Sú rôzne a dosť sa od seba líšia. Napriek tomu ich navštevujú ľudia z celého sveta, aby tu načerpali silu, očistili sa od hriechu a požiadali o milosrdenstvo a pomoc. Niekde môžu vložiť lístoček s modlitbou do škáry v stene, inde sledujú východ slnka a na ďalšom mieste umiestnia drevený kríž.
Pútnické miesto vzniká obvykle tam, kde došlo k výnimočnej náboženskej udalosti, akou je napríklad zázrak, alebo je tu uchovávaná vzácna relikvia. Pútnici na také miesta pokojne merajú tisíce kilometrov dlhú cestu, aby si uctili pamiatku zázraku alebo požiadali o Boží zásah vo vlastnom živote či životoch svojich blízkych. Môže však ísť rovnako dobre aj o vykonanie pokánia. Nech už je dôvod cesty na pútnické miesto akýkoľvek, existujú také, ktoré sú známe viac ako ostatné, sú významné a celosvetovo vyhľadávané.
V jednom zo štyroch hlavných budhistických pútnických miest sa podľa tradície narodil princ Siddhártha Gautama (asi 564-asi 484 pr. n. l.), Ktorý sa neskôr stal Buddhom Šákjamunin. Potom, čo položil základ učenia označovaného dnes ako budhizmus, začalo byť toto miesto cieľom pútí. V roku 249 pr. n. l. Lumbini navštívil aj jeden z najvýznamnejších indických panovníkov, kráľa Ašóka. Ten tu nechal vztýčiť stĺp s textom venovaným Buddhovi. Pútnický areál Lumbini má obdĺžnikový pôdorys, ktorého dlhšie strany sú dlhé okolo 5 kilometrov, kratšie potom merajú necelé 2 kilometre.
V strede kruhového posvätného hája sa nachádzajú pozostatky chrámu kráľovnej Máji (6. storočí pr. n. l.), princovej matky. Na jeho stenách sú basreliéfy s vyobrazeniami výjavov z Budhovho života a vnútri chrámu presné miesto jeho narodenia označuje kameň. Vedľa Majinho chrámu sa nachádza terasovité jazierko, kde sa kráľovná umyla tesne pred pôrodom, a vedľa neho potom rastie strom bódhi (Strom osvietenia). Po stranách tunajšieho vodného kanála je potom rozmiestnených niekoľko desiatok budhistických stavieb a večný Plameň mieru.
Vatikán sa stal nezávislým v roku 1929. Ide o suverénny mestský štát vnútri talianskej metropoly Ríma. Tento najmenší štát na svete je nielen dôležitým miestom histórie, ale tiež pokladnicou umenia. Jeho najdôležitejšou pamiatkou je Bazilika sv. Petra, ktorá stojí podľa tradície na mieste, kde bol apoštol Peter (? -64/67) pochovaný. Pri nej sa rozkladá oválne námestie sv. Petra. Zlatým klincom Vatikánu je však Sixtínska kaplnka, o ktorej výzdobu sa neopakovateľným spôsobom postarali významní renesanční umelci, medzi ktoré patrili aj Michelangelo Buonarroti alebo Sandro Botticelli.
Je súčasťou Vatikánskych múzeí, ktoré sú jedným z najväčších komplexov umeleckých zbierok na svete. Ich rozloha je cca 5,5 ha a nachádzajú sa blízko Baziliky sv. Petra. Zahrňujúceho viac než 10 000 sál a kaplniek. Oficiálna rezidencia pápeža je Apoštolský palác, nazývaný tiež Pápežský či Vatikánsky palác. Vatikánske záhrady s rozlohou takmer 23 ha zaberajú málom polovicu celého územia štátu. Rastie v nich cez 6000 exemplárov asi 300 druhov rastlín z celého sveta. Okrem väčších stavieb je v záhradách rozmiestnených aj mnoho menších umeleckých diel, ako napríklad fontány, sochy alebo antické stĺpy.
V roku 1517 vyzval Martin Luther študentov a duchovných vo Wittenbergu na diskusiu o predaji odpustkov katolíckej cirkvi výmenou za spásu. Spísal kontroverzných 95 téz o sile a účinnosti odpustkov a potom svoju prácu vyvesil na dvere tamojšieho kostola Všetkých svätých, čo je mnohými považované za spustenie protestantskej reformácie. Martin Luther bol o 4 roky neskôr vylúčený z katolíckej cirkvi. Wittenberg je domovom mnohých historických pamiatok. Kostol Všetkých svätých bol vážne poškodený požiarom počas sedemročnej vojny a v 2. polovici 19. storočia prakticky prestavaný.
Vnútri kostola sú hrobky Luthera aj jeho spolupracovníka Philippa Melanchthona. V kostole Panny Márie, kde Luther často kázal a ktorý je však od jeho čias veľmi zmenený, je k videniu okrem iných historických obrazov tiež výjav Poslednej večere Pána autora Lucasa Cranacha staršieho, na ktorom majú apoštoli tváre Martina Luthera a ďalších reformátorov. V dome s názvom "Lutherhaus", kde reformátor žil, je dnes múzeum obsahujúce mnoho artefaktov z jeho života.
Mekka je najposvätnejším mestom islamu. Každý zdravý moslim, ktorý na to má dostatok finančných prostriedkov, by mal vykonať aspoň raz v živote púť na toto miesto. Názov tejto púti, ktorá je jedným z piatich pilierov islamu, je hadždž a tvorí ju veľká rada rôznych rituálnych úkonov. Jedným z nich je obchádzanie murovanej stavby v tvare kocky, zvané Ka´ba, zahalené do čierneho brokátu. Vo východnom rohu tejto svätyne sa nachádza posvätný čierny kameň uprostred strieborného prstenca.
Veriaci obchádzajú sedemkrát túto stavbu a dúfajú, že sa im podarí sa ho dotknúť. Ka´ba sa pritom nachádza na nádvorí Veľkej mešity, ktorá svojmu názvu nezostáva nič dlžná. Ide totiž o najväčšiu mešitu na svete. Svätyňa vrátane vonkajších priestorov má rozlohu takmer 357 000 m2.
Mekka je miestom, kde sa narodil a začal pôsobiť prorok Mohamed. Ten nakázal svojim stúpencom povinnú púť ku Ka´be, ktorú považoval za sväté miesto. Tá bola totiž významným pútnickým miestom už v predislamských dobách, v dobách polyteizmu na Arabskom polostrove. Na púť každoročne dorazí okolo 2 miliónov moslimov, neveriaci majú vstup zakázaný.
Posvätné miesto je ukryté v Himalájach. Hlavnou atrakciou je tunajší chrám pochádzajúci z 9. storočia. Leží v nadmorskej výške 3133 metrov. Chrám Badrinath je jednou z piatich súvisiacich svätýň nazvaných Panch Badri, ktoré sú venované uctievaniu boha Višnu. Je v ňom umiestnená približne 1 meter vysoká socha boha Višnu z čierneho kameňa. Z neho sú vyrobené aj ďalšie tunajšie modly. Tesne pred chrámom sa nachádza skupina horúcich sírnych prameňov, ktoré sú považované za liečivé, mnohí veriaci považujú za nutné vykúpať sa v nich pred vstupom do chrámu.
Pramene majú celoročne teplotu zhruba okolo 55 stupňov Celzia, pričom teplota vzduchu je zvyčajne okolo 17 stupňov Celzia po celý rok. Ide o jedno z najnavštevovanejších pútnických miest Indie, kam ročne zavíta vyše 1 milión pútnikov. Chrám je pritom otvorený len od konca apríla do začiatku novembra kvôli nepriaznivým poveternostným podmienkam v Himalájach. V chráme a okolí sa počas pútnickej sezóny koná rad obľúbených festivalov.
Múr nárekov je pozostatkom západnej časti vonkajšej hradby, ktorá ku koncu jeruzalemského Druhého chrámu obklopovala Chrámovú horu. Chrám nechali vybudovať židia po návrate z babylonského exilu na mieste Prvého jeruzalemského chrámu, ktorý zničili Babylončania v roku 586 pred Kristom. V roku 70 dobyli Rimania Jeruzalem a zničili tento nový chrám, z ktorého zostala čiastočne neporušená len západná oporná stena chrámovej plošiny, ktorej viditeľná časť je teraz Múr nárekov.
Úsek používaný k modlitbám je dlhý necelých 60 metrov a nadzemná časť múru je 19 metrov vysoká. Názov Múr nárekov je prevzatý od Arabov, ktorí toto miesto pomenovali podľa židov, ktorí sa k stene prichádzali modliť a oplakávať zničenie chrámu. V hebrejčine nesie názov Západný múr. Dnes k nej prichádzajú aj nežidovskí pútnici z celého sveta. Vyslovenie modlitieb je často sprevádzané zasunutím lístka s napísanou modlitbou medzi kamene múru. Námestie pri Múre nárekov je považované za synagógu, a je preto požadovaná pokrývka hlavy a oddelenie mužov a žien.
Svätyňa obklopená terasovitou záhradou je jednou z najpôvabnejších pamiatok v Haife a priťahuje obrovský počet návštevníkov. Terasy sa tiahnu od úpätia hory Karmel až k jej vrcholu za svätyňou. V noci sú pôsobivo osvetlené. Ide o mauzóleum zakladateľa bábismu, ktorý predchádzal baháismu. Tým je Báb, narodený ako Sayyed'Ali Muhammad Shirazi, ktorý ohlásil príchod Bahá'u'lláha, vlastným menom Mirza Husayn-Alí Núrí, zakladateľa Bahá´í. Svätyňa je druhým najposvätnejším miestom bahájcov, hneď po svätyni Bahá'u'lláha v izraelskom Akkonu. Svätyňa Bába je miestom tichej modlitby a meditácie, kde sa nekonajú žiadne náboženské obrady.
Adamova hora je známa najmä vďaka skalnému útvaru v blízkosti vrcholu, ktorý je nazývaný Srí Pada (Posvätná stopa). Budhisti ho považujú za odtlačok ľavej nohy Budhu, hinduisti za stopu boha Šivu, moslimovia za šľapaje prvého človeka Adama. Tomu veria aj niektorí kresťania, podľa iných ide o stopu sv. Tomáša, ktorý priviedol v 1. storočí kresťanstvo do južnej Indie. Pútnici sa dostávajú na vrchol hory niekoľko hodín po zhruba 5000 schodoch. Ich cieľom je dostať sa hore, aby mohli pozorovať východ slnka, kedy hora vrhá tieň charakteristického tvaru na svoje okolie.
Často ich pri výšľapu po schodoch sprevádzajú potulní psi. Na vrchole je budhistická svätyňa, v ktorej si pútnik okrem modlitby a sústredenia zazvoní na zvon toľkokrát, koľkokrát už na vrchol hory vystúpal.
Vyrazte pokojne na nejaké pútnické miesto a nebojte sa sami, možno tu niekoho stretnete. Ak chcete ale radšej istotu, zoznámte sa online. Už ste vyskúšali vedecký zoznamovací dotazník?
[ivi]