RECENZIA: Everest

V distribúcii českých kín aktuálne nájdeme snímok režiséra Baltasara Kormákura dobrodružnú drámu Everest. Ako sa islandskému rodákovi podarilo spracovať látku, ktorá je inšpirovaná tragickou udalosťou z roku 1996?

Do Himalájí prichádza rôznorodá skupina ľudí, ktorí sa rozhodli zdolať pod vedením horského vodcu Roba Halla vrchol najvyššej hory sveta. Medzi pestrými členmi výpravy máme amerického boháča aj novozélandského poštára, japonskú podnikateľku či novinára, ktorý o komerčných výstupoch na Everest píše článok. V zázemí doma a v základnom tábore, potom čakajú a dúfajú v ich príchod manželky a kolegyne. Sledujeme príchod expedície do Nepálu, aklimatizáciu, prípravy a výstup samotný. Výstup, ktorý je len polovičný úspech, pretože skutočnou výhrou je tu návrat do bezpečia. Expedíciu z toho roku totiž fatálne ovplyvnilo nepriaznivé extrémne počasie a chybné rozhodnutia, ktoré tam niektorých stáli život. Film okrem rekonštrukcie udalosti predstavuje kritiku komerčných výstupov na Everest, zachytáva obdobie, kedy si majetní klienti začali na pomoc so zdolaním Everestu platiť špecializovanú spoločnosť. Katastrofe potom okrem iného prispeli práve boje konkurenčných výprav, ďalej nedostatočná fyzická pripravenosť klientov a podcenenie situácie samotnými vodcami.

Casting je exkluzívny. Vo filme hrajú sympaťáci ako Jake Gyllenhaal, Josh Brolin, Sam Worthington či Keira Knightley. Prekvapením pre mňa ale bol neznámy Jason Clarke ako Rob Hall, ktorého charizma mi nehou a láskavosťou pripomínala Robina Williamsa z jeho dramatických rolí. Vo vedľajších úlohách potom máme skvelé, ale polozabudnuté herečky Emily Watson (Prelomiť vlny) a Robin Wright (Jenny z Forresta Gumpa či aktuálny House of Cards).

Film postupne graduje a divák čaká, kedy sa všetko pokazí. Na záver, keď už ide do tuhého, potom každý bojuje len sám za seba, rýdzi boj človeka s prírodou, ktorý je postavený na milosť a nemilosť. Niekto sa postaví, iný už nevstane. Na Evereste nemá nikto nič isté a na konci už nezáleží, aké má kto skúsenosti, kondíciu či motiváciu. Asi práve tým, že bola snímka natočená podľa skutočného príbehu a nevznikla v hlave scenáristu, tu klišé nečakajte.

Z dobrodružných filmov s podobnou tématikou som si vybavila K2, Vertical Limit a Cliffhanger, ale žiadny z nich nesiaha Everestu ani po členky. V rámci svojho žánru je film extratrieda. A vďaka dychberúcimi zábermi je potrebné si ho užiť na veľkom plátne. Musím priznať, že takto mi snáď dve hodiny v kine ešte neutiekli. Bolo to práve naopak, človek by čas ešte natiahol, len aby hrdinom doprial viac času na záchranu. Ak počas dlhých jesenných večerov túžite po nejakom napínavom filme, dajte Everestu prednosť pred hororom. Tu budete držať palce plnokrvným skvele zahraným postavám, ktorým rýchlo odpustíte, že si snáď až príliš domýšľavo vyšliapli na tú najvyššiu z hôr.

9/10

[mih]

Zdroj:

Fotografie: http://www.csfd.cz/

Video: https://www.youtube.com/watch?v=o0IUwBkbYtw