Som sám! No a čo?

Niektorí ľudia žijú sami, pretože k sebe jednoducho nenašli toho pravého. Iným single život vyhovuje a stáleho partnera ani nehľadajú. A niektorí partnera majú, ale jednoducho s ním nechcú zdieľať bývanie. Všetky tieto usporiadania sú možno - a ak vám vyhovujú, nie je na mieste si pripadať divne alebo sa cítiť previnilo.

Aj keď sa v oblasti partnerského a sexuálneho života v posledných desaťročiach veľa zmenilo, základný spoločenský stereotyp pretrváva: človek by si mal v určitom veku zaobstarať deti a mať partnera, o ktorom bude jasné, že je to ON/ONA. Lenže niektorí ľudia aj po tridsiatke zostávajú nezadaní, a potom sa okolie začína pýtať: Ty si stále sama/sám? A prečo? Je možné, že existujú ľudia, ktorí chcú byť doživotne single. Možno sa s nimi ale nestretávate. Okrem jedincov, pre ktorých je určitý stupeň sociálnej izolácie súčasťou ich duchovnej praxe, si podľa skúseností chce každý niekoho nájsť.

Nájsť partnera nie je jednoduché

O tom, prečo dnes ľudia dlhšie zostávajú sami a často s partnerom nevydržia, sa toho už veľa popísalo. Dôvodov je totiž celá rada. Rozpadli sa tradičné zoznamovacie inštitúcie - napríklad dohodnuté sobáše či spoločenské akcie, ktorých primárnou funkciou bol výber potencionálneho partnera. V súčasnosti z nich ostali iba diskotéky či vidiecke zábavy, ale tie nevyhovujú každému, a navyše sú často vnímané ako miesto, kde nenájdeme partnera pre život, ale skôr len partnera sexuálneho.

Podobné obmedzenie platí aj pre nové typy inštitúcií - predovšetkým internetové zoznamky. Dnes už tiež neplatí, že aby si mladý človek mohol beztresne sexuálne užiť, musí byť v manželskom zväzku. Vďaka masovej dostupnosti pornografie sa oslabila aj pudová zložka motivácie k zoznamovaniu. To je ďalším faktorom, ktorý prispieva k tomu, že mladých ľudí do vzťahu nič moc netlačí. Navyše sa nielen u nás roztvárajú nožnice medzi dospelosťou telesnou, ktorá prichádza pomerne skoro, a dospelosťou sociálnou, ktorá nastáva čoraz neskôr.

Zatiaľ čo predtým sa rodiny zakladali po dvadsiatke a tridsaťročná žena bola už "stará matka", dnes sa ľudia usadzujú najčastejšie až po štúdiách a získania finančného zázemia v zamestnaní.

Problémom sú predstavy a nároky

Avšak okolo tridsiatky už by sa väčšina ľudí zoznámiť a usadiť chcela. Lenže často akosi nie je s kým. Hlavnú príčinu tohto problému vidia doktori v nárokoch a očakávaniach, s ktorými ľudia do vzťahu idú. Predtým bolo manželstvo v zásade reprodukčnou, sociálno-ekonomickou jednotkou. Dnes ľudia od vzťahu očakávajú, že im partner bude najlepším priateľom, psychológom, parťákom pre spoločné prevádzkovanie koníčkov a tak ďalej. Je preto stále ťažšie nájsť niekoho, kto týmto nárokom vyhovie.

Často môžete počuť: Chcem len normálneho chlapa/ženskú. A keď sa bavíme podrobnejšie, zistíme, že by ich partner mal byť komunikujúci, chápajúci, podporujúci, ale zároveň naozajstný chlap, vedieť priložiť ruku k dielu pri prácach v domácnosti a tak ďalej. Ak si chcete nájsť partnera, radíme najskôr pracovať so sebou: odpútať sa od nereálnych predstáv a očakávaní. Základom je nehľadať partnera s tým, že to bude vzťah na celý život. To človeka strašne obmedzuje.

Hľadajte niekoho, s kým vám je dobre, koho si viete predstaviť ako rodiča svojich detí.

Aj tak to niekedy drhne

Na druhú stranu je pre niektorých ľudí naozaj problém nájsť si partnera pre spoločný život - aj keď by napríklad chceli. Rad ľudí, najmä s pribúdajúcim vekom, nie je schopná či ochotná prispôsobiť svoj život a rituály zdieľania priestoru s inými ľuďmi. Proste neznesú, že by museli prispôsobovať denný rytmus druhému, prísť o pohodlie spánku osamote a podobne. Aj pre takéto situácie ale existuje vhodné usporiadanie. Ide o vzťah, ktorému sa niekedy hovorí mingles.

Ide o ľudí, ktorí k sebe patria (môžu byť aj zosobášení), ale každý má svoju domácnosť. Týmto štýlom žije veľa ľudí. Vezmite si napríklad ženu s päťročným synom, s ktorým si po rozvode zariadila malý byt, v ktorom sa cítia naozaj obaja dobre. Pred rokom si našla staršieho partnera, ktorý je tiež rozvedený, s vlastným bytom, a jeho deti sú už dospelé. Chodia spolu na večere, do divadla alebo na výstavy, a keď je syn u otecka, môžu spolu stráviť noc - ale ani jednému sa nechce sťahovať.

A nielen preto, že obaja majú svoje skúsenosti, a tak si nerobia ilúzie, že im to nutne musí vydržať naveky. Je nezmysel robiť niečo len preto, že to tak má byť. Ak im to takto vyhovuje, je to úplne v poriadku.

Single životom k lepšiemu partnerskému vzťahu

Ak ste single, hoci by ste si radi niekoho našli, môžete vziať obdobie nezadanosti ako príležitosť. Nielen k tomu popracovať na svojich očakávaniach a ich realistickosti, ale aj na svojom vlastnom postoji. Ľudia často majú veľké nároky na partnera, pretože očakávajú, že ich nejako spravia, že až s ním budú spokojní a úplní. Tým si ale môžu nájdenie partnera naopak veľmi sťažiť.

Človek, ktorý sa naučí byť spokojný aj single, zrovná sa sám so sebou a hľadá len niekoho, kto by mu bol po boku, má do vzťahu oveľa lepšiu východiskovú pozíciu. Nemá totiž potrebu delegovať svoju hodnotu alebo svoju pohodu na toho druhého, je sám so sebou spokojný.

Vedecky zistené výhody nezadaných

Na webe Psychology Today si dali prácu a prešli štúdie týkajúce sa ľudí žijúcich single a proti tomu osôb žijúcich v manželstve. Našli celý rad výsledkov, ktoré svedčia v prospech nezadaného života. Napríklad:

• Ľudia, ktorí boli celí život single, sa viac venujú športu a pohybovým aktivitám ako manželia/manželky. Rozvedení tiež cvičia o niečo viac, ale nie toľko ako celoživotne nezadaní.
• Medzi vojakmi sú celoživotne nezadaní tí najodolnejší. Štúdia porovnávala vojakov zranených od roku 2001, single vojaci aj vojačky obstáli lepšie ako ženatí/vydaté alebo rozvedení: menej často mali posttraumatickú stresovú poruchu či depresie, úspešnejšie sa uzdravovali z úrazov aj chorôb a pod.
• Manželstvo ide na hrúbku. U žien to štúdie preukázali, u mužov naznačujú.
• Celoživotne nezadaní muži majú v strednom veku zdravšie srdce ako tí, ktorí sú ženatí, rozvedení atď. U žien je istý rozdiel tiež zjavný.
• Ženy, ktoré boli vždy nezadané, sú celkovo zdravšie ako tie vydaté.
• Pokiaľ ide o sociálne vzťahy s okolím, sú to single ľudia, ktorí sú pozornejší voči priateľom, známym a rodine, a často sú to práve nezadaní súrodenci, ktorí sú v rodinách tmelom.
• Nezadaní súrodenci viac pomáhajú svojim rodičom a obetavejšie sa venujú aj dobrovoľníckym aktivitám alebo všeobecne činnostiam, ktoré neprinášajú prospech len im.
• Nezadaní bývajú menej zadlžení ako ženatí/vydaté, a to aj pri porovnaní so zosobášenými pármi, ktoré nemajú deti.

Žiť na psiu knižku alebo na prstienok?

Hoci spolu majú Brad Pitt a Angelina Jolie dohromady veľa detí adoptovaných aj vlastných, snubné prstienky si nenavliekli. Niečo také by ešte nedávno nebolo ani u hviezd možné, dnes to nikomu nevadí.

Sobášny list ako poistka?

To, že po svadbe je komplikovanejšie sa rozísť je potvrdené. Ale môže to byť aj výhodou. Voľné spolužitie má oveľa väčšie riziko rozpadu. Partneri sa neučia vzájomnej zodpovednosti za seba, za hľadanie kompromisov a prekonávanie zákonitých partnerských konfliktov a kríz. Pri takomto vzťahu ľahko nadobudneme dojem, že keď už sa "nemilujeme", máme právo odchodu. Získavajú ho prevažne mladí muži po pár rokoch spolužitia s dievčaťom a odchádzajú stredom za novými, mladými, okúzľujúcimi náprotivkami.

Utiecť vie každý

Niektoré páry sa síce nezoberú na úrade alebo v kostole, ale absolvujú napríklad pri dovolenke rituálny sobáš na tichomorských ostrovoch. Majú v duši pocit že sú zosobášený, aj keď to nie je práve platné. Právne aspekty majú tiež ale svoj význam. Podobné rituály náhradou za sobáš nie sú. To je nenahraditeľná udalosť a jej platnosť je preto chránená právne. Sobáš nie je len záležitosť citu, ale aj rozumu a zodpovednosti nielen voči nám samotným, ale aj našim deťom.

Dokonca u nás príliš málo funguje predsvadobná zmluva. Preto sa v poradniach tak hojne vyskytujú ženy stredného veku, ktoré už prestali "baviť" svojho muža. Najskôr mu dobre vychovali deti a potom ich vypakuje s prázdnymi rukami.

Moderná spoločnosť vôbec mení a znižuje význam rituálov, ako sú rodinné oslavy, pohreby alebo práve svadby. Naši predkovia pritom dobre vedeli, prečo sú dôležité - z hľadiska psychického aj rozumového. Veľa moderných, ale nevedomých ľudí potom končí po pár rokoch voľného vzťahu so slzami v očiach v psychologických poradniach. Sobáš totiž nevymysleli hlupáci, ale vyprofilovali ho ľudia pred nami ako dôležitú ochranu spolužitia na chvíle krízou.

Tie sa zákonite vyskytnú aj v tom najlepšom páre. Utiecť vie každý. V dnešnej dobe je každý zameraný na svoje osobné šťastie, a potom sa samozrejme rozpadajú aj manželstvá, ale tá pečiatka to predsa len občas brzdí.

Zase nebuďte hrr

Napriek tomu ale - má nejaké výhody život na "psiu knižku"? Má, minimálne po určitý čas. Je to skúška toho, ako spolu dokážeme žiť. Doba, v ktorej takto žijeme, by sa ale nemala preháňať, rovnako ako by sa nemalo hrr vlietnuť do manželstva. Poznávať by sme sa mali asi rok. To je totiž obdobie, keď ešte vzájomné očarenie a zamilovanosť bráni súdnemu zváženiu partnera aj nášho vzťahu.

Nájdite si na zoznamke presne takého partnera, akého si prajete. My vám k tomu budeme držať palce!

Zdroj: https://www.psychologytoday.com/us

[ivi]