Ľudí so silnou alergiou na zvieratá nezachránia ani psi naháči. Keď už túžia po zvierati, mali by hľadať miláčika medzi plazmi. Ale ako je to so zvieracou alergiou? Neexistuje náhodou tiež tá na ľudí? Uvidíme...
Alergia je choroba imunitného systému, ktorý vie rozpoznať votrelca a začať s nimi boj. Bežným látkam, s ktorými sa stretáva, sa zdravý organizmus nebráni, ale u jedincov s alergiou vyvolávajú tzv. alergény obranné reakcie. Tie môžu byť rôzne - od nádchy, kašľa, opuchov slizníc až po rôzne vyrážky na koži. Počet alergikov narastá a je otázkou, či je to tým, že alergie vieme lepšie rozpoznať alebo životným prostredím, v ktorom žijeme. Bohužiaľ sa objavujú alergie nielen na pele či na potraviny, ale aj na zvieratá, s ktorými zdieľame životný priestor.
V domácom prostredí sa najčastejšie stretávame s alergiami na roztoče a zvieratá. Roztočom sa zvlášť dobre darí v matracoch a lôžkovinách, v jednom grame prachu z matraca ich môže byť až dvetisíc! Živia sa kúskami kože, lupín a vlasov, rýchlo sa množia a alergické reakcie spôsobujú ich výkaly. Takže ako začnete riešiť, z čoho máte stále nádchu či zápal spojiviek, pozrite sa najprv, v čom spíte! Pravda, roztoč je tiež živočích, ale s ich ochranou si zrovna hlavu robiť nemusíme...
Ale presuňme sa k väčším tvorom. Aj keď sa má často za to, že alergiu spôsobuje ich srsť, táto problematika je trochu komplikovanejšia. Imunológovia k tomu hovoria: "Alergií na zvieratá je určite menej ako alergií na rastliny, byliny, stromy a trávy, ale o to sú nepríjemnejšie z fyzického, ale aj psychického dôvodu." Alergia na zvieratá môže byť rôzna - na srsť, na odlučovanie epitel alebo aj na moč. Dá sa povedať, že sa dá senzibilizovať skoro na každé zviera. Podľa imunológov ide v našich podmienkach v záujmových a hobby chovoch hlavne o morčatá, králiky, myši a potkany, ďalšou obligátnou skupinou sú mačky a psy.
A medzi touto skupinou a skupinou profesionálnych chovateľov sa pohybuje alergia na kone, konský epitel a srsť, ktorá zasahuje aj do tzv. hobby skupiny. Zaujímavé je, že pokiaľ ide o profesionálneho chovateľa a ošetrovateľa zveri, je možné sa nasenzibilovať skoro na každé zviera, ak má na to jedinec vlohy a ak je s ním v dennom kontakte.
Stručne povedané - maznavé zviera vhodné pre alergikov neexistuje. Ak niekto tvrdí, že pes alebo mačka bez srsti sú v pohode, nie je to pravda. Síce sa objavili snahy vypestovať nealergénnu mačku, ale zostalo skôr u snahy...
Ľudia sa väčšinou domnievajú, že sa alergény nachádzajú priamo v srsti zvierat, ale to je omyl - v nej sa alergény iba prenášajú. Sú obsiahnuté v slinách (pes, mačka, kôň, morča, škrečok), moču (mačka, pes, hlodavce), kožnému mazu (na to je špecialista mačka domáca, predovšetkým ale kocúr), kožných šupinách, úlomkoch srsti (mačka, pes, kôň, hovädzí dobytok), výlučkoch (vtáky), perie (hus, kačica, vtáky) a v krvi (všetky zvieratá!). Alergény zvierat majú navyše dobrú priľnavosť, takže sa ľahko uchytia na oblečenie či kdekoľvek v interiéri, a keď potom uschnú, prenášajú sa vzduchom.
Tak sa dostanú do dýchacích ciest, kde škodí alergikom najviac. Niektorým alergikom pritom nevadí vlastné zviera, ale iba cudzie, hoci je napríklad rovnakej rady aj pohlavia. Je to tým, že miera alergie závisí na strave zvieraťa, na jeho zdravotnom stave a na čistote prostredia, v ktorom sa drží - pomôže čistička vzduchu aj sprej - na odstránenie alergénov, ktorým je možné miláčika ošetrovať. Ak túži alergik po chlpáčovi v náručí, je vhodnejší pes ako mačka a je dobré si zistiť, aká rasa je ešte prijateľná.
Psie alergény sú prítomné v kožných šupinách, menej v srsti, takže nezáleží na tom, či pes bude krátkosrstý alebo dlhosrstý, alebo dokonca nahý. Existujú ale rozdiely medzi rasami. Najviac alergénov uvoľňujú boxeri, bradáči, jazvečíkovia, yorkšírovia a pudlíci. Pokiaľ má niekto miernu alergiu, môže si psíka dopriať - ale je potrebné dôkladne upratovať! Odporúča sa dôsledné umývanie rúk po každom dotyku zvieraťa, nemazliť sa, zviera mať radšej mimo byt. A je potrebné dôkladne čistiť priestor, v ktorom zviera prebýva.
Ale niekedy je naozaj nutná úplná eliminácia od zvieraťa, ktoré alergické prejavy pôsobia. Alergia je všeobecne celoživotný problém, ale ak sa vyvarujeme styku so zvieraťom, ktoré nám škodí, jej príznaky môžu ustúpiť. Aj keď je rozhodnutie žiť bez zvierat pre veľa alergikov ťažké, je rozhodne lepšie sa kontaktu s alergénmi vyvarovať, než do seba celoživotne pchať protialergické lieky.
Niektorí alergici sú však takými milovníkmi zvierat, že rovnako urputne hľadajú, aké si zaobstarať zviera bez toho, aby boli vystavení alergénom. Odporučiť alergikovi chov nejakého zvieraťa je veľmi problematické. Okrem vyššie uvedených alergénov je každé zviera vo svojom životnom cykle sprevádzané parazitmi, roztočmi či inou háveďou, ktorá je ale tiež alergizujúca.
Takže rybičky asi nealergizujú, ale akvárium ako také môže. Ale je to veľmi individuálne. Aj keď si teda kúpite nejaké potvorky za sklom, nemáte istotu, že problém nenastane. Akvária sa môžu stať zdrojom plesní, a pretože sa krmivo pre rybičky vyrába z rôznych červov a iných vodných potvor, môže sa objaviť alergia aj na ne. Čo sa plazov týka, lekári tvrdia, že alergická reakcia na hady chované v domácnosti sú veľmi zriedkavé a že ak možno označiť nejaké zviera za ideálne pre alergikov, tak práve ich.
Príčinou alergie síce môžu byť drobné šupinky kože, ktoré sa ľahko dostávajú do vzduchu a zatvára zakaždým, keď otvoríte terárium, ale ak sa alergický človek o zviera nemusí starať a ak nestrká hlavu do terária, mal by byť v pohode. Podobne je to aj s korytnačkami a inými plazmi chovanými v teráriách. Ak nastanú nejaké problémy, spôsobujú ich skôr roztoče, ktoré zdieľajú s plazmi ich životný priestor, a nosiči alergénov môžu byť aj rôzni chrobáky či hlodavce (myši), ktorými sú niektoré hady kŕmené.
Tiež sa môžu objaviť alergie na substancie, ktoré na hadích šupinách zostávajú, nech sú to chemikálie, alebo cudzorodé látky, napríklad prostriedky na čistenie terária. Alergické reakcie môžu vyvolávať tiež hadie extrementy, ak sú v teráriu ponechané. Takže záverom je možné povedať: Hady, korytnačky, slimáky áno, ale čistota predovšetkým!
Alergie u zvierat sú dané už tým, že žijú v rovnakom životnom prostredí ako my. Navyše strava zvierat obsahuje suroviny, ktoré sa objavujú aj na ľudskom jedálničku. Stále viac zvieracích aj ľudských pacientov má tiež kombinované alergie. Našťastie sa ale vďaka modernej medicíne neustále zlepšujú nielen diagnostické, ale aj liečebné možnosti.
Podobne ako u ľudí aj u psov zohráva svoju úlohu pri vzniku alergie aj genetika. Viac predpokladov na toto ochorenie mávajú napríklad teriéry, buldočkové alebo šarpejové. Najčastejšie sa u nich objavujú geneticky podmienené alergie prevažne na vzdušné alergény. Na jar a v lete to bývajú hlavne alergia na pele, celoročne potom na roztoče a blchy. Mačky sú na alergické ochorenia všeobecne menej náchylné ako psy. Častejšie ako psích pacientov ich trápi alergia na niektoré potraviny alebo na blšie uhryznutie.
U zvierat bývajú najtypickejšie rôzne kožné reakcie, niekedy sa objavuje aj slzenie očí a tráviace problémy. Obzvlášť nebezpečné je potom celkové postihnutie organizmu, takzvaná anafylaxia, ku ktorej dochádza obvykle po uštipnutí hmyzom alebo po vakcinácii. Máva akútny nástup, prejavuje sa opuchom hlavy alebo viečok, objaviť sa môžu aj hrča v okolí uší. Ak chovateľ situáciu podcení, môže dôjsť až k anafylaktickému šoku, ktorý zviera ohrozuje na živote.
Zistiť, či je zviera alergické, často pripomína doslova detektívne pátranie. Na začiatku je potrebné vylúčiť, že kožné problémy nemajú nejakú inú príčinu.
Aby liečba bola úspešná, je potrebné včas zachytiť prvé signály choroby. V opačnom prípade si zvierací pacient, ktorého vyrážka svrbí, dokáže kožu citeľne poškodiť. Spočiatku môžu mať ľudia dojem, že si zviera len srsť ošetruje. Obzvlášť mačky sú pritom schopné si chrasty rýchlo rozškrábať a rany sa potom ľahko zapália. U psov zvyčajne alergické reakcie nemávajú taký dramatický priebeh, ale ani ich majitelia by nemali dlho váhať s návštevou lekára. Podobne ako u ľudí sa aj u zvierat pri liečbe alergií využívajú antihistaminiká, ktoré ale nezaberajú úplne u všetkých pacientov.
Pri závažnejších ochoreniach preto veterinári predpisujú steroidy, ktoré ale na rozdiel od predchádzajúcich liekov mávajú vedľajšie účinky. Podobný problém môže nastať aj u prípravkov na báze cyklosporínu. Preto je potrebné veľmi uvážlivo voliť vhodné dávkovanie a aspoň dvakrát do roka zviera preventívne vyšetriť. Pomerne častou metódou je tzv. desenzilibizacia, kedy sa na základe testov psiemu pacientovi namieša špeciálna vakcína, ktorú dostáva v pravidelných intervaloch. Nádejnou zahraničnou novinkou, ktorá ale u nás ešte nie je zaregistrovaná, je liek pre atopikov s obsahom účinnej látky oclacitinib, ktorý dokáže priamo v koži prerušiť alergickú reakciu.
Ani najmodernejšia medicína ale zatiaľ nedokáže úplne vyliečiť alergické ochorenia. Dokáže ale už obmedziť jeho príznaky na minimum.
Zaregistrujte sa a vyskúšajte náš vedecký dotazník, ktorý vám uľahčí hľadanie nového náprotivku.
[ivi]