Leto je za vami, nastala jeseň a je najlepší čas vyraziť do lesa na huby. Pri príjemnej prechádzke môžete priniesť domov nejakú tú hubu, ktorú využijete do spústy jedál. V niektorých krajinách je zbieranie húb vnímané ako tzv. zábava a jedlo chudobných. Pokiaľ sa ale hubár bude v druhoch orientovať, môže pripraviť vynikajúce pokrmy vhodné kráľov. Každý z vás počul mýty o konzumácii, ktoré sa vám v tomto článku pokúsime vyvrátiť.
V prvom rade, je zbytočné myslieť si o sebe, že ste odborník hneď po tom, že viete o pár najbežnejších druhoch, ktoré sú jedlé. Je známe okolo 1 500 000 druhov húb. V Slovenskej republike je zistených asi 10 000 druhov.
Nesmieme ich znovu ohrievať, inak riskujeme, že nám bude zle. To je jedna z hlavných zásad, ktorá sa roky traduje a koluje medzi ľuďmi. Je to ale falošný mýtus. A takých ďalších je oveľa viac. Pokojne si môžete praženicu ohriať, práve tak, ako predsa nebudete vyhadzovať omáčku, do ktorej ste pridali huby. Platia rovnaké pravidlá, ktoré je nutné dodržiavať, ako u ostatných pokrmov a potravín. Problémy môžu vzniknúť len vtedy, ak niečo z toho zanedbáme. Tým skôr, že vlhko a teplo, v ktorom sa darí v prírode hubám, je priaznivé aj pre veľké množenie baktérií, pliesní a ďalších mikroorganizmov, ktoré na hube môžu priľnúť. Podľa informácií dohľadaných na internete podľa Ing. Jaroslava Landy, predsedu Českej mykologickej spoločnosti, sú k podobnej kontaminácii náchylnejšie mäkké huby typu babky. Naopak k jedným z najodolnejších patrí napríklad delikátna líška. Vo všetkých prípadoch je lepšie zbierať huby mladé a zdravé, u ktorých je riziko napadnutia baktériami a ďalšími mikroorganizmami oveľa menšie, než u tých starších.
To sa stane, len ak pri hubárčení a obzeraní húb pošliapete podhubie a prerušíte prísun výživných látok, ktoré sú k rastu potrebné. O prerušení rastu sa môže tiež postarať hmyz, ktorý špongiu napadne alebo aj úplne obyčajné sucho.
Áno, začnete mať problémy najčastejšie do dvoch až troch hodín, ale otrava sa môže prejaviť za dve, desať, ale aj za 30 hodín. Rovnako tak je to aj pri vašich štvornohých miláčikoch. Ak máte psíka malého vzrastu, dajte pozor aj na nepatrné oblíznutie nejakej prašivky.
V skorších dobách používali šamani huby pri výrobe kúzelných nápojov, po ktorých vypití mali vidiny a "rozprávali sa s bohmi". Jednalo sa o druhy mierne jedovaté či halucinogénne.
Prečo? Že by huby potom niekam zmizli? Áno, platí totiž pravidlo, že kto skôr príde, ten skôr odnáša plný košík. Z mykologického hľadiska tu nie je nič, čo by bránilo huby hľadať i napríklad popoludní.
Igelitka je síce skladná a nebudete vyzerať ako blázon, keď vyrazíte s košíkom, ktorý vo výsledku zostane prázdny, ale huby v igelitke dokážu privodiť rad ťažkostí. Ak sa zaparia, začnú sa kaziť a zároveň sa začnú množiť baktérie. Huby obsahujú bielkoviny, takže je to to isté ako s mäsom.
Niektoré huby vyrastajú v kruhu a niektorí poverčiví ľudia to pripisovali kúzlam. Vnútri kruhu je pritom už odumreté podhubie, a preto je tam len bujnejšie tráva.
Ochutnať môžete napríklad hríb a ak je horký, nechať ho v lese. Jedovaté huby iného druhu ako hríbovitého môžu otravu spôsobiť ihneď, a to aj pri obyčajnom ochutnaní. Ale napríklad surová muchotrávka zelená je veľmi chutná.
Tak to nie je pravda. Toxíny, ktoré sú nebezpečné pre človeka, sú pre iné organizmy bez problémov ľahko spracovateľné pri trávení.
Ak nechcete lúpať masliaky, tak nemusíte, ale pokrm bude slizký viac, než je obvyklé. Ich klobúky šúpeme zároveň aj kvôli väčšiemu znečisteniu. Zakazovať vám lúpanie nikto nemôže, ale povrch klobúka a jeho vrchná vrstva predstavuje najväčšiu koncentráciu zdravých látok. Už slávna kuchárka Dobromila Rettigová sa k hubám správala ako k zelenine a lúpala ich.
Červivé huby sa z hľadiska hygienického konzumovať jednoznačne neodporúčajú. Červy zanášajú do vnútra plodníc mikroorganizmy, ktoré sa rýchlo rozmnožujú a spôsobujú tak rýchlejšiu skazu húb (ich hnitie a plesnivenie). Huby skontrolujte už v lese. Ak sú červivé, je lepšie ich rozhádzať v okolí miesta nálezu ako ich doma vyhodiť do popolnice.
Najmä tie, ktoré modrajú po dotyku, áno. Tieto huby potrebujú prevariť aspoň dvadsať minút pri 100°C. Jedná sa napríklad o babky.
Huby nemusíte spracovať hneď po príchode z lesa. Ale ako už bolo napísané, mali by ste s nimi v zásade zaobchádzať rovnako ako s mäsom. Pokojne ich môžeme uložiť do chladničky a nakrájať či pripraviť až na druhý deň. Môžete ich tiež uschovať v mrazničke, kde môžu byť napríklad aj pol roka.
Úplne zdravé a mladé menšie huby možno zamraziť aj bez tepelnej úpravy. Všetky ostatné druhy pred zamrazením je možné blanšírovať, teda vhodiť nakrájané do variacej, mierne osolenej vody a nechať prejsť varom, potom scedíme a prepláchneme. V žiadnej úprave, ktorá predchádza zamrazeniu, v žiadnom prípade nepridávajte tuk.
V dobre mraziacom zariadení (-18°C a viac) by sme odporučili huby skonzumovať približne do pol roka - huby zbierané v lete a na jeseň spotrebujte počas nasledujúcej zimy a skorej jari.
Pri dobrom skladovaní môžu sušené huby vydržať aj viac sezón, ale mali by sme ich spotrebovať do maximálne troch rokov. Mali by byť uložené v úplnom suchu, napr. v skleničke s dobre tesniacim viečkom. Pri ukladaní by mali byť výborne vysušené a chrastiť. Dajte si pozor na nenapadnuté zárodky hmyzu, tzv. moľa obilná. Ak sú sušené huby zle uložené, zvyčajne ich napáda táto moľa. Napadnuté huby, kedy jednotlivé kúsky sú spojené pavučinkou a hmyz je tam buď v štádiu lariev, alebo dospelých, sú samozrejme úplne na konzumáciu nevhodné. Ak budete sušené huby skladovať v mikroténovom sáčku, tak použite dvojitý a zagumičkujte.
Samozrejme k rastu potrebujú vlahu, ale prvé plodnice húb zvyčajne začínajú rásť zhruba desať dní po daždi. Najskôr rastú tie mimo les a o pár dní neskôr sa pridajú aj lesné huby. Nemá teda žiadnu cenu hneď na druhý deň po daždi vyrážať do lesa s nádejou, že vás čakajú hubové žatvy.
Tiež už ste to počuli? Kvasnice sú tiež huby, ktoré sa za priaznivých okolností, ako je teplo, cukor, voda alebo mlieko a múka, rýchlo množia.
Sušenie húb na slniečku sa podľa odborníkov neodporúča, huby sa totiž zaparia. Odporúčajú ich sušiť v tieni a v prievane.
Ak je napadnutý okraj plodnice a to napríklad aj malý kúsok pri okraji klobúka, neodporúča sa konzumácia. V zdanlivo zdravom zvyšku huby môžu byť totiž zdraviu škodlivé toxíny.
Často narazíte na ľudí, ktorí huby nejedia, pretože sú presvedčení, že sú v nich koncentrované rôzne škodlivé látky, najmä ťažké kovy. Huby nazbierané na výsypkách dolov, kde sa ťažili kovy, skutočne obsahujú väčšie množstvo. Preto je potrebné aj premýšľať, kde budete chcieť huby zbierať. V bežnom prostredí huba absorbuje len minimum a zanedbateľné množstvo zdraviu škodlivých látok. Hubárčenie nie je vhodné v okolí skládok, v okolí dolov, háld, chemičiek, v blízkosti ciest a v iných oblastiach, kde je vyššie riziko ekologickej záťaže a výskytu nepriaznivých škodlivých látok.
Omyl, sú ich stovky. V Slovenskej republike je zaznamenaných zhruba 400 otráv hubami ročne. Vzhľadom na to, že podľa odhadov odborníkov hubárči alebo niekedy hubárčilo zhruba 90% z nás, nie je to nijako dramaticky vysoké číslo. Na druhú stranu ani zanedbateľné.
Záleží za ako dlho ju hubár nájde. Ale napríklad taká václavka je unikát. V noci môžete vidieť jej podhubie svetielkovať. Rastie na živých i tlejúcich kmeňoch stromov. Patrí medzi organizmy, ktoré sa dožívajú najviac rokov a dokážu sa rozrásť na obrovskom území.
U niektorých druhov to platí, ale je to len výnimočné. Ale čakať tam, kde ste našli jednu hubu, že bude hneď zajtra ďalších päť? Tak to určite nie. Hubám trvá rast niekoľko dní, zvyčajne sa dočítate v odbornej literatúre, že štyri až osem. Za mimoriadne priaznivých podmienok to môže byť ale aj skôr.
Vložte striebornú lyžičku do praženice a hneď spoznáte, že tam nie je žiadna jedovatá huba. Samozrejme je to nezmysel, aj to malé koncentrované množstvo v hubách obsiahnutých sa na kovoch neprejaví.
Na huby sa nesmie piť alkohol. Ani to nie je žiadna pravda. Väčšina odborníkov cez huby, tzv. mykológovia sa zhodujú v jednom a tom istom, že na huby môžeme piť pivo, víno aj ďalšie druhy alkoholu. Pochopiteľne ale s mierou. Medzi hubami a alkoholom nedochádza k žiadnej negatívnej reakcii. Výnimky samozrejme sú, ale je ich veľmi málo. Niektoré huby vraj dokážu vyvolať v žalúdku a tráviacom trakte veľmi dramatickú reakciu. Ich účinná látka menom coprinin pôsobí ako antabus, používaný pri liečbe notorických alkoholikov. Ďalšia údajná pravda je, že alkohol predlžuje dobu trávenia húb a toto je pravda. Pokiaľ dôjde k otrave hubami, dokáže alkohol toxické účinky zosilniť, rovnako tak podobne ako káva. Všeobecne huby jednoducho patria k pomalšie stráviteľným potravinám. Po požití akéhokoľvek alkoholického nápoja chvíľu pred alebo po konzumácii húb (a to aj po niekoľkých dňoch) vznikajú ľahké otravy. Najsilnejšie ťažkosti nastávajú, ak je huba požívaná súčasne s alkoholom alebo pripravená napríklad na víne.
Keď si myslíte, že ste sa priotrávili, mali by ste sa snažiť piť veľa mlieka, aby sa následky zmiernili. Blbosť. Predtým to lekári síce tvrdili, ale dnes už to nerobia. V niektorých prípadoch môže totiž mlieko naopak váš stav ešte zhoršiť. Je teda rozumné nepiť ho vôbec. A ak vám na vyvolanie vracania pomáha to, že sa niečoho napijete, tak si dajte na miesto mlieka obyčajnú vodu bez bubliniek.
Najčastejšie otravy vznikajú po požití muchotrávky zelenej alebo jej bielej varianty. Ide o jednu z najrozšírenejších jedovatých húb. Ľudia si ju zvyčajne mýlia s bedľou alebo plávkou. Najzáludnejšie na otrave hubami je, že sa môže prejaviť za dve, desať, ale aj za 30 hodín, vo vzácnych prípadoch dokonca po sérii dní. U ľahších otráv dôjde len k podráždeniu žalúdka a tráviaceho traktu, prípadne vylučovacích orgánov. Zle nám obvykle začne byť za 2-3 hodiny. Pri závažnejších otravách dochádza k napadnutiu pečene, obličiek a nervového systému. Preto ich niekedy sprevádzajú halucinácie, poruchy videnia alebo strata vedomia. Časté sú bolesti hlavy, rozšírené zrenice, sucho v ústach a zrýchlený tep srdca. Pri akomkoľvek podozrení je nutné ísť okamžite k lekárovi už pri prvých príznakoch. Lepší spôsob, ako spoznať otravu neexistuje. Niekedy vám môže byť zle a môžete zvracať aj keď si pochutnáte na hubách len jedlých, ale mohli ste ich len zle skladovať.
Dajte pozor, aby ste neplatili pokutu, keď sa vydáte s košíkom do lesa k našim susedom. Vášniví hubári sa môžu s košíkom do lesa vydať aj počas dovolenky mimo Slovenska. Smerom na juh rastú teplomilné druhy hríbov a huby, ktoré sú u nás vzácnejšie, na severe zas rastú huby ako u nás. "Obmedzenia zberu húb sú v Rakúsku, Švajčiarsku a na severe Talianska. Buď sa smie zbierať v určité dni a alebo je množstevný limit, "varuje mykológ Pavel Dombaj a pripomína tak, že v niektorých štátoch musíme počítať s odlišnými pravidlami zberu. Napríklad v provincii Južné Tirolsko v severnom Taliansku musíte na pošte, v banke alebo v sídle organizácie pre cestovný ruch zaplatiť za povolenie na zber húb 8 eur za každý deň a každú obec, na ktorej území budete huby zbierať. Zbierať sa navyše smie len v párne dni od 7 do 19 hodín. A z lesa si smiete odniesť maximálne kilo húb na osobu staršiu ako 14 rokov. V Rakúsku majú limit dve kilá na osobu na deň a vo Švajčiarsku sa to rôzni podľa kantónov. V kantóne Obwalden sa nesmie zbierať vždy od 1. do 7. každého mesiaca a v ostatné dni môžete zbierať len za svetla. V kantóne Cyrych sa dokonca nesmie na huby vždy od 1. do 10. každého mesiaca. Než sa teda počas dovolenky vydáte do lesa, je dobré sa vopred informovať, aby ste nezaplatili za svoju hubárskou vášeň pokutu.
Zbierajte len tie druhy, ktoré bezpečne poznáte. Nezbierajte plodnice príliš mladé, s nevyvinutými poznávacími znakmi. Ak si nie ste istí, nechajte huby v lese. A ak naozaj neviete, opýtajte sa odborníkov.
Zdroj: http://ona.idnes.cz/dvanact-rad-pro-opatrne-houbare-d3o-/recepty.aspx?c=A070730_153312_recepty_ves
http://www.novinky.cz/zena/zdravi/148677-falesne-myty-kolem-konzumace-hub.html
http://houby.naturfoto.cz/otrava-houbami.html
http://houbomil4.webnode.cz/myty-o-houbach/
http://www.dama.cz/zdravi/otrava-houbami-poznate-priznaky-a-umite-dat-prvni-pomoc-25189
[kač]