Budem ho milovať, ale bojím sa

Dieťa ste chcela. Raz určite. Možno už o rok alebo o dva. Lenže potom ste nečakane "v tom". Namiesto radosti cítite paniku a strach, pričom váš stav zhoršuje, že sa o negatívnych pocitoch nemôžete s nikým poriadne porozprávať, pretože by ste bola za divnú. Divná nie ste, vaše pocity sú úplne v poriadku. Žien, ktoré materstvo prežívajú podobne, pribúda.

Mali by ste byť naozaj šťastná, aspoň si to myslí vaše okolie. Váš vzťah s priateľom sa zdá bez väčšieho mráčika. Od vašej svadby uplynuli dva roky a konečne ste si zaobstarali vytúžený dom. To, že ste v piatom mesiaci tehotenstva, by tam malo byť pomyselnou čerešničkou na torte. Vy sama to ale vidíte úplne inak. Viete, že by ste sa teraz mali tešiť na bábätko a tváriť sa, ako je všetko skvelé. Zrazu nie ste dievča, ktorá si so všetkým dokázala poradiť, ale skôr vyplašené dievčatko, ktoré nevie kadiaľ kam.

Tehotenstvo vás zaskočilo, aj keď veľmi dobre viete, že ďalšie šance na to, aby ste sa stala matkou, už prísť nemusia. Stále počujete, ako dieťa zmení život a čo všetko hrozné vás čaká. Keď sa stretnete s kamarátkami, čo už majú deti, tvária sa, že nič krajšie ako materstvo v živote neexistuje, ale pritom sú večne uťahané a nariekajú, že samy bez detí nie sú ani na záchode.

Poslať do blázinca

Každej žene možno prišlo materstvo ako meteorit, ktorý zničí doteraz pokojnú planétu, kde sa vyskytovali len rozumní dospelí. Lenže ste otehotneli v dvadsiatich dvoch a rovnako ľahkomyseľne, ako ste pristupovala k životu, ste brala aj to, že z vás bude mama. Dokonca ste neprečítala ani jedinú knižku o materstve, nieto aby ste zašla na predpôrodný kurz. Vaša kamarátka to má ale možno úplne obrátene.

Tá je veľmi zodpovedná, na všetko sa vo svojom živote starostlivo pripravovala. Vám ale teraz rastie v bruchu bábätko, o ktorom netušíte vôbec nič. Máte pocit, že keby ste niekomu povedala, ako veľmi vás vaše tehotenstvo desí, poslali by vás rovno do blázinca. Nebojte sa.

Radosť aj úzkosť v jednom

Aj keď sa časopisy len hemžia natešenými celebritami, ktoré vyslovujú múdrosti, ako že až s dieťaťom je ich život úplný a ony sa konečne cítia dokonale šťastné, každodenná realita života je iná. Naša psychika funguje na paradoxoch a ambivalencie, a tak môžeme prežívať obrovské množstvo pocitov, ktoré sú navzájom protichodné. Môžete sa radovať, rovnako ako cítiť úzkosť.

Za psychiatričkami a psychoterapeutmi prichádzajú ženy, ktoré si nie sú isté svojou budúcou materskou úlohou a obávajú sa, či vôbec budú dobrými matkami, keď v sebe majú zmätok. Podľa nich ale tieto ženy nie sú, a s najväčšou pravdepodobnosťou ani nebudú, zlé matky. Už len to, že sa vo svojom vnútri zaoberajú tým, či dokážu plniť zodpovednosti spojené s materstvom, ukazuje, že budú zodpovedné matky.

Nechcené pocity

To, čo tieto ženy potrebujú, je pochopenie a priestor pre to, aby si mohli nájsť vlastnú cestu, ako do svojho života zakomponovať materstvo. Nevyznajú sa v sebe a obávajú sa, že keby o svojich pocitoch hovorili so svojím okolím, budú za ešte horšie matky, než si samy sebe pripadajú. Zdá sa im, že keby povedali, že svoje vlastné dieťa tak úplne nechcú a vôbec nevedia, či ho dokážu mať rady, budú za krkavčie matky, ktoré nikdy nemajú ani otehotnieť.

Bolo by ale zlé považovať podobné tehotenstvo za vyložene nechcené a myslieť si, že musia skončiť zle. V našich mysliach si zamieňame nechcené tehotenstvo za nechcené pocity pri tehotenstve. Ku skutočne nechceným tehotenstvám dnes ale vďaka dostupnej antikoncepcii dochádza len zriedka, zato žien, ktoré prežívajú pri tehotenstve obavy a neistotu, pribúda.

Som to stále ja, len mám dieťa

Aj keď sa to pri pohľade na horu knižiek o materstve a internetovej diskusie nezdá, neexistuje nič ako ideálne materstvá. Moderná spoločnosť priniesla ženám povinnosť, ktorú predchádzajúce generácie nepoznali, a to, že sú priamo zodpovedné za šťastie svojho dieťaťa a tomu musia podriadiť svoj život. Niektorým tento spôsob života úplne vyhovuje a do svojej materskej role sa úplne ponoria, pre iných je to však bremeno, kvôli ktorému majú úzkosti, dostávajú sa do spoločenskej izolácie.

Uvedomelé ženy s vlastnými ambíciami cítia rozpoltenie medzi tým, či sa majú vzdať svojho dospelého ja, alebo niesť únavné bremeno nepreberných povinností spolu s obrovským pocitom viny.

Ťarcha zodpovednosti

Dôvodov, prečo stále viac žien rieši, či vôbec dokážu byť dobrými matkami, je celý rad. Nie snáď, že by dnes boli menej zodpovedné ako generácie žien pred nimi. Je to presne naopak. Matkami sa väčšinou stávajú v čase, keď majú stabilný partnerský vzťah aj vybudované zázemie. Sú skúsenejšie, vyzretejšie, a o to viac premýšľajú nad tým, ako dosiahnuť svoje predstavy ideálneho materstva. Svojím spôsobom to ženy, ktoré sa stávajú matkami dnes, majú ťažšie ako ich matky, ktoré rozdiely v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch na prahu dospelosti. Aj vďaka tomu, že sú staršie, majú viac informácií a s nimi aj viac otázok.

Ešte na konci osemdesiatych rokov bolo bežné, že v maturitných ročníkoch bolo hneď niekoľko tehotných dievčat. Na tie, čo sa vydávali a rodili po dvadsiatich piatich narodeninách, sa okolie pozeralo podozrievavo. Dnes je "normálne" prísť na stretnutie spolužiakov zo strednej po desiatich alebo viacerých rokoch a nemať so sebou žiadnu fotografiu vlastného potomka. Lenže stačí počkať pár rokov a materstvo je skoro povinnosť.

Vymeraný čas na tehotenstvo

Dostali sme sa do paradoxnej situácie. Ženám od pätnástich do tridsiatich sa bežne predpisuje antikoncepcia, a tým sa ich telu hovorí: "V žiadnom prípade neotehotnie." Krátko na to sa spoločenský tlak zmení a dôrazne im prikazuje, že musia otehotnieť práve teraz. Je to celé zvrátenosť. Pre slobodné rozhodovanie samotnej ženy už akosi neostáva miesto. Byť tehotná "príliš skoro" znamená pokaziť si život a zahodiť šance na skvelú prácu aj cestovanie okolo sveta, ale neotehoťnieť vo chvíli, keď to od vás všetci čakajú, je rovnako odsúdeniahodné. Minimálne preto, že materstvo je stále brané ako povinná úloha, bez ktorej splnenia nie je žena ženou.

Po ženskom tele vyžadujeme, aby okamžite a rýchlo otehotnela vo veľmi krátkom časovom úseku, čo je prinajmenšom z fyziologického hľadiska nezmysel a brutálny nátlak. Otehotnieť v tridsiatich môže byť ešte príliš skoro, ale otehotnieť v tridsiatich piatich už je brané ako príliš neskoro. Očakávanie tehotenstva aj následných deväť mesiacov tak nie je prirodzene ľahké a radostné, ale je to skôr závod, v ktorom je zakázaná prehra.

V pomyselnom hone za žiaducim tehotenstvom tak zažívame obavy, neistotu a pocity zlyhania oveľa viac, než keby sme otehotneli jednoducho preto, že nám to príde ako príjemný nápad, ako premeniť svoj život.

Nie som šťastná, som normálna

Už tak zamotané klbko mnohých pocitov spojených s tehotenstvom ešte viac zamotávajú predstavy o tom, čo je šťastie. Čelíme fiktívnemu obrazu dokonale šťastného materstva, v ktorom neexistujú kruhy pod očami z nevyspania, ovisnuté prsia a všetko je zaliate slnkom. Čím je mediálna podoba materstva menej reálna, tým sú paradoxne väčšie pocity zlyhania a prehry. Spoločnosť vytvára na ženy dosť protichodný tlak. Mali by byť pracovne výkonné, budovať svoju kariéru a nevzdávať pred žiadnou prekážkou, ale rovnako tak by mali byť milujúcimi a ošetrujúcimi matkami, ktoré majú vždy upečený domáci koláč, nikdy sa necítia osamelé a až vďaka deťom sa cítia šťastné.

Snažiť sa splniť tento ideál je spoľahlivá cesta k vážnym psychickým, vzťahovým aj rodinným problémom. Napriek tomu sa o to mnoho žien pokúša, a o to bolestnejšie prežívajú, keď nie sú samy pred sebou a svojím okolím dokonalé. Je veľmi oslobodzujúce si pripustiť, že si uvedomíte, že strach, obavy aj úzkosť patrí k materstvu rovnako ako fakt, že kocky lega budú čoskoro okupovať celú vašu domácnosť. Je to dobrý krok na ceste k oslobodeniu od zväzujúcich pocitov a tlaku okolia.

Byť matkou nie je závod v dokonalosti, ale jedna z mnohých životných ciest, ktorú si môžeme, ale nemusíme zvoliť.

Jedovaté rady plné "lásky"

Cítiť sa zaskočená vlastným tehotenstvom, a to bez ohľadu na vek, nie je chyba, nieto dôkaz toho, že zo ženy vznikne bytosť neschopná starostlivosti o dojčatá. V rámci zachovania vlastného duševného zdravia je ale vhodné nastaviť si počas tehotenstva jasné pravidlá pre prijímanie informácií o tehotenstve. Je dôležité sa odstrihnúť od zlovolného sociálneho tlaku. V praxi to znamená nečítať, vyhýbať sa vševedúcim kamarátkam a trebárs aj obmedziť kontakt s "milujúcim" príbuzenstvom, ktoré s vidinou nevyhnutného informovania prvorodičky takzvane pácha dobro.

Až v okamihu, keď sa vám podarí odstrihnúť sa od negatívnych vplyvov, sa môže počas očakávania dieťaťa slobodne začať tešiť na okamih, kedy ho prvýkrát uvidíte.

Ak nad tehotenstvom nerozmýšľate a ešte ste nenašla správneho partnera, pozrite sa na internetovú zoznamku a hľadajte, môžete použiť aj zoznamovací dotazník alebo fotozoznamku. Aj na vás sa šťastie usmeje.

[ivi]