa spájajú spomienky aj pocity. Keď každé ráno na zápästie či za ušné lalôčiky nanášate kvapku parfumu, nejde o nič menšieho než o veľkú bitku zmyslov a vnemov.

Voňajú bohatí a krásni

Parfumy spríjemňovali ľuďom život v podstate odjakživa, akurát neboli naliate do roztomilých flakónikov. Už pračlovek rád nasával vôňu, ktorá sa vznášala nad ohniskom, keď v ňom horeli niektoré druhy dreva. Ostatne slovo parfum pochádza z latinského per fumum, čo znamená práve dym. Ľudia z doby kamennej prisudzovali vôňam božskú hodnotu, pôvodne tak slúžili k zmierovaniu bohov.

Potom čo človek parfumy začal nanášať aj sám na seba, stal sa z nich nepostrádateľný luxus. Vo svete, kde o nechcené pachy nebola núdza, začala mať vôňa rovnaký význam ako plná peňaženka. Prvé skutočné voňavky a parfumy sa vyrábali pravdepodobne v starovekej Mezopotámii. Prvým výrobcom parfumu, o ktorom existujú písomné záznamy, bol Tapputi v 2. tisícročia pr. N. L. Každopádne najstaršie skutočne dochované fľaštičky s parfumov objavili archeológovia na Cypre.

Sú viac ako 4000 rokov staré, spolu s nimi sa našli aj destilačné prístroje, misky na miešanie vonných zmesí, lieviky a flakóny. Parfuméri vtedy na výrobu voňaviek používali predovšetkým byliny a koreniny, ako napr. koriander, ale aj myrtu, bergamot či živice stromov.

Kleopatrina tajná zbraň

Egypťania boli prví, kto použili parfum pre svoje osobné potešenie, vonné esencie primiešavali do mastičiek, ktorými sa natierali. Ovšem samotná výroba parfumu bola vyhradená iba kňazom, mali na to v chrámoch špeciálne laboratória. Až o mnoho rokov neskôr bolo dovolené vyrábať parfumy aj kráľovnám a cisárom. Egypťania používali vonné esencie aj pri mumifikácii mŕtvych, s balzamováním im pomáhala myrha a kasie, druh škorice.

Do histórie parfumov sa nezmazateľne zapísala Kleopatra. Keby ste chceli voňať ako ona, zožeňte si vonné oleje z myrhy, škorice, kardamonu, kosatca, lotosu, šafranu a majoránky. Presne tieto ingrediencie tvorili parfum, ktorým očarila aj vládcu najmocnejšej ríše vtedajšieho sveta, samotného Cézara! To u gréckeho dvora boli obľúbené hlavne ľalie, kosatce, levandule a fialky. Každá časť tela sa dokonca mala voňať inou vôňou, napríklad kolená mali voňať po materinej dúške a riasy po majoránke.

Gréci používali tak enormné množstvo parfumov, že politik a básnik Solón roku 640 pr.n.l. obmedzil ich predaj dekrétom. Parfumy však naďalej zostali najpredávanejším produktom, zákon nezákon.

Arabské ruže v cemente

Kresťanstvo urobilo parfumom koniec. Avšak Arabi sa voňali ďalej. Mali radi vôňu pižma, ale aj ruže a jantáru, vonné substancie primiešavali dokonca aj do cementu pri stavbe mešít. Do Európy sa výroba parfumov vrátila až v 14. storočí, a to vďaka rozvoju obchodu s arabským svetom. Prvý známy moderný parfum bol vyrobený v roku 1370 na zákazku pre uhorskú kráľovnú Alžbetu.

Skladal sa z vonných olejov rozpustených v alkoholovom základe a stal sa známym po celej Európe ako Uhorská voda. Naozajstný rozvoj parfumérstva nastal až v renesančnom Taliansku, hlavným mestom parfumov boli dlhú dobu Benátky. Marco Polo priviezol z ciest čierne korenie, muškátový oriešok a klinček, arabskí námorníci korenie z Indonézie a Cejlónu. V druhej polovici 14. storočia sa objavili voňavky na báze alkoholu a éterických olejov, čiže toaletné vody.

Obsahovali rôzne kvety, bylinky, pižmo, jantár pod. Používali sa na liečebné účely, ale tiež, aby pohltili ľudské pachy, pretože aj keď ľudia kládli dôraz na hygienu, voda bola stále považovaná za prenášače moru a iných chorôb. A vznikol pomander, fľaštička na parfum v tvare ovocia.

Francúzsko v rukavičkách

V 17. storočí zažívajú parfumy obrovský boom. Parfumérskou veľmocou sa stáva Francúzsko. Aby nie, keď tu panovníčka Katarína Medicejská nechala postaviť prvé chemické laboratórium na ich výrobu. A všetci chceli voňavé kožené rukavice, ktoré sa objavili po prvýkrát v roku 1656. Ich najlepší výrobca pochádzal z mesta Grasse, z ktorého sa postupne vyvinulo práve centrum parfumov.

Naozaj veľké obľuby dosiahli voňavé flakóniky na dvore kráľa Ľudovíta XV., Ktorý žiadal, aby boli jeho komnaty každý deň prevoňané iným parfumom. Jeho milenka, známa Madame de Pompadour, si ich kupovala po litroch. Niet divu, že kráľovský dvor získal prezývku voňavá vláda, pretože toaletnou vodou sa kropilo v podstate všetko okolo, ľudí, nábytok aj oblečenie. Toaletná voda získala konkurenciu v podobe vínneho octu, ktorý mal jedinečné dezinfekčné účinky, tzv. vinaigre des quatre voleurs robil vraj počas moru v roku 1720 hotové divy.

Skutočná parfumová revolúcia prišla avšak v 18. storočí s kolínskou vodou. Používala sa do vane, do vína, s trochou cukru aj ako ústny sprej. Objavili sa aj toaletné taštičky s fľaštičkami plnenými éterickými olejmi, ku ktorým boli priložené aj malé lieviky pre plnenie, zubné kefky, ceruzky a vatové tampóny.

Revolúcia č.5

V roku 1900 prebehla v Paríži svetová výstava, ktorá znamenala pre svet vôní veľký pokrok. Pavilón s parfumami bol nádherne nazdobený, na výsledku sa podieľal aj Alfons Mucha.

V 20. storočí začínajú nadobúdať na význame okrem samotnej vône aj fľaštička, obal či propagácia, výrobcovia parfumov spolupracujú so sklármi aj odborníkmi zo sveta reklamy. Parfumy sa stále vyvíjajú, už koncom 19. storočia sa k prírodným zložkám začínajú pridávať aj tie umelo vyrobené. Prvý voňavkár, ktorý miešal prírodné syntetické vône, bol Francois Coty, ktorého L'Origan z roku 1905 je prvý takýto známy parfum.

No a potom už prichádza rok 1921 a svet parfumov zažíva revolúciu - vzniká najslávnejší parfum všetkých čias, Chanel č. 5. Tvorí ho zmes ôsmich desiatok ingrediencií a stojí za ním parfumér ruských cárov Ernest Beaux. Coco Chanel sa najviac páčila piata vzorka, ktorý ju predstavil, a práve podľa neho parfum pomenovala. Doteraz neprekonateľnú ikonu vo svete vôní uviedla na trh v roku 1921.

Nepripomína absolútne nič z prírodných ingrediencií, má veľmi abstraktnú, syntetickú vôňu, ktorá vystihovala vtedajšiu modernú ženu. A vystihuje ju doteraz. Chanel č. 5 bol tiež vôbec prvým parfumom, v ktorom bol použitý syntetický aldehyd. Coco vytvorila úplne nadčasovú vôňu v modernom flakóne inšpirovanom námestím Place Vendome - napoly brúsený diamant, napoly obyčajná lekárenská dóza.

Čo ste možno nevedeli...

• Ako prvé vonné esencie slúžili bylinky a kvety, neskôr sa pridali vonné oleje a kadidla. Dôkaz o používaní parfumov bol nájdený napr. V 3500 rokov starej hrobke egyptskej kráľovnej Hatšepsovet v Thébach.
• Dnes je väčšina ingrediencií v parfumoch vyrábaná chemicky, naši predkovia používali najviac prírodné bergamot, myrhu, koriander, živicu či mandle.
• Je dokázané, že ženy majú lepší čuch než muži. Príčiny ležia už v praveku. Ženy, ktoré zbierali plody a pripravovali potravu, potrebovali jemnejší čuch než muži lovci. Keby nepoznali pokazené alebo jedovaté jedlo, mohli otráviť celý klan.
• Čuchové spomienky sú silnejšie ako vizuálne a chuťové. Preto si mnohokrát spomíname na vône, ktoré nám pripomínajú detstvo. A preto sa v parfumoch objavujú ingrediencie evokujúce vôňu čerstvo vypraného prádla, detského púdru či mydla.
• Ak aplikujete parfum na šiji, zápästí, predlaktí a za uši, bude voňať výraznejšie. Na týchto miestach je tenká koža a pulzuje krv, pokožka je teplejšia a parfum sa lepšie odparuje.

Dior na záchode

Ochutnávka vína alebo čokolády už nikoho neprekvapí, snáď každý aspoň raz privoňal k pár pohárom a schladil pažerák niekoľkými dúškami iskrivého moku počúvajúc rozpálený výklad enológa. Degustácia parfumov samozrejme prelievanie hrdiel neponúka, to by nemuselo dopadnúť dobre. Všetko obstará len čuch. A ten, ako je známe, nám ľuďom v priebehu tisícročia dosť zakrpatel. Takže stvoriť parfum je skutočne výzva.

Parfém je doslova majstrovské dielo, namiešať tú správnu voňavú kompozíciu vyžaduje nielen prax a znalosti, ale aj talent. Prvé čo musíte vedieť je, že parfum sa skladá z troch častí - hlavy, srdca a základu. Hlava sa rozvonia ihneď po nanesení parfumu, podľa nej si smerujete prvý dojem. Srdce sa rozvonia tak za dve tri hodiny a až základ čiže telo parfumu vonia naozaj veľmi dlho, vyprcháva pozvoľna a môžete ho cítiť niekedy aj na druhý deň.

Teória je jedna vec, prax druhá, to je jasné. V prípade vôní človek nestíha zízať.

Dôležitý je nielen správny výber kombinácie, ale aj takzvané fixativy, látky, ktoré viažu prchavé vrchné tóny. Napríklad benzoe a vanilka dobre spájajú kvetinové tóny, ako je jazmín a ruža, zatiaľ čo na zafixovanie citrusov budete potrebovať vetiver, céder alebo pačuli. Ono zložiť z tridsiatich šiestich esencií tú správnu kombináciu skrátka nie je len tak. Pritom profesionáli ich miešajú aj dvesto.

Neočakávajte, že si hneď na prvý pokus vyrobíte úchvatnejšiu vôňu než od Diora. Pravdepodobnejšie je, že dopadnete tak, ako by ste vyrobili dezinfekciu.

Mali by ste byť vždy predovšetkým sami sebou, a to preto, aby ste už konečne našli svoju pravú lásku a dokázali sa zoznámiť s partnerom. Nájsť si skvelého partnera môžete ale aj online a ešte navyše k tomu využiť vedecký zoznamovací dotazník alebo partnerskú zhodu podľa zverokruhu.

[ivi]