Domov

Zoznamovací dotazník

Fotozoznamka

Lifestyle magazín

Registrovať teraz

Prezrite záhadu "amerického chrobáka"

29.apríl 2020
Prezrite záhadu "amerického chrobáka"

Tí z vás, ktorým bolo v 50. rokoch minulého storočia viac ako šesť rokov, si určite spomenú. Na zbieranie pruhovaného "amerického chrobáka" bol vtedy nasadený doslova celý národ! Každé rozšliapnutie chrobák bolo oslavované ako priamy úder do hrtanu imperialistov. V čase prídelového systému a stále hroziaceho hladu totiž bol zemiak veľmi cenný.

Zvlášť z vtedajšieho východného Nemecka (NDR) odchádzali do sveta dramatické správy o amerických lietadlách zasypávajúce nenažranými zárodkami poľa doteraz ešte súkromných hospodárov. Dialo sa tak vraj predovšetkým na príletových trasách do Berlína, kam v tom čase zo Západu smerovala masívna humanitárna pomoc. Jej "doplnkom" mali byť kontajnery chrobákov v rôznych štádiách vývoja, otvárané pri lete nízko nad zemou. Dobové noviny zachytávajú výpoveď sedliaka Maxa Troger, ktorému údajne v noci 23. mája 1950 pole zasypali pásavky dva nízko letiace americkej nákladné lietadlá.

Do brázd však hneď nastúpili deti s vedierkami: denná norma zberu chrobákov bola aspoň 100 kusov. Dodnes si pamätajú, ako sa tých potvor štítili. Hnusné tlsté chrobáky, ktoré lietali do vlasov a škriabali ich nožičkami. Museli ich brať do ruky. Brr! Viete ale, že dodnes nevedia, čo s nimi potom bolo? Vraj ich asi sypali ošípaným.

Odkiaľ sa tu vzala?

Pásavka zemiaková je skutočne doma za oceánom. Jej invázia do Európy však neprišla až po 2. svetovej vojne. Prvýkrát tu bol hnedastý chrobák zaznamenaný už v roku 1824. Jeho výskyt sa časom zvyšoval spolu s rastúcimi dovozmi zemiakov z USA. Naozaj "zlaté časy" šestinohého zámorského zloducha ale prišli až v polovici 20. storočia. Nástroj zločineckého útoku amerických vojnových štváčov na zásoby potravín ľudu sa totiž naozaj nečakane premnožil. To ale nielen v ČSR či NDR, ale napríklad aj v Holandsku a Francúzsku.

Na východnej strane železnej opony však mala oficiálne miesto jasno: "americký chrobák" ( "Amikäfer") sem bol umelo zhadzovaný v miliónových výsadkách. To potvrdzovali aj "odborná" komisia, nanešťastie zostavovaná skôr z politikov než z vedcov. Plagátové plochy boli polepené hororovými obrazmi ohlodaných listov zemiakov, na ktorých hodovali tučné chrobáky pruhované na spôsob americkej vlajky. V národe sa pestovala protiamerická hystéria: ľudia však boli skeptickí. Je ale fakt, že chrobákov sa zrazu objavilo mimoriadne množstvo.

Čím to bolo spôsobené? Snáď tým, že sa neuskutočnili prakticky žiadne postreky a aj to málo pesticídov, ktoré rozbombardované továrne zvládli vyrobiť, putovalo ihneď do Sovietskeho zväzu?

Dobrý nápad, ale k ničomu

To určite tiež. V poslednej dobe ale archívy vyjavili, že pásavka zemiaková ako "tajnú zbraň" v horúcich časoch naozaj "vyvíjalo" hneď niekoľko bojujúcich krajín. V prvom rade sami Nemci. Tí v roku 1943 vykonali desiatky skúšobných chrobák-bombardovacích náletov, pri ktorých použili zvlášť vyšľachtené "über-pásavky". Vo všeobecnom zmätku ale šesťnohý bojovníci upadli do zabudnutia.

Už jste se potkali s mandelinkou?

Vo svojej zbrojnici mali chrobákov aj Američania, Sovieti, Briti a ktovie kde ešte. Žiadna z veľmocí ich však vraj nepoužila, prinajmenšom nie v rozsahu potrebnom na zaznamenanie. Údajne z toho dôvodu, že by výdavky a riziká spojené s takouto akciou boli príliš vysoké. Oveľa väčší efekt prinášali bombardéry plné výbušnín. Po vojne sa už veci mali inak. Rozhodol sa teda snáď niekto zo Západu vyčistiť sklady a poslať na Východ pár živých zásielok? Po pravde povedané asi nie, hoci niektorí historici-amatéri dodnes tvrdia opak a dožadujú sa zložitých rozborov DNA pásaviek.

Taká vec by sa ale naozaj ani po rokoch neutajila. Nenašli sa žiadne doklady, ktoré by chrobáky inváziu potvrdzovali. Nie je teda vylúčená, nepravdepodobná však áno. V celom tom humbuku išlo hlavne o to, aby východné režimy opäť "preukázali prehnitosť Západu" a zároveň svojmu ľudu predviedli, že ho vedia rázne brániť.

Základom vedy bola stolica

Aj u nás samozrejme štát v ľuďoch pestoval hystériu a paniku spojené s pásavkov zemiakovou. Všetko vyvrcholilo fámou, podľa ktorej na nás Západ sype priamo otrávený hmyz. Ako dôkaz nosili policajti vedcom poháre plné drobného hmyzu nazbieraného na snehu. Mysleli, že ho tam v noci museli Američania nasypať z lietadiel. To je však hlúposť, na snehu žije rad druhov hmyzu. Podľa dobových teórií nás chcel "strýko Sam" zamoriť cholerou, týfusom, rôznymi tuberkulózami, morom, no proste vyhubiť slovenský národ.

Ako to malo fungovať? V predstavách strany a ohováraní jednoducho. Niekde za morom sa vypestujú tony múch a ďalšieho hmyzu, uzavrú sa do bomby, napustia choroboplodnými zárodkami a zhodia blízkosti veľkých československých miest. Zjavný nezmysel. Boli to pre vedcov zlaté časy. Obchádzali republiku s lapačmi na muchy. Pod drôtenú sieťku si vždy ráno umiestnili čerstvý ľudský výkal. Keď na neho nalietali muchy, chytili ich do plastového vrecka a zahubili chloroformom. Vedci potom hmyz rozmenili na pastu a naočkovali na misky so živou kultúrou.

Mandelinka bramborová aneb americký brouk

Tak sa dalo zistiť, či sú v hmyze choroboplodné zárodky. Avšak tu neboli. Zato sa ale tak došlo k sérii pozoruhodných údajov, na ktorých skúmanie by bežné rozpočty vedcov nestačili. Trebárs že sme u nás v tom čase mali homogénnu hmyziu populáciu: od Lomnického štítu až po Cheb boli štyri pätiny všetkých odchytených múch rovnakých druhov.

Kde nič, tu nič

Infekčný materiál bol nakoniec odhalený v menej ako 0,1 percenta skúmaného hmyzu. A to iba v prípadoch, keď sa vzorky odoberali u liečebne infekčných chorôb alebo vedľa ubytovní s večne nachladenými brigádnikmi na zbere zemiakov (aj pásaviek). Ako sa zdôrazňovalo, hmyz sa nakazil od ľudí, nie naopak! To však vojaci počuť nechceli, a keď už entomológovia nemali výsledky v podobe otrávených zásielok, chceli po nich aspoň mapy výskytu jednotlivých druhov múch u nás.

Predpokladali totiž - čert vie - že hlúpi Američania by k nám zhadzovali tony nakazených zámorských múch a tie by sa od našich dali ihneď odlíšiť. Pritom také chyby by sa nedopustil ani entomológ-začiatočník, veď vypestovanie veľkého množstva akéhokoľvek hmyzu je otázkou pár dní. Tí istí experti zdôrazňujú, že prenos infekčných chorôb z múch na človeka je za bežných podmienok prakticky vylúčený. Aj keď mucha nasaje substrát napríklad s týfusom, kyslé prostredie v jej zažívacom ústrojenstve baktérie zahubí.

Choroby sú pre muchy rovnako jedovaté ako pre ľudí. Aj muchy liahnuce sa z mŕtvol sú sterilné, bez mŕtvolného jedu.

Korenie? Salmonela

Prenos nákazy je možný vlastne jediným spôsobom. Keď sa mucha zárodkom doslova obalí. To sa zatiaľ stalo len v niekoľkých prípadoch: napríklad keď proti sebe mnoho mesiacov ležali vojská v zákopoch plných extrementov. Od výkalov oblepené muchy mohli choroby prenášať. Nie ale dlho - skoro na ne samy zahynuli.

V USA vykonali výskum, kedy mexickí dobrovoľníci jedli pokrmy, po ktorých liezli muchy obalené salmonelami. Nestalo sa im vôbec nič. Väčšinu zárodkov na muchách zlikvidovalo ultrafialové žiarenie zo slnečných lúčov. Niet preto divu, že sa Američania a Sovieti neskôr tak ľahko dohodli na zastavení vývoja bakteriologických zbraní. Vedeli, že je to vyhadzovanie peňazí.

Poperte se o brambory s mandelinkou bramborovou

Hovoríme ľuďom pravdu

Ústredný výbor KSČ vydal v roku 1950 brožúru s názvom Hovoríme ľuďom pravdu, takže ľuďom hneď bolo jasné, na čom sú. Spisek napríklad takto brojil: "Do boja proti pásavke! Svetový tábor mieru je nepremožiteľný! Do boja proti pásavke - americkému chrobákovi! Pásavka zemiaková sa objavila náhle, v priebehu niekoľkých dní, hromadne a súčasne vo všetkých oblastiach republiky, ktorá hraničí so západným Nemeckom okupovaným americkými imperialistami. A ako sa objavila! Boli dokonca nájdené krabičky a fľaštičky naplnené týmto chrobákom! To všetko je nezvratným dôkazom, že sa u nás nerozšírila prirodzeným spôsobom, ale že k nám bol tento škodca umelo, zámerne a hromadne dopravený zvonku!"

O zlom chrobákovi Zemiakochrobákovi

Krátke dielko od známeho autora detských kníh. Príbeh o zavlačení amerického chrobáka, pásavky zemiakovej, do Československa a boj detí proti tomuto škodcovi zemiakov a mieru.

FilDaV: "Hnusná komunistická propaganda, mrzí nás, že práve Ondřej Sekora - autor Ferdy mravca sa na to dal. Možno sa to môže javiť ako roztomilá rozprávka, ale je to v skutočnosti politická manipulácia s detskými nevyspelými mozgami!"

Mr.Elmo: "Američania nám sem úmyselne zavliekli zlého chrobáka, aby maril naše snahy v pestovaní zemiakov... Ako vymyslená rozprávka, prečo nie. To že túto myšlienku pchali nielen do rozprávok pre deti už veľmi nie."

Ako je vidieť, každému toto minidielko zrovna nesadlo.

Zveziete sa pásavkou?

  • Na Kladne, v Slanom a vo Vlašimi sa autobusy tradične prezývjúa pásavka. Označenie má pôvod v žltohnedom nátere, ktorý tunajšie autobusy mávali v polovici minulého storočia.
  • V maďarskom Hédervár majú bronzovú sochu gigatnickej pásavky. Bola tu však vztýčená ako "čisté umenie" až v roku 1997.
  • Do boja proti pásavke sa v roku 1950 zapojil aj autor Ferda Mravca Ondřej Sekora - nakreslil príbeh O zlom chrobákovi Zemiakochrobákovi.

Také veselé časy

Výsledky výskumu profesora Dalibora Povolného, ktorý bol medzinárodnou kapacitou, boli v roku 1968 okrem iného pretlačené v knihe Flies and Disease (Muchy a choroba), ktorá vyšla v USA. Stalo sa tak so súhlasom Československej akadémie vied, československý štát si s nenútenosťou sebe vlastnou ponechal profesorov honorár 12 000 dolárov. V roku 1971 však bol za tento text Dalibor Povolný obžalovaný pre "hanobenie republiky a poburovanie", za čo dostal 20 mesiacov natvrdo. Obzvlášť absurdné na tom bolo, že jeho štát jednoznačne dokazoval, že hmyz sa pre bakteriologickú vojnu zneužiť nedá.

V dnešnej dobe to vyzerá, že by ste sa mohli nejakej zemiakovej brigády zúčastniť ako za starých čias. Trebárs tam spoznáte svojho budúceho partnera.

zdroj: https://www.databazeknih.cz

[ivi]

Zdieľajte tento článok na: