RECENZIA: Room | Spoznajme sa

Domov

Registrovať teraz

Zoznamovací dotazník

Lifestyle magazín

Podpora

Všetky články Všetko o zoznamovaní Zdravie a krása Voľný čas Recenzie

RECENZIA: Room

22.marec 2016
RECENZIA: Room

Ak v rámci tohtoročného udeľovania Oscarov existovala vopred nejaká istota, tak to bol fakt, že sošku za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe získa Brie Larson, ktorá za stvárnenie titulnej predstaviteľky v snímke Room dostala všetky možné ocenenia, ktoré mohla. Môže však snímka ponúknuť aj niečo iné než len strhujúci výkon herečky v hlavnej úlohe?

Ošumelá izba a v ňom matka a syn. Sledujeme ich život na obmedzenom priestore s obmedzenými prostriedkami. Jediným spojivom so svetom, sa zdá muž, ktorý večer matku navštevuje a prináša potraviny. Tvorcovia nám dlho neprezradia čo vlastne sledujeme, ale divák tuší, že je tu niečo zle. Prečo matka nevychádza s chlapcom von? Prečo ho pred jeho otcom schováva do skrine? Až zhruba po polhodinke zisťujeme, že sa tu jedná o americkú verziu prípadov Nataschi Kampusch či Josefa Fritzla.

Pre Brie Larson, dovtedy výraznou herečku vedľajších rolí (napríklad láska Jonaha Hilla v bláznivom 21 Jump street), sa dozaista jedná o prelomovú rolu. Rovnakú službu by film mohol vykonať aj pre írskeho režiséra Lennyho Abrahamsona, ktorý na seba upútal väčšiu pozornosť snáď len spoluprácou s hviezdnym Michaelom Fassbenderom na bezhlavom Frankovi. Nefér by bolo nespomenúť aj oboch veľkých hercov v roliach hrdinčiných rodičov Joan Allen a Williama H. ​​Macyho. Objavom však pre mňa bol vynikajúci detský herec Jacob Tremblay, úžasné dieťa, ktorým malý Jack (hrdinkinej syn) bezo sporu je, hrá úplne prirodzene.

Room je minimalistický film. Celý sa de facto odohráva na veľmi obmedzenom počte lokácií a dokáže budovať atmosféru desu, bez toho aby sa uchyľoval k otvorenejším scénam násilia. Aj v tak depresívnej snímke, akým Room je, je ale možné nájsť iskričky nádeje. Matka sa svojmu synovi snaží dopriať v rámci možností čo najharmonickejšie detstvo a minimalizovať následky hrozivej reality, ktorú si dieťa neuvedomuje. Silou imaginácie pre nich vytvára vlastný svet, ktorý je možné mať rád a činí okolnosti ich prežívania znesiteľnejšie.

Film nastoľuje celý rad tém na zamyslenie - ako sa s bolesťou vysporiadavajú muži a ženy alebo deti a dospelí, teda skutočnosť, že sa detská duša nielenže dokáže ľahšie zotaviť ale aj to, ako blahodarný účinok môže mať na tú dospelú čiže aj keď zlé prekonáme , ešte horšie časy môžu nastať v období pokoja. Snímka prichádza aj s témou obete v celej jeho šírke - kto všetko ňou je alebo ako môže byť náhľad na ňu relatívny. Čo môže pre niekoho predstavovať maximálne úsilie, môže sa inému zdať ako akt sebectva. Film kladie otázky, ale nehľadá na ne za každú cenu odpovede. Táto nedohovorenosť, chýbajúce doslovnosti, chybou rozhodne nie sú, prístup tvorcov je v tomto ohľade sympatický.

Room je napriek tomu všetkému predovšetkým filmom o láske, o sile materského citu. Dlho som vo filme nevidela tak silnú ústrednú dvojicu, ktorú by spájala tak bezvýhradná vzájomná láska. Room je malý film s veľkým srdcom, artovka ako stvorená pre melancholický marcový večer.

9/10

[mih]

Zdroj:

Fotografie:http://www.imdb.com/title/tt3170832/?ref_=ttmd_md_nm
Video: https://www.youtube.com/watch?v=OxOXxmbljrY

Zdieľajte tento článok na: