RECENZIA: Poviedky zo Stockholmu

19.jún 2015

V máji navštívil Českú republiku švédsky všeumelec, spisovateľ a herec Jonas Karlsson. V pražskom kine Lucerna bližšie predstavil snímok Poviedky zo Stockholmu, na ktorom spolupracoval. Je nielen autorom knihy, ktorá bola námetom pre spomínaný film, ale je aj jedným z predstaviteľov pätice hlavných hrdinov. Vyplatí sa divákovi stráviť s partičkou zo severu čas?

Dej snímku nás, ako už názov napovedá, privádza do hlavnej švédskej metropoly. Koho príbehy sledujeme? Päticu hrdinov tvorí osamelá odkvitajúca workholička Jessica túžiaci po rodine; Anna, bisexuálna exmilenka ministerky, ktorá po rozchode rieši čo so životom; Douglas žijúci s despotickým otcom, neschopný sa od neho oslobodiť; Thomas, asistent už spomínanej ministerky, ktorý rovnako ako prvá hrdinka trpí absenciou sociálnych väzieb a konečne neúspešný spisovateľ Johan žijúci v tieni slávneho otca.

Postavy majú mnoho spoločného, či už to sú tyranský otcovia, obsedantné správanie či workholické sklony - posadnutosť prácou, vďaka ktorej si nechávajú život prekĺznuť medzi prstami. Rysom, ktorý majú zhodný všetci, sú stalkerské sklony, každá z postáv vo filme niekoho prenasleduje. Ani jedna sa nedá označiť ako "normálna", každá zo spoločnosti svojím spôsobom vybočuje a ťažko si hľadá svoje miesto. Žiadna ani nie je nejako zvlášť sympatická, až si divák časom hovorí, prečo im vlastne fandiť. Ako najzaujímavejšia sa mi zdala postava podliezavého spisovateľa prenasledujúceho úspešného kolegu - postava, za ktorého Vám samotným bude trápne.

Príbehy jednotlivých hrdinov sa časom prepoja. Hlavným spojovacím článkom by mal byť podľa autorovej vízie výpadok prúdu, ktorý ich privedie na správnu cestu. Nie všetky nápady ale fungujú tak, ako si vždy autor predstavuje, čo je bohužiaľ hlavným problémom celého filmu. Príbehy sú príliš vyumelkované a nie príliš vierohodné a postavy šablónovité.

Hlavnou devízou filmu sú herci samotní a šiesta z hlavných postáv, mesto Stockholm, sivý a industriálny. Pobaví veľa vtipných momentov a niektoré hlášky (scéna s bombou v rozvodni energie) a poteší potom celkové vyznenie filmu, teda že nádej si zaslúži každý, ak má ochotu k zmene. Film je ako návšteva škandinávskej metropoly, sám o sebe neoslní ako napríklad Rím či Paríž, ale dobrý dojem si predsa len odnesiete.

7/10