Majú to prvorodení jednoduchšie!?

Sú rodičia tvrdší na ich prvorodené dieťa? Mali ste to u vás v rodine ako prvorodení ťažšie? Rodičia majú najrôznejšie očakávania od svojich detí na základe ich poradia narodenia. Čím sa líši výchova toho najstaršieho od tých ostatných?

Ste najstaršie dieťa vo vašej rodine? Tak to ste mali pravdepodobne už niekoľkokrát pocit, že na vás rodičia boli tvrdší ako na vašich mladších súrodencov. U prvého dieťaťa očakávajú rodičia väčšinou úspech a v porovnávaní s tým ďalším majú údajne aj väčšie očakávania, potvrdili to aj vedci. Rodičovstvo je náročná úloha, a to bez ohľadu na to, pre aký spôsob výchovy sa rozhodnete. Nájdenie toho vášho správneho "štýlu" výchovy je vlastne taký neustály proces, ktorý sa s príchodom každého dieťaťa bude meniť. Každé dieťa je iné svojou povahou a na každú bude platiť niečo iné a rozhodne aj rozdielny spôsob výchovy. Popremýšľajte, aké sú rozdiely medzi vami a vašimi súrodencami. S každým novým dieťaťom sa bude váš pohľad na výchovu meniť. Prvorodené deti sú vraj múdrejšie, lepšie, rýchlejšie a silnejšie ako tie ostatné. Myslíte si to isté? Alebo je to naopak, že ten mladší je úspešnejší ako ten starší súrodenec? Trebárs na poradí narodenia vôbec nezáleží, aj keď Albert Einstein alebo dokonca Steve Jobs, boli tiež prvorodení. Prvorodené deti sú vraj úspešnejšie, pretože na ne sú ich rodičia tvrdší. U väčšiny prvorodených detí sa ale zároveň môžu v dospelosti objaviť aj s väčšou pravdepodobnosťou psychologické problémy. Predovšetkým sú to úzkosti a impulzívny hnev.

Rozdielna výchova v závislosti od povahy

Tí prvorodení získajú viac rodičovských rád. U tých ostatných sú rodičia uvoľnenejší. U prvorodených majú rodičia prísnejšie pravidlá, či už sa to týka v zákazoch alebo napríklad len v tom, na čo sa môžu alebo nemôžu pozerať v televízii. Viac sa budú podieľať rodičia na študijných výsledkoch u prvorodeného a zároveň sa budú aj viac riešiť tresty a odmeny za školské výsledky. Staršie deti sú zároveň aj do budúcnosti vzorom pre tie mladšie. U neskôr narodených sú rodičia už benevolentnejší, a preto sa tiež môže stať, že nakoniec budú tieto deti menej odhodlaní k tomu, aby študovali a dotiahnu to ďalej. Starší môžu byť práve na základe vysokých nárokov odradení a môže im trvať dlhšiu dobu, než dosiahnu výsledkov, ktoré oni sami naozaj chcú a prídu na to, čo naozaj chcú. Veľa tu ale samozrejme tiež záleží na povahe dieťaťa. Inak sa k svojim úlohám postavia cholerici a úplne inak napríklad flegmatici.

Poznáte typy temperamentu?

Rozdelenie temperamentu človeka pochádza už z čias antického Grécka. Žil tu Hippokrat a ten na základe zloženia telových tekutín rozdelil temperament človeka do štyroch skupín. Na Hippokrata ďalej nadviazal Galenos a Eysenck. Temperament sa ale z väčšej miery dedí geneticky.

Sangvinik (krv)

Pozitívne vlastnosti: veselá povaha, optimista, ľahko nadväzuje kontakt, hovor väčšinou začína, je otvorený

Negatívne vlastnosti: nedatuje veci dokonca, nestály a nespoľahlivý spoločník, skáče ľuďom do reči, nepamätá si mená

Cholerik (žlč)

Pozitívne vlastnosti: dynamická a ctižiadostivá osobnosť, rýchlo rieši problémy, ide si za svojím cieľom, miluje súperenie

Negatívne vlastnosti: myslí si, že má vždy pravdu, je netrpezlivý, má nadradený až protivný postoj, netoleruje slabosti ostatných

Flegmatik (sliz)

Pozitívne vlastnosti: vychádza dobre s každým, ľahko sa prispôsobí, je spoľahlivý a "pomalší", zvláda rutinu

Negatívne vlastnosti: na niekoho môže pôsobiť ako leňoch, väčšinou nedáva svoje city najavo, nerád sa rozhoduje, nepodarí sa ich len tak rozčúliť

Melancholik (čierna žlč)

Pozitívne vlastnosti: má rád samotu, vie byť starostlivý a vytvára si dlhodobé ciele, vo výbere partnera je náročný

Negatívne vlastnosti: je k sebe veľmi prísny, častejšie majú títo ľudia depresie a všade vidia problém a najrôznejšie nezvládnuteľné prekážky

Kedy to majú prvorodení ťažšie?

Už keď sa bábätko ocitne v rukách rodičov, tí nelenia a v hlave si prehrávajú najrôznejšie scenáre o jeho úžasnej budúcnosti. S pribúdajúcimi mesiacmi, rokmi a tým ako sa ich bábätko mení, menia aj svoj prístup. Väčšinou je to štýlom pokus omyl, pretože nikde nie je napísané, aká výchova je tá stopercentná. Najneskôr v škôlke a následne potom v škole dochádza k tzv. "rodičovskej" vojne o to, ktoré dieťa bude lepšie. Každý asi zažil tie otázky typu: "A to si mal tú známku len ty? A čo Pepík, Evička ?." U prvého dieťaťa rodičia i viac riešia tresty, dalo by sa povedať, že sú aj tvrdšie ako u detí narodených neskôr. Rodičia väčšinou u ďalších detí uberú zo svojich nárokov, predstáv, snov a nechávajú sa prekvapiť.

Prvé domáce zvieratko

Napadlo vás niekedy, ako je to pre prvé dieťa ťažké? Rodičia sa vo väčšine prípadov bránia zubami nechtami, ale keď si to prvé dieťa obháji a podarí sa mu rodičov prehovoriť, majú to tí druhorodený jednoduchšie, už tu platí pravidlo, že on/ona mala tiež.

Prvá diskotéka

U prvého dieťaťa budú rodičia doma polomŕtvy strachom a budú chcieť svojho potomka večer niekde vyzdvihnúť a odviezť si ho domov najlepšie sami. Tí neskôr narodení už budú môcť ísť sami a aj sa sami vrátiť alebo mať za sprievod toho staršieho, aby na nich dával/dávala pozor.

Prvý...

V podstate aj prvé rande, prvé cestovanie, prvý samostatný nákup, ale aj prvé zostantie doma osamote je pre tých druhých ľahšie, rodičia už nie sú prehnane upätý, pretože už to zažili s prvorodeným.

Inými slovami, všetko závisí od spôsobu, akým rodičia svoje deti vedú a vychovávajú. Je potrebné, aby ich výchova bola aspoň trochu autentická, bez obrovských rozdielov. Pretože práve tak ako prvorodení sa môžu cítiť poškodení, že "vyšlapávajú cestičku" tým mladším, tak naopak zase mladší sa môžu cítiť v tieni tých starších. Alebo naopak, dokonca sa môže pozornosť rodičov obrátiť práve na tých najmladších benjamínkov, z ktorých sa potom môžu s väčšou pravdepodobnosťou stať mamkáči či už v mužskom alebo ženskom podaní. Takže je vlastne otázkou, ako to máte nastavené u vás v rodine a či je naozaj čo závidieť starším alebo naopak tým mladším? Každý vek má asi svoje najrôznejšie príkoria a záleží predovšetkým na rodičoch a ich prístupe aj spôsobe výchovy.

[kač]