Občas je to pekné byť "len dievčatá medzi sebou", ale všetkého veľa škodí. Osem či viac hodín denne, týždeň po týždni a mesiac po mesiaci je dosť... a vzťahy gradujú!
Niektoré profesie sú k práci v ženskom kolektíve priamo predurčené, u iných to vopred jasné nie je, ale v dnešnej dobe si moc vyberať nemôžeme. Väčšina z žien sa musí zmieriť s takou realitou, aká je.
Či už sa spýtate psychológov, sociológov, odborníkov na efektivitu práce alebo kohokoľvek so zdravým rozumom, povie vám, že po všetkých stránkach ideálne sú kolektívy zmiešané - tvorené mužmi aj ženami všetkých vekových kategórií. Lenže to je teória, v praxi to jednoducho mnohokrát nie je možné. Aby sa pobyt na pracovisku plnom slečien a paní nestal peklom, záleží na každej z nich aj na všetkých dohromady. Určite nemá zmysel nariekať a snažiť sa svojou vlastnou nespokojnosťou ostatným "oplatiť", ako by za to mohli (možno sa cítia ešte horšie).
Naopak veľmi prospešné je správať sa ku kolegyniam, ako by vám medzi nimi bolo mimoriadne dobre a nič iného si neželáte. Úprimné to síce bude nanajvýš občas, ale to vôbec nevadí - priaznivého efektu dosiahne, aj keď to nejde tak celkom od srdca. Hoci sa môže zdať, že jedinec v tomto smere veľa nezmôže, nie je to pravda. Jedna každá dáma schopná šíriť pohodu, dávať najavo toleranciu a brať veci s nadhľadom strháva ostatné k rovnako ústretovému správaniu. Kto niekedy staval snehuliaka, vie, že aj tá spodná najväčšia guľa sa musí začať robiť od malej guľôčky, na ktorú sa nabaľuje ďalší sneh.
A či vám predsa len občas bude v rýdzo ženskom kolektíve naozaj ouvej, tak si spomeňte na film Sexmisia a radujte sa, že také zlé to predsa len ani u vás ešte nie je. A potom sa zasmejte (najskôr sebe a až potom prípadne iným), pretože humor je vôbec najlepší liek na všetky nepríjemnosti života.
Eva (38): "Najlepšie je pracovať v mužskom kolektíve ako jediná ženská. Muži si nás totiž báječne rozmaznávajú a ochotne pomáhajú. Bohužiaľ len máloktorej z nás sa to pošťastí."
Ester (52): "Zmiešaný kolektív je určtiě ideálnou voľbou. Muži nás totiž dokážu svojou prítomnosťou mnohokrát usmerniť. Rovnako ako my ženy pre nich môžeme byť príjemnou inšpiráciou."
Na každom pracovisku sa zídu: Optimistka, pesimistka a realistka. Ktorá z nich je najdôležitejšia a najprínosnejšia pre ostatných? Žiadna - podstatné sú všetky tri, pretože dohromady vytvárajú komplexný pohľad. Je zaujímavé, že sa akýmsi vnútorným automatizmom skupiny optimistek, pesimistek a realistek do značnej miery udržujú v početnej rovnováhe. Psychologické výskumy dokonca ukázali, že mnohé ženy sa v tomto smere v zamestnaní správajú inak ako všeobecne v živote - podľa toho, či je v danom kolektíve potreba početne doplniť niektorú z týchto troch skupín, aby nebola slabšia ako druhé dve.
Napríklad pani, ktorá je bežne medzi svojimi blízkymi považovaná skôr za pesimistickú, sa na pracovisku, kde sa nedostáva nádej a prevláda úzkosť, stáva optimistkou. Alebo iná, v rodine považovaná za skalnú optimistku, sa v zamestnaní, kde všetci naivne veria v akési nereálne úspechy nereálnych projektov, stáva realistka... Ako je to u vás v práci? A do ktorej kategórie patríte?
Verí, že všetko bude fajn. Teda, že sa nebude hromadne prepúšťať, že sa budú zvyšovať platby, že nenastúpi zlý šéf, že nastúpi spravodlivosť, že sa odloží uzávierka, že sa neodloží výplata prémií, že sa zruší kontrola dochádzky, že sa nezruší trinásty plat... A tak ďalej a tak ďalej.
Verí, že všetko bude čím ďalej horšie. Teda, že sa budú znižovať platy a potom prepúšťať ľudia, že nastúpi zlý šéf a nespravodlivosť, že sa neodloží uzávierka ani výplata prémií, lebo tá už vôbec nikdy nenastane, že kontrola dochádzky sa zruší len preto, že sa zruší celý podnik, a že trinásty plat dostane riaditeľ v podobe zlatého padáka, takže nezostane na výplatu odstupného zamestnancom.
Verí svojmu vlastnému zdravému rozumu. Takže v niečom dáva za pravdu optimistke a v niečom pesimistke. A v niečom má názor úplne iný a snaží sa ho ako optimistke, tak pesimistke vysvetliť a získať ich pre nich. Lenže to je márne, pretože všetci realistami jednoducho byť nemôžu - to by na svete bolo príliš nudné.
Okrem čisto ženských existujú tiež rýdzo mužské pracoviská. Ani to nie je ideálne, ale faktom je, že absencia dámskeho prvku zvyčajne toľko nevadí. Niektorí páni to priamo vítajú. Sú na to zvyklejší, je to pre nich únosnejšie. Dokonca mnohí dobrovoľne aj mimo pracovnej sféru preferujú výhradne mužské prostredie, kam je dámam vstup zakázaný. Od povestných klubov britských gentlemanov cez futbalové tímy až po tradičné krčmovú spoločnosť "pivných glosátorov".
Ženám však chlapi zvyčajne chýbajú - hoci na nich nadávajú, potrebujú ich. Samy medzi sebou sa jednoducho necítia veľmi dobre, nevedia si poradiť s emóciami, nezvládajú riešenie sporov, nevedia zvládať súťaživosť. V priebehu mesačného cyklu im navyše pohlavné hormóny hádžu polená pod nohy v podobe psychickej lability, precitlivenosti, nervozity. Nie že by na mužských pracoviskách neexistovali konflikty, rivalita, závisť, intrigánstvo či ohováranie. Ale páni si s tým zvyčajne dokážu o niečo lepšie poradiť.
Majú schopnosť držať si zdravý nadhľad, nevŕtajú sa v nepodstatnom. Pomáha im v tom pohlavný hormón testosterón, ktorý ich poháňa do boja a chráni ich pred psychickými dôsledkami bitiek. A testosterón skrátka dámy postrádajú (lepšie povedané, majú ho tak málo, že nehrá žiadnu rolu...).
Dámy niektorých výraznejších vlastnotstí sú v každom ženskom kolektíve. Či už ide o tím analyzátoriek rodovej problematiky, alebo o zamestnankyňu školskej jedálne. Nie vždy sa vyskytujú v úplne rýdzej podobe, možno máte kolegyne, ktoré ako by vznikli nepohlavním krížením základných typov. Každopádne ich medzi ostatnými spoznáte. A možno ste sama, niektorou z nich...
Pohodovosť sa niekedy môže zvrtnúť v akúsi bohorovnosť pristane skôr buddhistickému mníchovi než zamestnankyni teraz a tu. Ona sama potom síce stále je "v pohode", ale za cenu toho, že všetci okolo sú na mŕtvicu.
Láskavosť nemusí byť vždy úplne úprimná a nezištná. Nezverujte sa preto so svojimi starosťami a radosťami hneď prvej osobe, ktorá na vás urobí na novom pracovisku dobrý dojem. Určitý čas si radšej zachovávajte odstup, než spoznáte, kto je čo zač.
Pokiaľ si zo svojej "obetavosti" niekto chce svojpomocne vyrobiť svätožiarou a hlasno sa dožaduje vďačnosti, je skôr pre zlosť. V takom prípade sa odporúča ponúknutej "obeti" s úsmevom odmietať a dokázať, že si viete poradiť aj sama.
S nadhľadom. Nevyvracejte jej jej postoj a myslite si svoje. S úsmevom na perách.
Milostné pletky na seriózne pracovisko nepatria, navyše tie problémové, ktoré nikam nevedú a pôsobia deštrukčne na okolie.
Ak už naozaj viete, čo chcete, a stále ste toho pravého partnera alebo partnerku nestretli, vyskúšajte vedecký zoznamovací dotazník a partnerskú zhodu podľa zverokruhu.
[ivi]