Bolí ma hlava, asi zmena tlaku

Keď sa po pár škaredých dňoch objaví na oblohe slnko, väčšinou vykúzli úsmev na našej tvári. Ak je dlhší čas zamračené, prší alebo mrholí, zamračíme sa aj my. Počasie má ale na našu telesnú schránku väčší vplyv, než si myslíme. Môže zhoršiť náš zdravotný stav, a dokonca dokáže niektoré choroby vyvolať.

Kvôli počasiu a jeho zmenám nás môže bolieť hlava či kĺby, môžeme zle spať, môže sa ozvať stará zlomenina či jazva, zhoršiť dýchanie. Po čase už niektorí dokážu vysledovať, čo to znamená - príde búrka, ochladí sa, oteplí sa pod. Ak je to aj váš prípad, vitajte v klube meteosenzitivních ľudí! Jeho členov stále pribúda: kým v polovici minulého storočia sa k nim radilo len 30% populácie, dnes až 80%. Ako je to možné?

Telu chýba tréning

Ľudský organizmus sa dokáže vonkajším podmienkam, teda aj tým poveternostným, veľmi dobre prispôsobovať. Využíva k tomu najrôznejšie mechanizmy, ako reguláciu metabolizmu, zväčšovanie či zmenšovanie prietoku krvi v okrajových častiach tela, potenie alebo vytvorenie tzv. husej kože. Vedome reagujeme na zmeny teploty tým, že sa presunieme z vonku budovy, zo slnka do tieňa, a na rozdiel od zvierat máme navyše možnosť sa vyzliecť či obliecť, zakúriť alebo vetrať. Aby adaptácia správne fungovala, je ale nutné telo trénovať.

To znamená zdržiavať sa čo najčastejšie vonku, prípadne pravidelne púšťať do miestnosti čerstvý vzduch zvonku. A tu je práve príčina, prečo toľko rastie počet meteosenzitivních ľudí. Veľa z nás trávi viac ako 90% času v uzavretých priestoroch, často navyše vybavených klimatizáciou - doma, v aute, v kancelárii. A bohužiaľ to platí nielen o ľuďoch v produktívnom veku, ale aj o deťoch a senioroch žijúcich vo väčších mestách.

Ženy sú citlivejšie

Kým naši predkovia prispôsobovali svoje činnosti ročnému obdobiu a aktuálnemu počasiu, v súčasnosti ideme stále naplno, nech je mráz, alebo horúčava. V horúcich letných dňoch môžeme my Stredoeurópania len závidieť južnym národom ich siesty. Dnes žijeme prudko, málo odpočívame, stále sa za niečím náhlime, čo je ďalší dôvod zvýšenej citlivosti na počasie. Lekári stretávajú meteosenzitivnych pacientov deň čo deň. Najčastejšie aj s chronickými bolesťami hlavy. Ďalej sú to choroby pohybového aparátu - bolesti chrbta a kĺbov.

Počasie a jeho zmeny najviac ovplyvňujú chronicky chorých, predovšetkým osoby s problémami srdca a ciev, po mozgových príhodách, s astmou, s nádorovým ochorením, ale aj s roztrúsenou sklerózou alebo parkinsonizmom a tiež psychicky labilného jedinca. Úzkostliví pacienti budú možno náchylnejší k zmenám počasia, ale ak sú ich ťažkosti závažné a znepríjemňujú im život, môže pomôcť psychosomatická liečba.

Že vaša babička funguje ako barometer a vie predpovedať počasie presnejšie ako meteorológovia? Nie je to nemožné. Zhruba od veku 60 rokov citlivosť na počasie neustále stúpa, pretože ľudské telo stráca schopnosť termoregulácie. Na extrémne teploty alebo prudké zmeny počasia sú ďalej všeobecne citlivejšie ženy ako muži a tiež malé deti v porovnaní s dospelými. Ľuďom žijúcim na vidieku vadia výkyvy počasia menej - súvisí to s faktom, že oproti obyvateľom miest sa zdržiavajú viac vonku, sú otužilejší.

Ak však dôjde k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu, potom v nemocnici končia častejšie práve ľudia z vidieka, čo je dané dostupnosťou lekárskej starostlivosti a mierou vzdelanosti, ktorá je naopak vyššia v mestách.

Bolí ma hlava, niekde bola búrka

Určité poveternostné podmienky dokonca môžu niektoré choroby spôsobiť. Chlad aj teplo, slnečná žiara aj mráz vyvolávajúce rôzne choroby. Vieme o chladovej alergii, v lete môže dochádzať k slnečnému úpalu či prehriatiu s úpalom. Vcelku často sa stretávame s tzv. chladovou obrnou lícneho nervu. Pôsobením zimy a silného vetra môže vzniknúť Bellova obrna lícneho nervu. Chlad tiež spôsobuje vazoneurózu, tzn. stiahnutie kapiláru a malých tepien, čo sa navonok prejavuje zblednutím a bolesťou končekov prstov.

Naše zdravie všeobecne najviac zaťažujú prudké a výrazné zmeny počasia a extrémne teploty - veľké horúčavy aj silné mrazy. U rôznych ľudí ale môže dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu pri inom extréme počasia. Tiež záleží na dobe, počas ktorej sme extrémnym podmienkam vystavení. Najhoršie znášajú ľudia vysoké tepoloty pri bezvetrí v kombinácii s malou oblačnosťou, alebo naopak vysokou vzdušnou vlhkosťou. Takéto podmienky môžu trvať hodiny aj dni. Pokiaľ nedôjde k výraznej úprave denného režimu, môžu tieto faktory viesť u starších osôb aj k úmrtiu.

Naopak búrka, a s ňou spojený silný vietor, zmena tlaku a prudké ochladenie zvyčajne prejde v priebehu niekoľkých desiatok minút a ešte sa po nej krásne vyčistí vzduch, zdravotné problémy zvyčajne rýchlo odznejú. Búrky však mnohokrát potrápia ľudí s migrénami. Podľa štúdie takmer tretina ľudí trpiacich migrénou má bolesti zakaždým, keď do 40 km od nich udrie búrka. Ľudia s migrénami majú veľmi citlivý mozog na všetky zmeny. Oblasť hypotalame reaguje na tieto zmeny a spúšťa tak procesy, ktoré môžu vyústiť v bolesť.

Mnoho ľudí tvrdí, že najčastejšie sa tak deje pri zmene tlaku. Blesky a búrka sú spojené so zmenou tlaku, takže je to skutočne možné. Nedá sa povedať, že by sa lekári stretli s pacientmi, ktorí reagujú na búrku až tak vzdialenú, ale možno, že si svoje ťažkosti nedali do súvislosti práve s búrkou, o ktorej sa ani nedozvedeli. Avšak rad pacientov má búrku medzi spúšťačmi svojich migrenóznych ťažkostí. Upozorňuje sa tiež na nebezpečenstvo meteorologického javu zvaného inverzia, kedy sa vo vzduchu hromadia škodlivé plyny, prach, sadze z výfuku automobilov aj z komínov a vodná para.

Nízka oblačnosť zabraňuje priechodu slnečných lúčov. Často sa potom tvoria hmly a teploty zostávajú aj cez deň pod bodom mrazu. Takéto situácie môžu trvať niekoľko dní, v extrémnych prípadoch aj viac ako týždeň. Ohrozujú zdravie ľudí nielen v mestách, ale aj na dedinách, kde sa stále ešte topí uhlím v klasických kachliach. Inverzia opäť najviac dopadá na staršie osoby a malé deti. Môže spôsobiť podráždenie slizníc a kašeľ, znižuje kapacitu pľúc, pri silnom znečistení sa dostavujú aj ťažkosti tráviaceho systému.

Dýchacie cesty sú zaťažené viac ako obvykle, klesá ich obranyschopnosť, a do tela tak prenikajú baktérie a vírusy. Dlhodobé dýchanie vzduchu plného škodlivín sa spája so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych chorôb aj rakoviny, u malých detí dochádza k spomaleniu rastu a zhoršenie funkcie štítnej žľazy.

Zima nám berie našich blízkych

Určiť vplyv extrémnych teplôt na úmrtnosť v Slovenskej republike nie je vôbec jednoduchá úloha. Ako sa totiž zlepšuje kvalita a dostupnosť lekárskej starostlivosti, počet zomretých u nás z roka na rok klesá. Napriek tomu sa našim odborníkom podarilo odhaliť zvýšenie úmrtnosti v súvislosti s extrémne vysokými aj nízkymi teplotami. Preukázalo sa, že niekoľko dní trvajúce vysoké teploty najviac postihujú osoby staršie ako 60 rokov (najmä ženy, pretože tých je v tejto vekovej kategórii viac ako mužov). Efekt je výraznejší v mestách ako na vidieku.

Pritom po odznení tzv. vlny horúčav dochádza k poklesu úmrtnosti, čo znamená, že väčšinou zomierajú ľudia, ktorí by nás rovnako už čoskoro opustili. Naproti tomu vlny chladu (nemusí ísť o výrazné mrazy, stačí, aby sa teploty niekoľko dní po sebe pohybovali pod bodom mrazu) ohrozujú muža v produktívnom veku, najmä ak majú kardiovaskulárne ťažkosti. Pre seniorov sú nízke teploty nebezpečné, ak trvajú dlhší čas. Vplyv chladu je výraznejší na vidieku z dôvodu dlhšej dojazdovej vzdialenosti pre rýchlu záchrannú službu (častou príčinou úmrtí je v tomto prípade infarkt myokardu, kedy záleží na každej minúte).

Zvýšenú úmrtnosť možno pozorovať ešte zhruba 15 dní po odznení vlny chladu, zima nám teda berie našich blízkych, s ktorými by sme mohli ešte zdieľať starosti aj radosti mnoho ďalších rokov.

Ako na počasie vyzrieť?

Aby nás počasie ovplyvňovalo čo najmenej, je veľmi dôležitá prevencia, čo znamená zdravý životný štýl. Vhodné je otužovanie, saunovanie, dodržiavanie pitného režimu a vitaminoterapie z prírodných zdrojov. V niektorých prípadoch sa osvedčili aj infúzie vitamínu C. Dôležité je tiež pravidelné striedanie práce a odpočinku a pohybová aktivita predovšetkým na čerstvom vzduchu. Pre chronicky chorých a starších ľudí je tiež dôležité sledovanie biometeorologickej predpovede a dodržiavanie daných odporúčaní. Zostavuje to hydrometeorologický ústav každý deň.

Pre túto predpoveď je naše územie rozdelené na šesť regiónov podľa nadmorskej výšky a zemepisnej polohy. Za určitých situácií totiž môže byť zvýšená záťaž len v určitých oblastiach, napríklad práve pri inverzii. Biopredpoveď sa formuluje na základe klasickej predpovede teploty, tlaku, vetra a zrážok, zameriava sa pri tom na extrémne hodnoty týchto prvkov alebo ich náhle zmeny. Zohľadňuje javy spojené s búrkami (prudké ochladenie, nárazový vietor, zmenu tlaku) a kvalitu ovzdušia, respektíve rozptylové podmienky.

Pri jej zostavení sa uplatňujú skúsenosti lekárov a ošetrovateľov o tom, ako ľudia na jednotlivé extrémy reagujú. Biopredpoveď sa pre každý región skladá z troch častí: stupňa záťaže (3 je najvyššia záťaž), popisu javov, ktoré môžu spôsobiť zhoršenie zdravotného stavu, a konečne zoznamu, ktoré skupiny ľudí sú ohrozené, plus odporúčania, ako sa majú správať. Dnes už vieme, že rozkázať vetru a dažďu nemožno. Nezostáva nám tak nič iné než sa snažiť žiť viac v súlade s prírodou a pozorne načúvať svojmu telu. Potom nás počasie len tak nerozhodí.

Nepremýšľali ste tiež o tom, že by ste sa začali otužovať a skúsili, čo to s vaším telom urobí? Možno pri zmene vášho životného štýlu nájdete aj toho správneho partnera.

[ivi]