Nikdy nereaguje na váš nový účes? Pozrite sa na stereotypy mužského správania, ktoré ženy asi nikdy nepochopia. Čo sa vôbec deje v ich hlavách? Muži sa nám potom môžu zveriť pod článkom s tým, či uvedených 6 príkladov sedí alebo sa mýlime.
Úprimne, mnoho mužov dúfa, že jeho priateľku nikdy neunesú, pretože ako svedkovia by boli k ničomu. Nedokázali by povedať, či je blond a štíhla, povedali by že im jednoducho siaha k hrudníku a má preplnený dekolt. Ich kamarátom stačí vždy len stručný popis, pre políciu by to ale bolo zrejme málo. Nevšimnú si vypadnutých vlasov vo vani a ani toho, že tá dvojmetrová rastlina v rohu v obývačke tam nestojí odjakživa, ako by potom mali vedieť, že ste si nechali zastrihnúť končeky a vaše vlasy teraz merajú 23,5 miesto 24 centimetrov.
Problémom je, že im sú naše vlasy aj izbové rastliny úplne ľahostajné. Nechávajú si svoje vlasy rásť trebárz pol roka, potom idú k holičovi a povedia len: "Nejako mi to skráťte." Holič sa spýta len či to chce dotyčný cez uši alebo nad ne a tým je všetko jasné. A u žien? Pixie zostrih, mikádo a dip dye - čo to má všetko byť? Muži rozlišujú dlhé vlasy, krátke vlasy, blondínky alebo brunetky, drdol alebo cop. Detailnejšie zmeny nevidia. To je fenomén obmedzenej pozornosti. Nikto nemôže vnímať všetko. Obmedzujú sa teda na veci, ktoré sú pre nich dôležité.
Pre mužov to je: váš úsmev, vaše oči, váš horný objem, váš zadok, vaše nohy, všetko ostatné vnímajú len vo veľmi obmedzenej miere. A preto im pripadá, že váš nový účes je stále rovnaký ako ten starý.
Medzi nami. Keď sedia sami v aute, na cestu sa samozrejme občas spýtajú. Nie sú predsa žiadni hlupáci. Aj keď s tým dlhšie otáľajú ako ženy. Ale keď sedí na mieste spolujazdca žena, nejde to. Má to niečo spoločné s ctižiadosťou, s konkurenciou, a úprimne povedané si za to tiež trochu môžu sami. Keď to vezmeme poporiadku.
Každý muž by chcel byť za všetkých okolností tým, ku ktorému všetci vzhliadajú. Chcel by, aby ho druhí obdivovali a závideli mu, nie aby s ním súcítili. Chce byť alfa samcom. Viete, ako to robia pakone? Narážajú do seba svojimi hlavami. Hneď je jasné, kto je víťaz. Muži ale nemôžu ohrozovať hlavy svojich protivníkov ráznymi údery. My to máme inak. V škole sa chlapci o prestávke stále pretláčajú rukami. S veľkou chuťou sa merajú pod basketbalovým košom, pri pokerovom stole alebo u playstationu. A je jasné, že každý z nich niekedy nakukoval, ako je vybavený sused na toalete.
Ženy tomu hovoria blbnutie. Ale teóriou sociálneho porovnávania to nazývajú psychológovia.
Slzy svedčia o tom, že ich niečo dojalo, a žiadny muž dobrovoľne neprizná, že jeho lesklé brnenie má slabé miesto. Pred tým, než sa Bruce Willis rozlúči v Armagedone so svojou dcérou, radšej utečie do kuchyne pre niečo dobré. Každý druhý muž vôbec neplače, ako zistila jedna oftalmologická spoločnosť, a zvyšok plače 4x menej často ako ženy. Ak vôbec plačú, tak len zo sebasúcitu, keď ich opustí priateľka alebo keď dávajú Armagedon.
Takže, možno by sa nás opýtali, prečo si myslíme, že máme vpredu prsia. Každopádne nie na dojčenie, to je jasné. Všetki ostatné živočíchy to zvládnu aj bez košíčkov veľkosti C. Prsia sú podľa nich na pozeranie. A my sa s tým musíme vyrovnať, je to prírodný zákon. Aby zaistili potomstvo, bolo pre mužov v praveku dôležité vybrať si najplodnejšiu ženu. Ako meradlo mali prsia stále na očiach. Plná a pevné prsia stále na očiach. Plné a pevné prsia sľubovali mladosť a plodnosť. Malé, ovisnuté prsia oproti tomu žiadnym argumentom pre "kúpu" nebola.
Vedci vychádzajú z toho, že prsia sú vyobrazením zadku. Keď sa pračlovek začal napriamovať, ženské pozadie ako sexuálne lákadlo doslúžilo. Preto príroda vytvarovala ženám vpredu vo výške očí prsia v tvare dvoch polovičiek. Znie to komicky. Ale všimnite si na fotkách, ako je niekedy ťažké spoznať, či sa práve pozeráte na dekolt alebo na zadok vystrčený z nohavíc. Hovorí sa tomu "Mauder-Dekolleté."
Úprimne povedané, páči sa im to. Keď sú v puberte, väčšinou sedia so spolužiakmi nad zbierkou časopisov Playboy a rozprávajú sa o tom, s akou playmate by boli najradšej. Každý muž by bol rád s nejakou playmate. Jej zovňajšok? Ten je vedľajší. Hlavné je, že ju státisíce mužov už videli nahú a snívajú o nej. S hollywoodskou hviezdičkou by to tiež šlo. Riadime sa pri tom mužskou logikou. Kto dobýva ženu, na ktorej už si vylámali zuby muži, zaslúži si za svoj výkon uznanie. Preto hrdo prezentujú svoj úlovok pred konkurenciou. Vodia sa s ňou za ruku barom a registrujú s potešením pohľady prítomných pánov.
Žena je symbolom postavenia, niečo ako Ferrari chudobného muža. Muži majú všeobecne sklon k tomu predvádzať, akí sú "borci". Pozrite sa na mobil vo vrecku alebo pohár za druhé miesto v plážovom volejbale na tábore v roku 1993, ktorý je u neho vystavený na krbovej rímse. Než začnete niekam písať, že je blázon, priznajte si, dámy, že zbierky jeho trofejí na vás urobia tiež dojem. Možno si to nevšimneme, ale je dokázané, že muž pripadá mužom príťažlivejší, keď je obklopený kráskami. Podľa motta: Keď ho chce dokonca aj táto, potom musí byť naozaj úžasný!
Hollywoodske komédie poznajú len jeden vývoj situácie: najskôr má dvojica "kvetinkový" sex a potom sa ešte dlho maznajú. U našich chlapov to ale prebieha inak. S orgazmom padnú na matrac ako zastrelený medveď do machu. Trochu zneistelá si to môžete nájsť na nete a nájdete diagnózu, má narkolepsiu. Nie, nie je žiadny dôvod na paniku. To je úplne normálne. Teraz už sa vie, že po sexe klesá hladina cukru v krvi. Tým sa zvyšuje hladina hormónu prolaktínu, a to môže muža uspávať. Ženy by mali byť tomuto hormónu veľmi vďačné. Jeho pôsobením totiž cítia potrebu "starať o svoje mláďatá", takže sa menia v starostlivého otca.
Sú ale ešte dve ďalšie sily, ktoré ich tlačia do vankúšov. Po prvé majú muži viac svalov, a spotrebujú preto pri posteľovom športe viac energie. Po druhé majú inú krivku vzrušenia ako ženy. My potrebujeme čas na to, aby sme sa nažhlavily, a preto sme po sexe ešte v maznavej nálade. Mužom stačí len samotný pohľad na odhalené prsia a krivka vyletí hore, avšak po vyvrcholení zase rapídne klesá. Táto jazda hore a dole je dosť vyčerpávajúca.
Ak sa chcete teda ľahšie zoznámiť, buďte sami sebou a nebojte sa za žiadnu cenu toho, že ste v čomkoľvek a akokoľvek odlišní. Ak vás má partner milovať, musí vás milovať takých, akí ste, hneď od začiatku, a nie preto, akí by ste mali byť podľa jeho predstáv. Svojho ideálneho partnera môžete stretnúť v Bratislave, Košiciach, Nitre, Banskej Bystrici, Žiline.
[ivi]