Recenzia: Do temnoty od Pavla Stehlíka

Osobné rozprávanie českého vojaka by nemalo ujsť žiadnemu čítania chtivému mužov. Od chlapca, cez muža až k českému vojakovi. Aká to môže byť cesta, ružová určite nie. A čo keď vás ešte zrazí na kolená úplne niečo iné ako zbraň protivníka? Vydajte sa za poznaním vojenského prostredia z pohľadu Pavla Stehlíka, nebudete ľutovať.

Nie každý sa chce vo svojom živote deliť o svoj príbeh, o to, čo zažil, čo ho postihlo, o temné dni, niekedy ani o tie svetlé. Pavel Stehlík, ktorý je vojnovým veteránom z bojového nasadenia v Afganistane tak ale urobil. Dovolil obyčajným smrteľníkom a všetkým čitateľom nahliadnuť pod pokrievku vojenského prostredia a ešte ďalej.

Kniha s uvedeným titulom samozrejme upútala, je ale treba povedať, že vyložene téme, ktorú naznačuje, sa nevenuje možno ani v 50%. Ale neľakajte sa, vôbec to nevadí, na kvalite knihy to vôbec nič nemení, naopak budete veľmi prekvapení, akým smerom sa uberá.

Autor sa rozhodol neriešiť jazyk a ihneď na začiatku vás upozorní, že bude písať štýlom "ako mu zobák narástol". Aj to bol nakoniec veľmi dobrý nápad, kniha sa tak stala čitateľnou pre úplne všetkých bez rozdielu pohlavia, ale aj veku. Pavel Stehlík to ale veľmi prehnal s prirovnaniami. Nutné ale povedať, že sa u nich niekto z vás naozaj pobaví a zasmeje.

"Keby si mi teraz dal na výber medzi nahou šťavnatou osemnástkou a esemeskou so správou, že som vybraný na tú prepadnutú akciu, tak tej dievčine nepoviem ani sorry."

Zoberte odvahu a vyrazte s Pavlom Stehlíkom do temnoty, nebudete to ľutovať. Autorova otvorenosť vás úplne pohltí. Nebude sa s vami pozastavovať nad danou situáciou, čo je v tomto prípade osviežujúce.

Čítala som aj hodnotila

Nad knihou "Do temnoty" som sa zdržala len pár hodín, čítala sa totiž úplne sama. Podľa môjho sa kniha delí do troch častí, aspoň ja som to tak vnímala. Prvou časťou pre mňa bolo rozprávanie o jeho detstve a dôvode, prečo sa rozhodol dostať sa k armáde. Ako druhú časť som vnímala opis jeho výcviku, službu na Vyškově a nasadenie v Afganistane. Tretia časť potom prišla v podobe boja, ale už iného ako na bojovom poli, a to v podobe tumoru, ktorý mu bol nájdený na druhom krčnom stavci.

Na začiatku knihy ma vôbec nenapadlo, že by sa zrazu mohla začať uberať takým smerom a tým sa pre mňa stala ešte zaujímavejšou a osoba Pavla Stehlíka ešte statočnejšia. Obdivujem jeho rozhodnutie a aj jeho rodinu, ktorá mu zostala vo všetkých životných situáciách oporou. Spoveď je to naozaj vydarená a tento rok sa čitatelia dočkali aj druhého pokračovania pod názvom: Ja, vojak v Afganistane.

O vojenskej akadémii vo Vyškově ste asi určite počuli, máte toto mesto spojené aj s niečím iným? Nebudete tam náhodou hľadať druhú polovičku? Vojak by sa predsa mohol hodiť.

[Ivi]