Problémy s dýchaním, astma, zápaly a rakovina pľúc, chorá koža. To je len krátky zoznam ochorení, ktorými môžeme trpieť vďaka znečistenému ovzdušiu. Za niečo môže príroda, ale aj si problémy spôsobujeme sami. Ako poškodzujeme prírodu a životodarný vzduch? Aké sú najhoršie zdroje zamorenia a čo nám kvôli tomu hrozí?
Vo vzduchu už dávno nekoluje len životne dôležitý kyslík, vinou ľudskej činnosti je aj plný nečistôt a splodín. Ľudské zdravie to potom odnáša mnohými komplikáciami. Nádory, astma, zhoršená funkcia pľúc a dýchacích ciest môžu dostať človeka na kolená. Pritom stačí len regulovať odpad a nečistoty z tovární, výfukov áut alebo napríklad aj z ťažby hornín.
Aj malé dieťa dnes vie, že vzduch netvorí iba kyslík, ale aj množstvo ďalších plynov. Najdôležitejším je pre nás kyslík, ktorého je ale len okolo 21%, zato dusíka je vo vzduchu 78%. Ďalej sú vo vzduchu prítomné oxid uhličitý, vodík, hélium alebo tiež argón. Do toho je vzduch tiež znečistený množstvom splodín. Ide napríklad o výfukové plyny, nezdravé množstvo smogu, ozou a UV žiareniu alebo splodiny jadrových elektrární. Priznajme si, že často si za to môžeme sami. Stromov a celkovo vegetácie vplyvom výrubu a čistenia ubúda, takže sa zbavujeme pre naše zdravie dôležitého kyslíka. Bývame najviac v mestách, plných škodlivín z výfukových plynov a dymu z továrenských komínov.
Svetová zdravotnícka organizácia pritom bije na poplach. Znečistenie ovzdušia spôsobilo v roku 2010 smrť následkom rakoviny pľúc asi u 223-tisíc ľudí na svete.
Zdroje znečistenia sa dajú rozdeliť na prírodné a antropogénne. Takým prírodným zdrojom môže byť napríklad púštny piesok, ktorý sa dostáva do vzduchu. Alebo rádioaktívny plyn radón, uvoľňujúci sa zo zemskej kôry. A môžeme sa baviť aj o sopečnej aktivite, kedy sa jej činnosťou dostávajú do vzduchu popol, síra, chlór a ďalšie škodliviny. Medzi antropogénne zdroje patria napríklad splodiny motorových voziteľov alebo tepelných a jadrových elektrární, hlavne čo sa týka ukladania a prepravy vyhoreného paliva. Ďalšími zdrojmi sú lesy a porasty vypálené človekom a miesta spaľovania fosílnych palív, spaľovanie v peciach a spaľovniach odpadov.
Ekológovia majú na muške aj vojenské zdroje ako otravné plyny. Môžeme sa baviť aj o skládkach, ťažbe uhlia, rúd a kameňa alebo o nevhodnom obrábaní pôdy.
Všetky spomínané zdroje nečistôt sú obrovskou záťažou pre naše zdravie. Medzi najčastejšie choroby spôsobené zlým ovzduším patrí astma, rakovina a kožné a srdcové choroby. Astmou trpia čoraz viac dospelých a častejšie aj malé deti. Znečistenie rastie najmä v dôsledku spaľovania fosílnych palív, pri ktorom unikajú do vzduchu drobné toxické častice.
Tie potom prenikajú do nášho dýchacieho systému. Taká rakovina pľúc, ale tiež napríklad rakovina prsníka súvisí so znečistením vzduchu. Okrem rakoviny pľúc dochádza aj kvôli zlému ovzdušiu k celkovému zhoršovaniu funkcie pľúc a tvorbe zápalov v tejto oblasti.
Najzasiahnutejšími oblasťami u nás sú Košický kraj, Prešovský a Bratislava. Košice a okolie predstavuje najznečistenejší región u nás. Pravidelne je tu na meraný prekročený limit pre polátavý prach. Zdrojom sú hlavne hutnícky priemysel, doprava a emisie. Doprava rozvíri usadený prach a emisie z nej prispievajú k vzniku prízemného ozónu v letných mesiacoch. V Bratislave sa jedná hlavne o dopravu a rovnako ako Košický kraj sú aj tu prekračované hodnoty polietavého prachu. Ďalej je na vine aj povrchová ťažba hnedého uhlia a jeho spaľovanie v uhoľných elektrárňach. Plocha ťažobných lomov je veľká a z nespevnených povrchov je odnášaný prach. Ďalším znečisťovateľom sú aj chemičky.
Už v 70. a 80. rokoch 20. storočia patrilo znečistenie ovzdušia u nás k najhorším v Európe. Po roku 1989 boli zavedené mnohé opatrenia na zníženie znečistenia ovzdušia najmä v energetike a priemyselných odvetviach. Vďaka tomu došlo k poklesu znečistenia ovzdušia množstvom látok, napríklad oxidy dusíka a prachovými časticami. Po roku 2000 došlo k zvratu a koncentrácie znečisťujúcich látok naopak vzrástli. V oblastiach s intenzívnou automobilovou dopravou ide aj o problémy s benzo(a)pyrénom. V dopravne zaťažených oblastiach sa jedná o komplikácie s oxidom dusičitým. Kvalitu ovzdušia na Slovensku ľaduje Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý prevádzkuje Štátnu sieť imisného monitoringu a na svojich stránkach zverejňuje výstrahy a index kvality ovzdušia.
Výročné správy o kvalite nášho ovzdušia pre zmenu spracováva Ministerstvo životného prostredia SR. Po predložení vláde sú tieto správy zverejňované.
Keď sa pozrieme na jednotlivé parametre znečistenia, je toho naozaj veľa. Už len k benzo(a)pyrénu sa Štátny zdravotný ústav nevyjadruje lichotivo. V roku 2005 boli v Slovenskej republike merané koncentrácie benzo(a)pyrénu na 21 monitorovacích staniciach. Cieľový limit... bol prekročený na 80 % meracích staníc. V rovnakom roku boli prekročené aj hodnoty benzénu na troch staniciach. V roku 2007 bolo pre zmenu 85 % ľudí v SR vystavených prízemnému ozónu.
Množstvo oxidu siričitého – hlavný problém spôsobujúci kyslé dažde pred rokom 1989 – sa síce do roku 2006 podarilo významne znížiť, ale potom až od dnešných dní jeho koncentrácia opäť stúpa. Veľmi vysoké sú u nás aj emisie oxidu uhličitého zo skleníkových plynov. Aj v tom máme jedny z najvyšších hodnôt v EÚ. Podľa odborníkov sa vôbec nedarí naplniť politiku životného prostredia na znižovanie emisií skleníčkových plynov. Napríklad obsah toluénu v ovzduší bol podľa Štátneho zdravotného ústavu v roku 2005 najvyšší v Bratislave.
Na znečistenie vzduchu pri antropogénnych zdrojoch je vhodné použiť zariadenie na zachytávanie emisií. Ide o prachové filtre, katalyzátory, odsírovacie a denitrifikačné zariadenia. Katalyzátor výfukových plynov znižuje množstvo škodlivín produkovaných výfukom tým, že katalyzuje reakcie, ktoré ich prevádzajú na menej toxické látky. Denitrifikáciou sa rozumie premena dusičnanov na elementárny dusík. V priemysle a doprave je vhodná zmena paliva a prechod na nízkouhlíkové technológie. K čistému ovzdušiu tiež prispieva väčšia výsadba rastlín a stromov, pretože spotrebúvajú oxid uhličitý a tvoria kyslík. Lesy tiež zadržiavajú vodu, spomaľujú vysychanie krajiny obmedzujú zvyšovanie prachu ovzdušia.
Nielen znečistený vzduch, ale aj závadná voda, hluk a vystavenie prachu a chemikáliám má na svedomí každé ôsme úmrtie v Európe. Zaujímavé je tiež, že najviac ohrozené týmito vplyvmi sú rodiny s nízkym príjemom. Štáty EÚ by podľa Európskej agentúry pre životné prostredie mali prijať také opatrenia, ktoré zabránia zhoršovaniu životných podmienok pre najchudobnejšie vrstvy obyvateľov a zabezpečia im plnohodnotné podmienky, ktoré majú ostatní občania v Európskej únii. Najnižšia úmrtnosť v Európe je podľa štatistiky v severských krajinách. Najlepšie dopadli Nórsko a Island, najhoršie Albánsko a Bosna a Hercegovina.
Agentúra ale tiež dáva dôležité odporúčania: Pre zlepšenie prírodného prostredia bude treba zasadiť sa o rast nových modrých a zelených plôch, ktoré pomáhajú znižovať hlukovú záťaž, zvyšujú biodiverzitu, ale pomáhajú aj chladiť mestá v letných vlnách horúčav.
Za slovo alergie sú zodpovední Clemens von Purqzet a Bela Schick, ktorí na začiatku minulého storočia spozorovali, že medzi ich pacientmi je stále viac tých, ktorí začali byť precitlivení na také bežné látky, ako sú peľ, či dokonca niektoré druhy potravín. V roku 1906 dali páni hlavy dohromady a z gréckych slov allos (iný, zmenený stav) a ergon (práca, reakcia) vytvorili slovo alergie. O niečo neskôr sa v lekárskej literatúre navyše objavil nový pojem: alergológia.
...sa do nášho tela dostávajú vdýchnutím. Patrí medzi ne peľ tráv, bylín a stromov, roztočové či zvieracie alergény alebo plesne.
...spôsobujú silnú reakciu na určitý druh potravín, napríklad na vajcia, mlieko, pšeničnú múku či paradajkové jablká. Ak máte alergiu na niektorý druhý orechov, môžete sa pokojne aj udusiť.
...znamená, že vám môže za pár minút zastaviť srdce jedine žihadlo. A je úplne jedno, či vám ho dá osa alebo včela.
Spýtal sa vás zubár, či nemáte alergiu na utlmujúce lieky? Možno vám zachránil život. Lokálne anestetiká sú pri takej alergii životu nebezpečné, rovnako ako niektoré antibiotiká či barbituráty.
Na prvý pohľad pripomína virózu či nástup angíny. Pacientovi sa obvykle najprv zdúri nosová sliznica, takže nemôže dýchať, k tomu sa čoskoro pridá svrbenie a začervenanie očí, ktoré občas vedie až k zápalu spojiviek. Na druhom schode už lapate po dychu a pri zostupe navyše máte pocit, že idete z vrcholku Mount Everestu. Akoby vám niekto do uší zastrčil veľký rožok. Poslepu siahate po teplomere, pretože máte pocit horúčky, ale hneď vám prsty skĺznu na nohy či ruky, pretože tie vás svrbia ako čert. Vitajte medzi alergikmi.
Väčšina alergikov si musí zvyknúť na to, že pre nich deň začína prehltnutím prášku a večer nosnou sprchou s vodou obohatenou morskou soľou. Ale svoje urobí aj obyčajné veľké upratovanie. Určite sa počas neho nezbavujete závesov a záclon. Tie naopak slúžia ako dobrý lapač peľov a nečistôt, takže ich radšej poriadne vysajte špeciálnym vysávačom. Skúsení pacienti vám odporučia aj to, aby ste ráno nestlali. Radšej prehoďte lôžkoviny napríklad cez stoličku, aby matrace a duchne vyschli. A prestaňte sa smiať tým, ktorí vystavia na balkóne vankúše a deky lúčom slniečka. Vaši roztoče nemajú sucho radi.
Zaregistrujte sa a vyskúšajte náš vedecký dotazník, ktorý vám uľahčí hľadanie nového partnera.
[ivi]