Karma: vesmírny zákon príčiny a následku

Máte niekedy ten zvláštny pocit, že všetko, čo sa okolo vás deje, má svoje pravidlá? Príde vám, že udalosti vo vašom živote prebiehajú podľa nejakých prírodných zákonitostí? Neviete, prečo sa veci odohrávajú presne tak, ako sa odohrávajú, ale tušíte, že všetko má nejaký zmysel. Tieto naše pocity a príčiny našich životných radostí a strastí vysvetľuje práve karmanový zákon.

Slovo karman znamená v sanskrte čin alebo konanie. Karmanom (karmou) sa stáva každý čin, ktorý je vykonávaný iniciatívne, s určitým cieľom, napríklad s túžbou po odmene. Karmanom však nemusí byť len činnosť, ale aj myšlienka alebo slovo. Znamená to teda, že naše súčasné životné šťastie a strasti sú výsledkom nášho iniciatívneho jednania a myslenia z minulosti alebo z minulých životov. Zároveň naše súčasné skutky, vykonávané na základe túžby, vytvárajú nový karman, ktorý sa prejaví v budúcnosti alebo v našom ďalšom živote.

Dôležité je si uvedomiť, že zmyslom karmanového zákona nie je človeka trestať, ale skôr vychovávať. Prejavenie karmy by sme mali brať ako lekciu, z ktorej sa máme poučiť a ktorá by nás mala viesť k uvedomeniu si mravných princípov svojich činov. Mali by sme sa naučiť vidieť, že každé naše jednanie so sebou nesie aj následky. A to, že sa tieto následky neprejavia ihneď po danom skutku alebo myšlienke, neznamená, že sa nevrátia v budúcnosti. Naopak, všetko sa ukladá vo forme Karmanu, ktorý sa prejaví vo vhodnom čase.

Niekedy sa stáva, že sa nám jedna konkrétna situácia alebo problém vracia do života v rôznych obmenách a my sa s ňou stále nevieme vysporiadať a hovoríme si, prečo práve ja? Môže sa jednať práve o vracajúcu sa karmu, z ktorej sme sa stále neboli schopní poučiť. Niekedy sa toto zacyklenie nazýva karmický mlyn a znamená, že zlé správanie, ktoré pretrváva, je nám neustále pripomínané.

Môžeme našu karmu ovplyvniť?

Karmanový zákon je veľmi pozitívny, pretože nám v podstate hovorí, že osud máme vo svojich rukách. Neexistuje nikto, kto by o nás rozhodol. Len my sami nesieme zodpovednosť za svoje činy. Keď toto pochopíme, zistíme, že viniť niekoho iného, ​​z toho, čo sa nám v živote deje, nie je správne. Človek má určitú možnosť ovplyvniť tvorbu a podobu nového Karmanu a tým pádom svoju budúcnosť. Ak totiž nie sú jeho činy vykonávané iniciatívne, ale naopak nezištne a bez lipnutia na výsledku, potom so sebou tieto činy nenesú dôsledky a nevytvára sa nový karman.

Ľudia môžu ovplyvniť svoj ďalší karman tým, že konajú v súlade s daným účelom svojho súčasného života. Každý jeden človek je dôležitý a jeho život má vopred daný zmysel (účel), ktorý by mal splniť. Ak tohto dosiahneme, zbavíme sa svojho ega a prekonáme svoje túžby, ktoré zásadne ovplyvňujú našu karmu. Ak sa vymaníme zo zajatia svojej túžby, ktorá tvorí motiváciu k ďalšiemu konaniu a tým neustále predlžuje náš kolobeh umierania a zrodenia, nebude sa už ďalej rodiť nový karman. Naopak, čo sa týka už vytvoreného Karmanu, verí sa, že tomu sa nedá v živote vyhnúť. Ak by sa človek predsa len pokúsil o únik pred karmou (napr. samovraždou), následky by boli oveľa horšie.

Typy karmanu

V rámci karmanového zákona rozlišujeme tri typy karmanu:

• Agama karman - jedná sa práve o ten typ karmanu, ktorý človek môže ovplyvniť. Vzniká na základe súčasného jednania a prejaví sa v budúcnosti alebo v ďalšom živote.
• Prárabdha karman - tento karman už nemôžeme ovplyvniť, ale mali by sme ho prijať a poučiť sa z neho. Bol vytvorený v minulosti alebo v minulom živote a prejavuje sa práve teraz.
• Saňčita karman - ide o karman, ktorý bol tiež vytvorený v minulosti, ale zatiaľ čaká na svoje prejavenie.

Úrovne a druhy karmy

Zatiaľ sme hovorili o karme z pohľadu jednotlivca, tzn., že každá duša si nesie svoju karmu z jedného života do druhého. Avšak okrem tejto osobnej karmy existujú aj ďalšie úrovne. Ľudia, ktorými bol alebo je človek obklopený, tvoria karmu skupinovú. Jedná sa o členov rodiny, priateľov, kolegov a pod. Pôvod a zmysel utrpenia vo svetovom meradle (napr. vojny) vysvetľuje karma ľudstva. Ďalej existuje tiež všeobjímajúca kozmická karma, na základe ktorej by sa mal človek neustále učiť a vyvíjať.

Ako už bolo spomenuté, karma nie je len negatívna (čierny karman), ale môže byť aj priaznivá (biely karman). V rôznej literatúre sa spomína množstvo ďalších druhov karmy. Zaujímavá je napríklad karma fyzická, čo znamená, že nedostatočný rešpekt k fyzickému telu sa môže prejaviť súvisiac s chorobami v budúcom živote. Ak budeme trápiť svoje telo prejedaním, môže sa fyzická karma prejaviť ako obezita alebo cukrovka v niektorom z budúcich životov.

S karmou práce zase môže byť spojené opakovanie rovnakého povolania v ďalších životoch alebo nutnosť odčiniť skutky z jedného zamestnania v ďalšom. Napríklad, ak došlo k úrazu na pracovisku vinou nedostatočne zaistenej bezpečnosti práce, zodpovedná osoba (napr. majiteľ podniku) môže byť v budúcom živote záchranárom. Podľa karmy vzťahu sú niektorí partneri zviazaní rovnakou karmou alebo láskou z minulosti a z toho dôvodu si k sebe v každom živote nájdu cestu.

Karmajóga

Karmajóga je jednou zo štyroch jogových ciest. (Ďalšie z ciest - rádžajóga, zodpovedá osemdielnému chodníku jogy, ktorá bola popísaná v článku Joga: viac než len obyčajné cvičenie.) Ako už je zrejmé z názvu, ide o cestu nezištného konania, ktoré je oslobodené od túžby po ocenení výsledkov činností. Karmajogín jedná nesebecky (napr. pomáha druhým) a preto svojimi činmi už nevytvára novú karmu a tým sa jeho duša vyslobodí z kolobehu neustálych znovuzrodení. Všeobecne najznámejším karmajogínom bol Mahátma Gándhí, ktorý bojoval za nezávislosť Indie.

Každý človek sa rodí ako aktívny a činorodý tvor. Tento prirodzený stav je výsledkom existencie nášho ega. S egom je však spojené sebecké myslenie a konanie, ktoré vytvára predstavu, že človek je oddelený od sveta a že existuje rozdiel medzi "mojím" a "tvojím". Z tohto pohľadu rozlišujeme dva druhy karmy:

• Sakám karma - ide o sebecké správanie, ktoré nás púta ku kolobehu znovuzrodení.
• Niškám karma - nesebecké konanie, pochopenie, odpustenie. Nesebecké dávanie predstavuje napríklad dážď, ktorý je tu pre každého človeka, každé zviera a každú rastlinu bez rozdielu.

Aplikovaním karmajógy by sme sa mali naučiť konať síce vedomú činnosť tak, ako najlepšie v danej chvíli dokážeme, ale v úlohe akéhosi pozorovateľa. Každú činnosť by sme mali vnímať ako nejakú vyššiu povinnosť. Mali by sme si uvedomiť, že konanie na základe motivácie prináša síce uspokojenie, ale len krátkodobé. Cieľom činnosti by mala byť činnosť sama.

Zdroje

D. Frej: Ájurvéda; I. a J. Knaisl: Encyklopédia jogy; P. Mahéšvaránanda: Systém Joga v dennom živote. Zdroj obrázkov: shutterstock.com.

[Mon]