RECENZIA: Birdman

Slovenské kiná v súčasnosti brázdi aktuálny víťaz cien americkej filmovej akadémie za najlepší film Birdman mexického režiséra Alejandra Gonzalo Iñárritu, tvorcu kultového Amores perros. Bola tento rok zlatá soška udelená oprávnene?

Dej filmu sa odohráva v broadwayskom divadle a ocitáme sa uprostred horúčkovitých príprav na uvedenie novej adaptácie divadelnej hry. Premiéra sa blíži a hlavný hrdina, starnúca bývalá hviezda Riggan (Michael Keaton), ktorý dúfa vo svoj comeback, sa vysporiadava s problémami, akými sú preobsadenie postavy na poslednú chvíľu, tvorivé nezhody s kolegami hercami, ale aj vlastnými démonmi. Tie sa prejavujú nielen neistotou ohľadom celého projektu, ale aj halucináciami, kedy komunikuje so svojím alter egom Birdmanom, svojou životnou rolou, ktorá ho preslávila.
Herci sú bezpochyby vynikajúci. Je radosť vidieť znova na plátne Keatona, ale aj Edwarda Nortona, ktorý už dlho nemal tak výraznú rolu. Poteší aj Naomi Watts a v netypickej úlohe komik Zach Galifianakis.

Prostredníctvom filmu dostávame možnosť nahliadnuť pod pokrievku hereckého sveta, spoznávame ich prostredie, zákulisia príprav a zažívame spolu s nimi ich pochybnosti. Dozvedáme sa, ako ich prácu premieňa súčasná doba, kedy sú často vydaní na milosť a nemilosť recenzentom, ktorí môžu jedným článkom zhatiť ich úsilie, ale aj to ako je dôležitá propagácia a ako aj moderné komunikačné siete môžu ovplyvniť prijatie diela. Plusové body film získava za alternatívny štýl snímania, kamera sa ani na okamih nezastaví a film tak zhliadneme na "jediný záber". Za vyzdvihnutie stoja niektoré momenty, predovšetkým potom súhra Keatona a Nortona, pri ich prvom skúšaní sledujeme tvorivé nadšenie a číru radosť z práce.

Na druhú stranu, herci hrajú v podstate sami seba, čo sa môže ukázať ako dvojsečná zbraň. To, čo divák vidí, sú nesympatické egocentrické postavy, ktoré žijú len svojou prácou a žiarlia na seba. Bohužiaľ sa nemôžem zbaviť pocitu, že už dlho som nevidela film, kde by sa mi hranica medzi sofistikovanosťou a nezmyselným kecaním zdala tak tenká, ako tomu bolo v tomto prípade. Film navyše sprevádza otravná hudba, ktorá nepríjemné pocity len umocňuje.

Iñárritu oslnil svet filmami Amores perros a 21 gramov. Po Babel to s kvalitou jeho snímkov ide z kopca, napriek tomu amerických akademikov oslnil. Snáď je to tým, že umelci majú radi filmy o sebe (The Artist) či slávne návraty polozabudnutých či padlých hrdinov (McConaughey, Bullock).

Film vo mne evokoval dojem, ako keď máte obľúbenú reštauráciu a potom raz dostanete možnosť nakuknúť do kuchyne, kde sa jedlo pripravuje a Vás po tom, čo to zhliadnete, chuť prejde.

P.S. Snáď teda nabudúce Alejandro, ja Ti stále verím! : )

7/10

[mih]

Zdroj:

Video: https://www.youtube.com/watch?v=uJfLoE6hanc 

Fotografie z facebookových stránok filmu Birdman:
https://www.facebook.com/BirdmanMovie/photos_stream