Nedarí sa vám dostať pod kontrolu svoj životný rytmus? Žijete s tým, že stále nestíhate a nemôžete si spomenúť, kedy naposledy ste sa poriadne zasmiali? Pripravili sme jednoduchý návod, ako začať žiť inak a lepšie. Teraz hneď!
Všetci hovoríme, že nemáme čas. Ale kedy ho vlastne strácame? Ponúka sa veľa tipov, ako to riešiť. A hneď ten prvý je veľmi jednoduchý. Skúste si týždeň po polhodine zapisovať, čo robíte. Využiť k tomu môžete tabuľku, ktorú si pre ten účel sami vytvoríte. Týždenný monitoring vám dá slušnú predstavu, ako žijete a čo by sa malo zmeniť. Nepozerajte sa na jednotlivé dni (štyri dni som nebol cvičiť, pretože som do noci v práci), ale na týždeň ako celok (v piatok, sobotu a nedeľu som mal voľno a šiel som každý deň behať).
Máme tendenciu vnímať čas veľmi skreslene. Podľa dňa, keď sme boli 10 hodín v práci a dorábali projekt, hodnotíme celý život ako "stále som v práci", na základe noci, kedy nám zvracalo dieťa, zase hovoríme, že sa "nikdy nevyspíme". Lenže to jednoducho nie je pravda. To nám balamutí náš mozog, ktorý má tendenciu pamätať si hlavne negatíva. Keď sa pozriete na celotýždenný zápis, zistíte, že to s vami nie je vôbec tak tragické.
Väčšinu času, ktorý si nenaplánujete, proste preflákáme. Typické je to cez víkend. Hovoríme tomu síce odpočinok, ale v skutočnosti je to skôr také prechádzanie od ničoho k ničomu: trocha televízia, poskladať bielizeň, prečítať pár stránok, uvariť ... V pondelok ráno si potom hovoríme, čo sme celý víkend vlastne robili. Naplánovať si na víkend nejaké záväzky (výlet, prechádzku, návštevu galérie, atď.) Je lepšie, než mať pocit, že "nemusíte nič". Pretože potom taky nič nerobíte. A cítite sa kvôli tomu mizerne.
Rovnako tak často pristupujeme aj k popoludní po návrate z práce. Keď si ho nenaplánujete, rozplynie sa čas medzi ani neviete čo, a na konci dňa máte pocit, že ste zase nič nestihli. To neznamená mať v diári každú minútu, ale treba si povedať, že ako uvaríte večeru, budete si štvrť hodiny čítať alebo hrať s deťmi pexeso. Drobnosť, ale váš deň sa tým razom premení v zmysluplný.
So životom sa nám často deje niečo podobné ako so všednými dňami a víkendy. Máme pocit, že na ten, ktorý by sme chceli, nemáme čas, pretože všetok sa nejako rozplynie medzi prácou, vyzvihovaním detí z družiny, čakaním na autobus. A tak ho odsúvajú a čakáme až ... Lenže ono nikdy nebude úplne hotovo. Toto je ten naozajstný život. Iný nemáte a nedostanete. Aby ste ho prežili podľa svojich predstáv, napíšte si zoznam 100 prianí a snov, ktoré by ste chceli zvládnuť.
Píšte, čo vás napadne. Zoznam môže obsahovať čokoľvek vrátane takých detailov, ako ísť do tej a tej reštaurácie ochutnať prvýkrát v živote ustrice, alebo dôjsť na bicykli do susednej dediny. Bude vám pripomínať, že máte žiť, nie len hasiť, čo kričí "rýchlo". Keď potom nebudete vedieť, čo s načatým víkendom, stačí mrknúť a aha, prečo neísť na ustrice treba hneď túto nedeľu? Zoznamy samozrejme môžete rôzne meniť. Skúste si napríklad naplánovať dvanásť rôznych aktivít (jednu na mesiac), ktoré by ste budúci rok chceli zvládnuť a potom si ich postupne plniť.
Činní sme, keď pracujeme, produktívne ale len vtedy, keď práca vedie k stanovenému cieľu. Poznáme veľa ľudí, ktorí sú posadnutí mať každý večer pri odchode z práce prázdny e-mail. Nula správ totiž človeku dodáva pocit, ako je dobrý a koľko toho vlastne zvládol. Lenže ak váš šéf neplatí za odpovedanie na e-maily a váš cieľ je iný, budete to najskôr dorábať po večeroch doma. A kvôli tomu nebudete mať čas na to, čo naozaj robiť chcete - upiecť tortu, ísť do kina a tak podobne. Rovnako sa bohužiaľ správame aj doma.
Pod ťarchou každodenných relatívne ľahko zvládnuteľných drobností ľahko zabúdame na dlhodobejšie priority. Koľkokrát už ste si povedali, že napíšete príspevok na blog, len čo odpoviete kamarátom na správy na Facebooku, vyberiete riad z umývačky, vynesiete kôš a podobne? Potom sa nečudujte, že už ste dva mesiace nenapísali ani čiarku. Veci, ako e-mail a domáce práce, zaberú presne toľko času, koľko im dáme. A úplne hotovo rovnako mať nikdy nič nebudete.
Stále vám pobeží hlavou otázka, či by sa k zajtrajšej prezentácii nedala pripraviť ešte brožúra, či dnes nezavolať ešte aspoň jednému klientovi a tak ďalej. Podobných nápadov sú stovky. Je veľmi jednoduché nechať sa pohltiť systémom. Skúste si na začiatku každého dňa stanoviť tri (áno, len tri!) hlavné úlohy plus niekoľko menších, ktoré keď splníte, budete mať hotovo. Ak pracujete z domu alebo dorábate prácu po večeroch, obmedzte sa časom, napríklad: budem pracovať od deviatej do desiatej a potom si budem čítať.
Pamätajte si, čo sme robili v škole po zazvonením? Zabalili si učebnicu a zošit a buď sa pripravili na ďalšiu hodinu, alebo vyleteli z dverí. Mäsiar, predavačka, kaderníčka, nikto z nich si nenosí prácu domov, pretože ich podniky v určitej chvíli jednoducho zatvoria. Prečo by ste mali sedieť pri e-maili do štyroch do rána? Len preto, že počítače a internet funguje nonstop?
Mobilné kalendáre a aplikácie na organizovanie času sú skvelé vychytávky, ale majú jednu obrovskú nevýhodu: umožňujú vám natlačiť deň na prasknutie. Všimli ste si napríklad, že na telefóne si môžete ukladať schôdzky a aktivity po piatich minútach? Lenže čože sme roboti? Oveľa účinnejšie je zaobstarať si klasický papierový diár s predtlačenými linkami. Keď máte na zajtrajšok šesť popísaných liniek zo siedmich možných, asi vás nenapadne pridať si do programu tri ďalšie stretnutia. Papierový diár vám dá pomerne jasný signál, že už to preháňate.
A rovnako ako si píšete začiatok schôdzky, stanovte si aj jej koniec. Nehovorte "stretneme sa o jednej", ale "stretneme sa od jednej do druhej", pretože potom nehrozí, že skončíte o pol štvrtej. Plus každá schôdzka alebo porada razom dostane zmysel, keď na ňu vyrazíte s jasnou predstavou, čo si z nej chcete odniesť. Že ju nemáte? Tak prečo sa s dotyčným schádzate?
Platíte si upratovačku, aby vám vysala, utrela prach, umyla kúpeľňu a vy sa z práce vrátili do čistého domova? Skvelé! Ale čo tá kopa nevyžehlenej bielizne na posteli? Hrnčeky od čaju v dreze? Plná umývačka? Koľkokrát už ste si povedali, že toto sú drobnosti, čo predsa zvládnete sami a nemá cenu kvôli nim vyhadzovať peniaze? Bohužiaľ práve všetky tieto drobnosti dohromady nás v konečnom dôsledku okrádajú o čas zo všetkých najviac. Pretože, úprimne, koberec a prach by ešte pár dní vydržali. Ale fakt, že zajtra nemáte čo na seba, alebo že si nemáte do čoho ráno urobiť čaj?
Keď už si najmete pomoc, prijmite ju so všetkým a nechcite ušetriť, na čom v skutočnosti neušetríte. To isté mimochodom platí o opatrovateľkách a strážení detí. Nebolo by lepšie zaplatiť radšej pár korún a polhodinu navyše, než sa denne stresovať, či to zase dnes stihnete do piatich?
Možno poznáte vety typu: "Dnes bol výnimočný deň, malá ochorela, museli sme k doktorovi, celý plán v háji, to sa nepočíta." Nepočíta? Bohužiaľ život nezaujíma, či vám práve buchol kotol alebo doslúžila práčka. Deje sa to stále. Negatíva i pozitíva. Ani s plánovaním to totiž nesmiete preháňať, keď budete mať čas rozplánovaný na minúty, asi toho veľa stihnete, ale zostane vám len minimum spontánnnej radosti. A tiež budete poriadne zaskočení, keď sa nebude všetko odohrávať presne podľa ideálneho plánu. Nehľadiac na to, že keď plánujeme, sme optimisti.
Trebárs hovoríme, že nákup nám potrvá hodinu, ale už nepočítame desať minút, čo strávime na ceste, ďalších desať minút na návrat domov, štvrť hodiny na naskladanie všetkého do chladničky. S takýmto prístupom potom nie je divu, že stále nestíhame a sme vo svojom živote permanentne pozadu. Zvlášť keď máte deti. Neexistuje typický deň, kedy sa všetko odohráva rovnako ako vo vašich predstavách. Keď budete počítať s tým, že ranné rozprávanie do školy trvá miesto pätnástich minút, tridsať päť minút, bude vám okamžite lepšie, bez úsilia čokoľvek meniť. Stačí akceptovať prosté fakty.
Poriadok v živote je dôležitý nielen vo veciach a čase, ale aj vo vzťahoch. Môžete si teda dôjsť kúpiť - v Bratislave, Prešove, Košiciach niečo pekné alebo si urobiť poriadok v živote i vo vzťahu a zoznámiť sa s niekým skvelým pre zvyšok života z Nitri, Trenčína.
[ivi]