Dávajte si pozor na malých zabijakov

Najväčšou hrozbou pre človeka nie sú žraloky alebo jedovaté hady, ale komáre. Na choroby, ktoré spôsobí tento hmyz, ročne zomrie okolo 725 000 ľudí a ďalších približne 200 miliónov následkom bodnutia ochorie.

Komáre patria medzi dvojkrídlový hmyz rádu Diptera a do čeľade komárovitých. Na svete žije veľa rodov a druhov komárov. Len v Slovenskej republike nájdeme približne 40-50 komárích druhov. Vyskytujú sa najmä v lužných lesoch a v okolí vodných plôch, kde je ideálne prostredie pre ich rozmnožovanie. Samička dokáže naklásť až 300 vajíčok. Vývoj prebieha metamorfózou cez štyri vývojové štádiá (vajíčko, larva, kukla a dospelý). Pre prvé tri fázy je absolútne nevyhnutná voda. Celý vývoj komára trvá približne jeden až dva týždne.

Larvy počas vývoja prehĺtajú vodné mikroorganizmy cedenie špeciálnym priustným aparátom, ktorý sa podobá obrvám. Navyše majú na zadočku niečo ako dýchaciu trubicu. Tá je vďaka jemným chĺpkom umiestnená na konci dokáže udržať aj na vodnej hladine. Ak cíti nebezpečenstvo, mrskavými pohyby sa potopí do hlbín. Keď je larva vykŕmená, premení sa v pohyblivú, potravu nepríjmajúcu kuklu s veľkou hlavou, z ktorej na hladinu vedie dvojica dýchacích trubičiek. Po ďalších štyroch dňoch kukla praskne a na hladinu sa vynorí mladý komár.

Akonáhle dospeje, žije asi jeden týždeň. Lepšie sú na tom komárie samice, ktoré v laboratórnych podmienkach dokážu prežiť až mesiac. V prírode sa dožijú maximálne dvoch týždňov.

Na zemi už 46 miliónov rokov

Komáre patria medzi najstaršie tvori na Zemi. V roku 2013 dokonca medzinárodný tím paleontológov opísal unikátnu fosíliu. Jedná sa o 46 miliónov rokov starého moskyta, ktorý obsahuje zvyšky molekúl hemoglobínu čiže súčasti krvi. Zistiť, odkedy sa komáre živia krvou, však nie je jednoduché. V súčasnosti existujú totiž iba štyri fosílie, v ktorých tráviacom trakte boli nájdené pozostatky krvných parazitov. Prípad nájdeného moskyta je úplne unikátny. Všetko nasvedčuje tomu, že tesne pred smrťou sal krv nejakému stavovci.

Z nálezu síce nie je možné zistiť DNA, však zadoček stále obsahoval veľké množstvo železa a stopy organických molekúl porfyrínov. Oboje pochádzajú z rovnakého zdroja, teda krvného farbiva hemoglobínu.

Krv pijú samičky

Nie je tajomstvom, že krv sajú iba samice komárov. Samce sa totiž živia výhradne rastlinnými šťavami, ale samica kvôli tvorbe vajíčok potrebuje viac energie, ktorú im dodáva práve krv. Nemusí to byť nutne ľudská krv. Niektoré druhy preferujú sanie na ľuďoch, ale medzi hostiteľa iných druhov patria ďalšie cicavce alebo tiež vtáky. Jednotlivé druhy sa líšia tiež dennou dobou, kedy samice hľadajú svoje "obete".

Podľa odborníkov je to najmä k večeru, v noci alebo za svitania. Rovnako tak to majú aj ľudia zažité. Opak je však pravdou. Určité druhy môžu sať krv aj cez deň. Čo je teda hlavným dôvodom, že komárie samice sajú krv v nočných hodinách? Tento hmyz nepatrí medzi najväčšie a musí hospodáriť s vodou vo svojom tele. Inak by im hrozilo vyschnutie. Z tohto dôvodu sa snaží vyhýbať priamemu slnku, a radšej tak cez deň oddychujú v tieni s vyššou vlhkosťou vzduchu. Akonáhle príde súmrak, ochladí sa a zvýši sa celková vlhkosť vzduchu, vyrazia samičky hľadať potravu.

Po plnom nasatí niekoľko dní trávia a tvoria vajíčka. Tento proces spravidla trvá asi 2-3 dni. Po nakladení vajíčok samica komára opäť vyhľadáva zdroje krvi, a cyklus sa opakuje.

Bez vetra je to ľahšie!

S večernými hodinami súvisia aj ďalšie faktory. Komáre totiž nepatria medzi najlepších letcov, a ak veje silnejší vietor, mohol by ich odfúknuť. Naopak k večeru sa vietor všeobecne upokojuje, a tak má tento nepríjemný hmyz ideálne podmienky nielen k letu, ale aj k pátraniu po hostiteľovi, ktorého hľadá podľa koncentrácie oxidu uhličitého vo vydychovanom vzduchu. Prostredníctvom receptorov pre oxid uhličitý môžu hostiteľa nájsť až do vzdialenosti 30 metrov. K najohrozenejším skupinám potom patria tehotné ženy, ktorých telo vylučuje o 21% viac oxidu uhličitého.

V nevýhode sú tiež ľudia, ktorí sa viac potia. Kyselina mliečna, vylučovaná počas potenia, je doslova magnetom pre komárie samice. Podobne sú na tom ľudia s krvnou skupinou 0. Tá je síce medzi populáciou pomerne vzácna, však priťahuje bodavý hmyz viac ako iné krvné skupiny. Dôvodom môžu byť tiež rozdielne pachy, ktoré ľudia so skupinou 0 produkujú. V neposlednom rade komáre priťahujú aj alkoholici, čo preukázala japonská štúdia. Počas nej jedna skupina pila pivo, zatiaľ čo druhá vodu. Pre komáre potom boli atraktívnejší pijani alkoholického nápoja.

Nevýhodu majú tiež vyšší ľudia. Tí produkujú nielen viac oxidu uhličitého, ale tiež viac kyseliny mliečnej.

Najlepšia obeť sa nebráni!

Nespornou výhodou nočných hodín je tiež nečinnosť obetí, či už ide o ľudí, cicavce alebo vtáky, ktoré v noci spia. Pre komáriu samičku teda nepredstavujú nebezpečenstvo. To tak hrozí iba zo strany netopierov či nástrah, ako sú repelenty alebo siete na hmyz.

Proti komárom sú účinné tiež insekticídy. Jeden z nich, pod označením VU041, vyvinuli farmakológovia Vanderbiltovej univerzity v Tennessee. Ak sa táto látka dostane do tráviaceho systému komára, vyradí jeho obličky a spôsobí mu smrť.

Človek prehráva!

Podobnou mincou však dokážu oplácať aj komáre. Tí majú na svedomí najviac úmrtí na Zemi. Samička po prebodnutí kože vstrekne do krvi svoje sliny, ktoré následne obmedzujú zrážanlivosť krvi. Okrem toho pôsobí aj ako analgetikum, aby obeť bodnutie nevnímala a nebránila sa. Sliny komára obsahujú okolo 20 proteínov, ktoré reagujú s bunkami tela. Pod pokožkou tak dochádza k rozvoju imunopatologickej reakcie I. typu s tvorbou špecifických LGE protilátok proti bielkovinám komárích slín.

Výsledkom sú následné kožné reakcie, ako sú napríklad pupence, erytémy alebo svrbenie. U detí môže dôjsť dokonca k výsevu alergickej žihľavky po celom tele. Tieto prípady však nepatria medzi najčastejšie.

Malária - najväčšie zlo

Ale to nie je všetko! Komáre rodu Anopheles pri bodnutí môžu prenášať maláriu, ktorá je vyvolávaná prvokmi rodu Plasmodium. V prvej fáze sa prejavuje horúčkovitými záchvatmi so striedajúcou sa zimnicou. Každý rok zomrie na toto ochorenie takmer milión ľudí, najmä v Afrike. Naopak ázijský tigrí komár je hlavným prenášačom tzv. žltej zimnice a ďalších horúčkovitých ochorení. So žltou zimnicou sa najčastejšie stretávame v tropických oblastiach Afriky a Ameriky. Okrem horúčky sa prejavuje žltačkou, vnútorným a vonkajším krvácaním a v polovici prípadov končí smrťou.

Komár záplavový prenáša najmä vírus ťahyňa, známy ako TAHV vírus. Ten spôsobuje valtickú horúčku, ktorá našťastie nepatrí medzi nebezpečné. Jej príznaky sa podobajú chrípke. Trvá tri až päť dní a možno ju liečiť klasickými liekmi na horúčku, ďalej potom odpočinkom a dostatkom tekutín. Niektoré druhy však môžu pasívne prenášať tiež lymskú boreliózu. Tá je najčastejšie spájaná s kliešťami, ale môžu ju prenášať tiež komáre.

Pôvodca choroby síce v tele komára nežije, ak však bodne nakazeného tvora a na sosáku mu zostane krv, hrozí riziko nakazenia touto nebezpečnou chorobou. Ďalším možným ochorením je diprofilarióza - parazitické ochorenie najmä u psov, ktoré je známe aj pod označením srdcovej červovitosti.

Pomôže očkovanie

Ak sa rozhodnete cestovať do Ázie, oplatí sa očkovať proti japonskej encefalitíde typu B. V období dažďov ju tu prenášajú práve komáre. Ochorenie sa prejavuje vysokou horúčkou, nevoľnosťou alebo únavou. Môžu sa tiež objaviť problémy s chôdzou a v krajnom prípade dochádza k upadnutie do kómy. V poslednej dobe sa stále častejšie objavuje horúčka dengue, ktorá by mohla mať globálny dopad na ľudstvo. Je to infekcia, ktorú spôsobuje vírus dengue, ktorý je prenášaný najmä komármi druhu Aedes aegypti.

Na rozdiel od väčšiny ostatným tento druh útočia na človeka počas dňa. Počas sania vírus prenikne so slinami do kože, kde sa "usadí" na biele krvinky. Ako biele krvinky putujú telom, vírus sa množí. Biele krvinky následne reagujú tvorbou množstvo proteínov, a preto sa objavujú vysoká horúčka, bolesti hlavy, kožná vyrážka, ktorá sa podobá osýpkam, ďalej potom bolesti svalov a kĺbov.

Ako sa brániť?

Proti väčšine týchto "komárích" ochorení neexistujú stopercentne účinné lieky. A tak je nutné spoliehať sa na očkovanie a siete proti komárom. Ale existujú aj látky, ktoré pomáhajú v boji s týmito malými nepriateľmi. Najrozšírenejší je DEET, ktorý sa nachádza v najväčšom množstve repelentov. Je to olejovitá kvapalina, ktorá sa pôvodne používala ako pesticíd v poľnom hospodárstve. Ak sa tieto prípravky používajú podľa návodu a obsahujú skutočne 10-30% tejto látky, sú pre ľudské zdravie aj bezpečné.

DEET tak môže byť jedným zo spôsobov, ako zabrániť inváznym druhom komárov dostať sa do nových lokalít, kde sa v minulosti nevyskytovali.

Kto nás ohrozuje doma?

Na ktoré komáre je nutné dávať si pozor v Slovenskej republike? Komár piskľavý patrí medzi najznámejšie tuzemské druhy. Ešte vo väčšej miere sa tu nachádzajú komár útočný alebo komár všeobecný. Larvy sa živia vodným organickým detritom alebo planktónom. Tieto komáre sú menej nápadné než ostatné druhy. Ďalším druhom je komár záplavový, ktorý sa vyskytuje najmä po sezónnych povodniach. Najnebezpečnejší je komár rodu Anopheles. Ten sa v priebehu 50. rokov 20. storočia stal hlavným prenášačom malárie v oblastiach južnej Moravy, Podyjí a na východnom Slovensku.

Chýba vám niekto do páru? Skúste si nájsť tú svoju spriaznenú dušu, je to oveľa jednoduchšie, než si myslíte - v Bratislave, Košiciach, Nitre, Prešove alebo napríklad v Žiline.

[ivi]