Hýčkajte si "dobré" baktérie

Probiotiká patria k tým dobrým baktériám, ktoré napomáhajú budovať imunitu organizmu, predchádzať infekciám aj ochoreniam, ktorými sú napríklad alergie, reuma, atopický ekzém alebo obezita. Nachádzajú sa v črevnej mikroflóre a do tela sa dostávajú už po pôrode cez materské mlieko. Ničíme ich nielen antibiotikami, ale aj nevhodným stravovaním.

Správne zloženie črevnej mikroflóry je podmienkou pre to, aby v črevách prebiehalo všetko tak, ako má. Jednoducho povedané, chráni organizmus pred škodlivými patogénmi, prijatými skonzumovanou stravou. V našich črevách žije obrovské množstvo baktérií, bez ktorých by naše telo a predovšetkým zažívací systém nemohli fungovať a probiotiká sú jedným z nich. Celý tento systém je označovaný ako črevná mikroflóra, ktorá zabezpečuje rad dôležitých funkcií. Správne zloženie črevnej mikroflóry je potrebné na to, aby črevá mohli dobre fungovať.

Bráni tomu, aby sa tam usadili a množili škodlivé organizmy a tak vznikali tráviace problémy. Dobrá črevná mikroflóra je dôležitá aj pre množstvo iných faktorov, napríklad pre dobrú funkciu imunity organizmu, pôsobí tiež protizápalovo a antialergicky.

O dobré baktérie sa musíme starať

Najväčším nepriateľom budovania imunity je, keď dieťa tieto dobré baktérie nedostane. Keď si predstavíme, že sa v dnešnej dobe dieťa narodí cisárskym rezom a nie je dojčené, je to to najhoršie, čo sa mu mohlo stať. Potom ešte stačí, aby v prvom roku dostalo aspoň raz antibiotiká a už má na celý život zamiesené na problémy. Odborníci tvrdia, že mikroflóra sa vyvíja do konca prvého, druhého roku života dieťaťa, keď sa ešte harmonizuje. Ak sa do tohto systému negatívne zasiahne v prvom roku dieťaťa, môže mať problém na celý život.

Závisí od toho, či bude neskôr alergik, dokonca aj to, či bude obézne. Pri obezite nehrá rolu len genetický faktor, ale aj to, akú črevnú mikroflóru dostane po narodení. Mnoho obezity v populácii je geneticky dané nielen tým, koľko dostane mikroorganizmov po narodení. Mnoho detí, ktoré v prvom roku života dostávali antibiotiká, je podľa nich buď neduživých, s alergiami alebo atopiou. Potom je tu ďalšia skupina práve obéznych detí. U nich to ale v drvivej miere závisí aj od prijímanej stravy.

Jednoducho povedané, základom je, že črevná mikroflóra sa buduje v prvom roku života a tá je potom na celý život.

Ani s dobrou mikroflórou z detstva nemáme vyhrané

Odborníci tvrdia, že potom si ju aktívne ničíme celý život tým, že jeme určitý typ potravín. Nejeme živú stravu, naturálnu, čerstvú, ale len mrazené alebo konzervované produkty, kde sú rôzne stabilizátory, antioxidanty a všelijaké iné "potvory". Výrobok s trvanlivosťou tri mesiace ani iný byť nemôže. Tam o živých kultúrach nemôže byť ani reč. Ako sa potom môžu dobré baktérie a probiotiká rozmnožovať? V takomto prostredí jednoducho zahynú. Úplne najvhodnejším prvkom pre život a rozmnožovanie probiotík je vláknina.

Najlepšie je, keď sa do tráviaceho systému dostane vhodným typom stravy - čerstvou zeleninou, ovocím, strukovinami, obilninami. Úplnou "bombou" pre tieto baktérie je domáca kvasená kapusta. Lekári tvrdia, že dnes je naša strava výrazne nízkovlákninová. Naši prarodičia pred rokmi jedli takmer 100 gramov vlákniny denne, kunzumovali cereálne, obilninové veci, strukoviny. My v dnešnej dobe dostávame do organizmu denne len 10 g vlákniny, niektorí ľudia ani to nie. Pritom odporúčanie je dostať do tela aspoň 25 - 30 gramov denne.

Vláknina by mala byť trvalo, do tráviaceho systému. Nefunguje to tak, že do seba naládujeme nejaký prášok vlákniny a potom 24 hodín nič. Tá by tam mala byť dodávaná trvalo. Pretože baktérie v čreve zostávajú. Nie sú ako vlak, ktorý prichádza a odchádza. Baktérie sú v čreve trvalo a trvalo by tam mali mať prostredie, v ktorom dokážu prežiť.

Najväčším ničiteľom probiotík sú antibiotiká

Môžete sa stretnúť s otázkou, či pri užívaní antibiotík je vhodné konzumovať aj probiotiká. Je to také ťahanie čerta za rohy. Je potrebné počkať nejaký čas, než sa antibiotikum vstrebe. Napríklad, keď ich užívate ráno a večer, potom si počas obeda dajte probiotikum v kapsuliach. Je škoda ich kupovať a potom ich nechať zabiť. Pacienti robia chybu, že po ukončení liečby prestanú s užívaním probiotík. Už tri týždne po vysadení probiotík maróduje s črevnou mikroflórou a sú na začiatku.

Základom je, aby sme vlákninu a probiotiká nikdy nemuseli dopĺňať vo forme práškov a tabliet. Máme žiť tak, aby naša strava mala vždy dostatok prirodzenej vlákniny a nemuseli sme ju dodatočne umelo dopĺňať. Vhodné sú aj fermentované mliečne produkty, ktoré sú živé. Nielen smotanový jogurt, ktorý je vlastne dezertom. Ale tiež tie acidofilné so živými kultúrami.

Kde sa berú probiotiká v črevách?

Prvé probiotiká dostáva novorodenec od matky, cez ženské pôrodné cesty a z materského mlieka. Keď sa dieťa narodí, v tráviacom trakte sa u neho nenachádzajú žiadne baktérie, je to sterilné prostredie, prvý kontakt s baktériami prichádza pôrodom prirodzeným spôsobom.

K prvej mikrobiálnej stimulácii novorodenca s baktériami tak dochádza pri pôrode cez kožu. Tá spúšťa imunitný systém, ktorý sa aktivuje. Ďalšia je materské mlieko. To sú tie prvé dva faktory, ktoré tráviaci trakt novorodenca plní probiotikami, teda tými dobrými baktériami a tie začínajú dieťa chrániť.

Mikroskopickí pomocníci

Všetky choroby začínajú v črevách. Táto veta sa pripisuje zakladateľovi racionálneho lekárstva a "otcovi medicíny" Hippokratovi. A v podstate to isté tvrdí aj moderná lekárska veda. Vedci predpokladajú, že za chronickými a autoimunitnými ochoreniami, bežnými hlavne v západnej civilizácii, stojí zloženie osídlenie našich čriev, ktoré je ovplyvniteľné spôsobom nášho života. Síce sme eliminovali mnohé ťažké a smrteľné choroby vďaka objaveniu antibiotík, na druhej strane sme ich prílišným používaním zasiahli do života všetkých mikroorganizmov v našom tele a ovplyvnili tým našu prirodzenú imunitu.

A to sa nám vypomstilo. Našťastie, do značnej miery je v rukách každého z nás, ovplyvniť svoju vlastnú mikroflóru. Potrebujeme k tomu stravu plnú probiotík a prebiotík, pohyb, menej stresu a viac dobrej nálady.

Čo sú probiotiká?

Probiotiká sú kultúry živých mikroorganizmov, ktoré prospešne ovplyvňujú naše zdravie, a to zlepšením vlastností našej vlastnej mikroflóry. Mikroflóru tvoria plesne, riasy, vírusy, ale hlavne a prevažne baktérie - prospešné aj patogénne -, ktoré žijú v našom tele, predovšetkým v črevách. Odborníci považujú mikroflóru za orgán, ktorý významne ovplyvňuje našu imunitu a ďalšie veci v tele. Najznámejšími probiotikami sú laktobacily a bifidobaktérie, ale aj niektoré kmene streptokokov alebo enterobaktérií a mnohé ďalšie.

Za najdôležitejšie vlastnosti probiotík sa považuje schopnosť uchytiť sa na sliznici a kolonizovať ju, vytlačenie patogénnej flóry, schopnosť vytvárať antimikrobiálne látky, posilňovanie obranyschopnosti, prospešnosť zdraviu.

Čo sú prebiotiká?

Prebiotiká sú nestráviteľné látky obsiahnuté v potravinách, ktoré podporujú rast alebo aktivitu určitej baktérie, prípadne obmedzené skupiny črevných baktérií a tým pozitívne ovplyvňujú zloženie črevnej mikroflóry. Majú teda pozitívny účinok aj na zdravie. K probiotikám patrí napríklad inulín, oligofruktóza, laktulóza.

Veľmi zjednodušene povedané, probiotiká sú mikroorganizmy, ktoré pozitívne ovplyvňujú naše zdravie a prebiotiká sú potravou k ich rozmnožovaniu a rast.

Čerstvá strava bez diét

Už vieme, že zloženie mikroflóry v našom tráviacom trakte ovplyvňujeme do veľkej miery stravou. Črevné baktérie si vyložene hovoria o niektoré potraviny. Otázkou je, či im ich dávame. V prvom rade sú to potraviny obsahujúce probiotiká, teda hlavne živé jogurty, kyslá kapusta a ďalšie fermentované potraviny. Tiež je potrebné konzumovať aj probiotické potraviny, ktoré poskytnú probiotikám tú správnu výživu, napríklad reďkovky, pór, cesnak a podobne. Obsahujú totiž pre nás nestráviteľnú vlákninu, ktorá ale probiotickým baktériám výborne chutí.

Celkovo mikroorganizmom prospieva prirodzená strava a čo najmenej priemyselne upravená strava. Problémy našej črevnej mikroflóry môžeme vytvoriť konzumáciou instantných potravín, polotovarov, konzerv, sladkostí, bielej múky, jedál priemyselne spracovaných, plných chemických látok, ktoré s prírodným pôvodom potravín už nemajú prakticky nič spoločné. Neprospejú nám ani jednostranné diéty, napríklad ak si sami naordinujeme bezlepkovú stravu alebo radikálnu "detoxikáciu".

Za nevhodné považujú lekári aj podstúpenie črevné sprchy alebo klystíru. Osídlenie našich čriev sa začne meniť už po 24 hodinách od zmeny stravy. Narušením zloženia mikroorganizmov v čreve si ale môžeme spôsobiť zdravotné problémy, ktoré si s tým ani nespojíme. Opätovné nastolenie rovnováhy medzi našimi "dobrými" a "zlými" baktériami môže trvať až mesiace, po užívaní antibiotík dokonca až rok.

Kto sedí, má chudobnejšiu mikroflóru

Ovplyvniť zloženie narušenej rovnováhy v mikroflóre nezachránime hltaním náhodne vybraných probiotík v lekárni. Mikroflóra je absolútne individuálna, takže neexistuje univerzálny recept, ktorý by popisoval jej ideálne zloženie. Každý človek je iný a je ovplyvnený stravou, prostredím, tým, kde žije, svojimi génmi, pohybovou aktivitou, mierou stresu. Zloženie mikroorganizmov v črevách je preto niečo ako odtlačok vášho prsta - nikto na svete ho nemá taký ako vy, každý ho má úplne jedinečný.

Črevná mikroflóra sa podieľa na trávení, chráni črevá pred choroboplodnými zárodkami, stimuluje obranyschopnosť celého organizmu, podieľa sa na správnom fungovaní zrážanlivosti krvi, produkuje vitamín K, vitamíny B, rôzne aminokyseliny. Zloženie črevnej mikroflóry sa zlučuje s množstvom chorôb ako je autizmus, hyperaktivita, choroby srdca a ciev, cukrovka 2. typu alebo obezita. Podľa posledných výskumov črevná mikroflóra ovplyvňuje aj ľudskú psychiku a náladu. Kombinácia pravidelného cvičenia a vhodnej stravy vedie k veľkej rozmanitosti organizmov v črevách.

Dajte si ešte k upravenej strave pomalú chôdzu parkom, ak viac nemôžete, a uvidíte, že sa tam dá zoznámiť so zaujímavými ľuďmi a ak sa nepodarí, vyskúšajte internetovú zoznamku.

[ivi]