Šerpa: nebezpečné povolania

Kontroluje rebrík cez trhlinu v ľadovci. Náhle to praskne a jedna zo stien sa rúti do hlbín. So sebou berie rebrík i jeho. Stane sa to tak rýchlo, že ani nestihne vykríknuť. Viete, kto bol teraz opísaný? Neviete? Tak sa to v článku dozviete.

Pre mnoho ľudí sú Šerpovia len bezvýznamní nosiči, pomocný personál slúžiaci hrdinom veľhôr. V skutočnosti ide o hrdý národ, ktorého príslušníci robia jednu z najnebezpečnejších prác na Zemi. Bez nej by mnohé expedície na himalájsky vrchol nevyliezli.

Každý šerpa nie je Šerpa

Dnes sa označenie šerpa používa ako synonymum pre každého, kto ťahá horolezcom batohy po kopcoch, v skutočnosti je však Šerpa označenie etnickej skupiny. V tibetčine znamená "človek z východu" (shar "východ" + pa "ľudia") a označuje pôvodný kočovný tibetský kmeň, ktorého členovia sa usadili vo vysokohorských častiach Nepálu približne pred 500 rokmi. Hoci ich tradičnou obživou bolo, a stále je, predovšetkým pastierstvo jakov a obchod, preslávili sa predovšetkým ako sprievodcovia horolezeckých výprav. Tých je dnes registrovaných 10 695.

Na Everest za 8 hodín

Najíma si ich už prvá britská výprava, ktorá chce v roku 1895 zdolať Nanga Parbat. Sú odolní, vytrvalí a v horách sa dokonale vyznajú. Osvedčí sa, a tak sú vlastne u každého slávneho výstupu, každého rekordu, ktorý tu padne. Šerpa Tenzing Norgay, sprievodca Novozélanďana Edmunda Hillaryho, s ním ako prvý vystúpi na Everest a časopis Time ho zaradí medzi 100 hrdinov 20. storočia. Šerpa Apa bol hore už dvadsaťjedenkrát, Šerpa Babu Ciri tam strávi 21 hodín bez kyslíkového prístroja. V roku 2003 sa Pemba Dorjie a Lhakpa Gelu tromfujú o najrýchlejší výstup.

Prvý to zvládne za 12 hodín a 46 minút, druhý ho tromfne o dve hodiny, čo si ten prvý nenechá páčiť a o rok neskôr rekord skráti na 8 hodín a 10 minút. Podobných kúskov majú Šerpovia v zásobe desiatky.

Pomáha im vysokohorská mutácie

Vybehne si s metrákom nákladu na chrbte, bez toho aby sa zadýchal, aj tam, kde Európan funí aj bez nákladu a musí každú chvíľu odpočívať. Výskum amerických vedcov ukázal, že zatiaľ čo vojaci majú s nákladom s hmotnosťou 70% ich hmotnosti takmer stopercentnú spotrebu kyslíka, Šerpovia iba 30 percent. Priemerný nosič pritom nosí bremená o váhe až 90 percent svojej váhy a niektorí zvládnu aj dvojnásobok.

Popri tom, že po stáročia zbierajú skúsenosti a pilujú techniku, je ich schopnosť tiež výsledkom genetickej adaptácie na trvalý pobyt vo veľkých nadmorských výškach. Jej súčasťou je zvýšená koncentrácia hemoglobínu v krvi, hustejšia sieť krvných vlásočníc, ktoré zásobujú svaly kyslíkom, a potlačený entosis čiže bunkový kanibalizmus vo výškach nad 5000 metrov. To je proces, kedy sa bunky začnú požierať navzájom. U horolezcov spôsobuje rýchly úbytok váhy, únavu a stratu sily.

Rizikovejšie než nasadenie v Iraku

Napriek tomu Šerpovia pri svojej práci často umierajú. Dvaja už pri prvej britskej výprave v roku 1895, sedem pri pokuse George Malloryho zdolať v roku 1992 Mount Everest. Ostatne len na samotnom Evereste ich údajne zahynulo viac než všetkých horolezcov po celých Himalájach.

Ešte viac sa ich vážne zranilo a zmrzačilo. Rečou štatistiky ide o jednu z najnebezpečnejších prác vôbec a mierou ohrozenia prekonáva napríklad aj riziko, ktoré podstupujú vojaci nasadení v Iraku. Niet divu. Kým horolezec prejde cestu väčšinou dvakrát, teda na vrchol a späť, Šerpa ju musí zvládnuť niekedy aj dvadsaťkrát za sezónu. Ich práca totiž nie je len sprievod horolezcov na ceste k vrcholu. Pendlujú tam stále so zásobami pre výškové tábory a pred začiatkom sezóny horolezcom pripravujú cesty. Prerážajú stopu, kontrolujú a upevňujú laná aj rebríky položené cez trhliny v ľadovcoch.

Zametajú cestičky k vrcholu

Najväčšie nebezpečenstvo totiž často paradoxne nehrozí pod vrcholom. Napríklad u Everestu číha hneď na začiatku cesty, za prvým základným táborom, kde musia výpravy prekonať ľadopád Khumbu. Smrtiaca mäsa ľadu, plná trhlín a snehových pascí, ktorá sa pohybuje rýchlosťou viac ako meter za deň, najmä pri dnešnom otepľovaní klímy bez varovania vytvára hlboké trhliny a ďalšie chuťovky. Horolezci sa ho boja ako čert kríža, preto sem pred začiatkom sezóny musia vyraziť Šerpovia, aby našli nové chodníky, odhalili rizikové miesta, upevnili laná, vysekali stupy a pomocou rebríkov premostili trhliny.

Aby skrátka horolezcom zamietli cestičku. Slávny horolezec Reinhold Messner túto prax tvrdo odsúdil: "Horolezci, ktorí na ľadopády Khumbu využívajú cesty pripravené Šerpmy, sú obyčajní parazity."

Everest je turistickou atrakciou

"Pred dvadsiatimi piatimi rokmi nám stačil jeden Šerpa. Všetku prácu na ľadopád sme si oddreli sami vrátane položenia rebríkov cez trhliny," vyhlásil v televíznom rozhovore slávny český horolezec Josef Rakoncaj. To už dnes veľmi často neplatí. V posledných desiatich rokoch sa totiž Everest premenil z vrcholnej horolezeckej méty v turistickú atrakciu, kam agentúry na jar každého roka privážajú vyše 300 klientov, ktorí sa chcú blysnúť tým, že vylezú na Everest.

Ovšem pokiaľ možno bez rizika. Občas to vyzerá, že niektorí majú v batohu možno len pitie, foťák, nejakú tú bundu navyše a, Šerpovia, starajte sa. "Niekedy to dôjde až tak ďaleko, že ich hore treba tlačiř alebo tiahnúř," hovorí horolezec a spisovateľ Jon Krakauer.

Sú z toho na mŕtvicu

Každá šerpská rodina má minimálne jedného člena, ktorý zaplatil službu turistom životom alebo zdravím. Nebezpečenstvom však nie sú len lavíny a nehody. Svoju daň si vyberá tiež namáhavá práca pri dlhodobom pobyte v rizikových nadmorských výškach. Od omrzlín cez AHS (Akútna horská choroba) až po edémy a cievnej mozgovej príhody. Ang Tembo upadne do bezvedomia doma, krátko po návrate z Everestu. "Pravá strana tela mu ochrnula a nemôže hovoriť. Je to pre neho horšie ako smrť," hovorí jeho manželka Furba. Ešte horšie dopadne Šerpa Lhakpa Gyalzen, ktorý sa zrúti po údere mŕtvici vo výške 8000 metrov.

Čínska expedícia nechce prerušiť výstup kvôli šerpovy, a tak ho hore nechá trpieť dva dni. A keď ho kolegovia Šerpovia dostanú dole, Číňania odmietnu zaplatiť náklady v nemocnici. Výpravy im síce musia platiť poistenie vo výške takmer 5000 dolárov, to je však úplne nedostatočné. Veď len doprava špeciálnym vrtuľníkom z vysokých nadmorských výšok príde na 15 000 dolárov. Okrem toho majú k práci oveľa horšie podmienky ako západní horskí vodcovia alebo klienti. Väčšinou treba nedostávajú prístroje, pretože by to výpravu predražilo.

Zatvárame, choďte domov!

Posledný tragédiou, ktorá sa možno stane impulzom k zmenám, je lavína, ktorá 18. apríla 2014 pochová pod Everestom šestnásť Šerpov. Vynášali zásoby pre horolezcov, ktorí mali onedlho priletieť. Postupovali veľmi pomaly, pretože niesli ťažký náklad. Stany, variče, kyslíkové bomby a ďalšie veci. V tú chvíľu Šerpovia povedali dosť. Ukončili sezónu a vrátili sa domov s tým, že už nechcú nastavovať krk za amatérskych horolezcov s neprimeranými požiadavkami. Navyše v situácii, keď sa nepálska vláda, hoci zoberie väčšinu zisku, ktorý výpravy prinášajú, nestará o zranených Šerpov ani o rodiny tých, ktorí v službe výpravám zomreli.

Samozrejme, že sa nakoniec vráti, ale situácia už asi nebude rovnaká ako predtým.

Hádka o Tenzinga Norgaye

Hoci je dnes najslávnejší Šerpa uvádzany ako Nepálec, o jeho národnosť sa dlhé roky hádali vlády Tibetu, Nepálu a Indie. Každá ho chcela mať za svojho. Najmä Nepál ťažko niesol akákoľvek spochybňovanie jeho etnického pôvodu. On sám otázku národnosti považoval za nepodstatnú a spor vyriešil šalamúnsky. Vyhlásil: "Moji predkovia prišli z Tibetu, ja sa narodil v Nepále a teraz žijem v Indii."

Skúste si tiež turistiku v dvoch. Zoznámte sa s niekým zaujímavým a naplánujte si svoje prvé rande ako peknú prechádzku.

[ivi]