Paríž: elegantná a okúzľujúca dáma

Spomínam na svoju májovú návštevu Paríža a premýšľam, či by bolo niečo inak, keby sa moja cesta neodohrala pred šiestimi rokmi, ale práve dnes, vo svetle súčasných udalostí. Pôsobila by snáď na mňa Eiffelova veža inak? Vnímala by som inú atmosféru v Luxemburských záhradách či na zámku Versailles? Pevne dúfam, že nie. Paríž je totiž stále Paríž. Mesto, ktoré vás očarí svojou bezprostrednosťou, nekonečnou romantikou, príjemnými kaviarňami a širokou ponukou kultúrnych zážitkov.

Paríž je miesto mnohých tvárí. To je výhodné, pretože naozaj každý si tu nájde to svoje. Hlavné mesto Francúzska je rajom pre takzvaných kaviarenských povaľačov. Paríž sa na pomyselnom rebríčku kaviarenských metropolí radí na prvé miesta. A pozor, aj vysedávaním po tunajších kaviarňach možno, tak trochu, spoznať Paríž. Tradícia parížskeho kaviarenstva je veľká a niektoré kaviarne sa tak stali akýmisi francúzskymi historickými múzeami.

Pri návšteve jednej zo stoviek parížskych kaviarní si všimnite, ako sú stoličky vonku obrátené smerom do ulice. Vyzerá to, že Francúzi nemajú nič radšej, než len tak sedieť, klebetiť, popíjať espresso a pritom pozorovať šum v uliciach. Skúste to ako oni. Je to jedinečný spôsob, ako sa autenticky ponoriť do francúzskeho životného štýlu. Sledujte elegantne oblečených Parížanov a Parížanky, kráčajúcich po miestnych bulvároch.

Predstavujte si, ako práve v týchto kaviarňach sedávali svetoví umelci a polemizovali so svojimi kolegami o svojich najnovších dielach. Spomeňte na film Polnoc v Paríži Woodyho Allena. Paríž predstavovala centrum svetovej kultúry. Veľa spisovateľov, filozofov, maliarov alebo štátnikov tu trvale alebo prechodne žilo a ich odkaz je nenávratne vrytý do atmosféry tunajších slávnych kaviarní. Saint-Exupéry, Hemingway, Picasso, Napoleon alebo Coco Chanel - to je len malý výpočet oveľa väčšieho množstva slávnych zákazníkov parížskych kaviarní. Ale dosť už vysedávania, poďme vyraziť do ulíc!

Invalidovňa, Eiffelova veža a Notre-Dame

Zavčas ránna je Paríž čarovná, keď je mesto ešte opustené a čaká, ako ho o trochu neskôr zaplnia Parížania a turisti. Mierime k Invalidovni, rozsiahlo kráľovskej ubytovni, ktorú nechal vybudovať v roku 1671 Ľudovít XIV. pre zmrzačených a vyslúžených vojenských dôstojníkov. Dnes Invalidovňa predstavuje celý komplex budov, kde nájdeme napríklad vojenskú nemocnicu alebo Armádne múzeum. V dome so zlatou kupolou, ktorý je dodnes pútnickým miestom mnohých generácií miestnych, je umiestnená hrobka s pozostatkami Napoleona Bonaparte. Na čestnom nádvorí Invalidovne prebieha každoročne vojenská slávnosť v rámci osláv konca prvej svetovej vojny. Deň víťazstva, ktorý pripadá na 8. mája je pre Francúzov veľmi dôležitý sviatok. Oslavy, ceremónie a sprievody prebiehajú v tento deň po celej Paríži.

O niečo neskôr, keď stojíme pred Vojenskou školou, ktorú nechal postaviť na popud svojej milenky Madame de Pompadour kráľ Ľudovít XV., nemožno sa ubrániť pohľadom na neďalekú Eiffelovu vežu. Táto 324 metrov vysoká oceľová dáma týčiaca sa k nebu na konci Martových polí. Pod symbolom Paríža, ktorý bol dostavaný v roku 1889, sa ako dlhý had kľukatí rad čakajúcich turistov. Návštevníci môžu na Eiffelovku, ktorá má celkom tri poschodia, vystúpiť po schodoch alebo využiť výťahov, ktoré sú zabudované hneď v troch nohách veže. Okrem fantastického výhľadu na celú Paríž, môžete v druhom poschodí zažiť jedinečný gastronomický zážitok v reštaurácii Jules Verne.

Je ľahko po poludní a Paríž už je jedno veľké mravenisko hemžiace sa ľuďmi. Ideme na metro, ktoré tu bolo sprevádzkované už v roku 1900 a predstavuje najjednoduchší a najrýchlejší spôsob dopravy po meste. Jedna z celkom šestnástich liniek nás dopraví ku katedrále Notre-Dame. Tento monument, postavený v gotickom štýle v 13. až 15. storočí, je najnavštevovanejšou pamiatkou celého Francúzska. Interiéry rímskokatolíckej katedrály sú bohato zdobené. Za zmienku stoja napríklad unikátne, farebné vitráže v oknách - tzv. ružové okná, ďalej stropné klenby, sochy, reliéfy a maľby.

Pantheon, Luxemburské záhrady a kostol St. Sulpice

Popoludní sa presúvame do Latinskej štvrti a kľudným tempom sa prechádzame po Boulevard St. Michel, ktorý je študentami skrátene nazývaný "Bulmiš". Táto oblasť, vzhľadom k svojej polohe neďaleko od Sorbonskej univerzity, je už od nepamäti centrom parížskeho študentského života. Prezeráme si barokovú kaplnku Sorbonny zo 17. storočia a pomaly stúpame na vrchol hory St. Genevieve, kde sa pred nami rozprestrie hneď niekoľko významných pamiatok. Najviac nás zaujme obrovský Pantheon, v ktorom sú pochované slávne francúzske osobnosti, ako napríklad Victor Hugo, Voltaire alebo Marie Curie.

Malý odpočinok, spojený s občerstvením, si doprajeme v prekrásnom prostredí Luxemburských záhrad, ktoré vznikli v roku 1612 na popud Márie Medicejskej, manželky francúzskeho kráľa Henricha IV. V tomto, dnes verejnom parku, ktorý sa rozkladá okolo Luxemburského paláca na ploche 25 hektárov, sa nachádza nádherná Medicejská fontána, Oranžérie alebo unikátna zbierka orchideí a ruží.

Zo záhrad už mierime k poslednej zastávke dnešného dňa, ktorou je kostol St. Sulpice vo štvrti St. Germain. Ide o jeden z najväčších kostolov v Paríži a zároveň ide o jeden z objektov, kde bol natáčaný film Da Vinciho kód. Vidíme tu kópiu Turínskeho plátna, do ktorého bolo údajne zahalené telo Ježiša Krista krátko po jeho ukrižovaní. Nakoniec pohladíme nohu sochy Svätého Petra, ktorý je okrem iného patrónom počasia a prajeme si, aby nám zariadil vyššie teploty pre nasledujúce dni, ktoré plánujeme v Paríži stráviť.

Zámky Fontainebleau a Versailles

Ďalší deň ráno za krásneho slnečného počasia, za ktoré určite vďačíme včerajšiemu rituálu v kostole, vyrážame na zámok Fontainebleau. Asi po hodinovej ceste z Paríža sa pred nami objavuje rozsiahly, pôvodne lovecký kráľovský zámoček. Renesančný zámok bol od 16. storočia sídlom radu francúzskych panovníkov, ktorých manželky a milenky mali vplyv na to, ako sa v čase postupne premieňal. Po prehliadke vnútorných priestorov, kde obdivujeme vyrezávané drevené stropy, renesančné maľby alebo starožitný nábytok z obdobia vlády Napoleona I., sa vydávame do zámockého parku. Tu sa prechádzame medzi sporadicky vysadenými záhonmi vo Francúzskej záhrade, jazierkami s macatými kaprami alebo krásne zafarbeným lístím v Dianinej záhrade.

Po obede sa presúvame k jednej z najznámejších historických pamiatok na svete, ktorou je, spolu so svojimi kráľovskými záhradami, zámok Versailles. Na nádvorí prekonávame miernu tlačenicu turistov a vydávame sa najskôr preskúmať interiéry tohto zámku, ktorý sa stal sídlom francúzskeho kráľovského dvora v 17. storočí za vlády Ľudovíta XIV. V jednotlivých budovách zámku nachádzame napríklad známu Zrkadlovú sálu alebo Kráľovskú Operu.

Nakoniec smerujeme do rozľahlých zámockých záhrad, kde jazdia golfové vozíky aj vláčik s dôchodcami a veľa Francúzov sem chodí behať. Z barokového záhradného areálu, ktorý má rozlohu neuveriteľných 800 hektárov, sa snažíme prejsť to najdôležitejšie. K doterajším zážitkom pripočítavame Apollonovú fontánu a významné stavby ako sú zámky Malý a Veľký Trianon alebo celá dedina kráľovnej Marie-Antoinette, ktorá má okolo dvadsiatich budov. Večer už len relaxujeme a spracovávame vnemy z celého dňa pri poháriku francúzskeho Chardonnay.

Louvre, Montmartre a Víťazný oblúk

Nasledujúci deň sa opäť prebúdzame do rána vyhriateho slnečnými lúčmi. Vyrážame z hotela, prechádzame Seinu po moste Alexandra III. a vchádzame do podzemia snáď najznámejšieho múzea na svete, ktoré nesie názov Louvre. Obrovský priestor pod hlavným nádvorím bývalého kráľovského paláca, presvetlený pyramídami, je priamo úchvatný a vymyslený tak geniálne, že pojme davy ľudí, ktoré sa sem každý deň hrnú. Exponátov je v múzeu toľko, že volíme skôr zoznamovací okruh a postupne sa prebojovávame k preslávenej da Vinciho Mone Lise, pričom cestou vnímame aj ďalšie umelecké kúsky.

Je sobota popoludní, Paríž ožila a my mierime do štvrti Montmartre, kde sedia Francúzi v predzáhradkách, ulice sú plné ľudí a vonia to tu kvetinárstvami. Téma umenia nás neopúšťa ani v tejto časti mesta, kde si najprv prezeráme najslávnejší svetový kabaret - Moulin Rouge, ktorého história siaha až do roku 1889, kedy bol otvorený. Potom pozvoľna stúpame na kopec Montmartre a cestou pozorujeme maliara a karikaturistu pri práci. Na vrchole kopca na nás čaká belostná bazilika Sacré Coeur, ktorá bola vysvätená roku 1919. Vo vnútri počúvame spievajúce mníšky a vonku si užívame jeden z najkrajších panoramatických výhľadov na Paríž.

Späť u kabaretu nastupujeme na metro a mierime k Víťaznému oblúku, ktorý dal postaviť Napoleon ako spomienku na svoje víťazstvo v bitke pri Slavkove. Práve dnes sa oslavuje Deň víťazstva a kde inde, než pod Víťazným oblúkom by mala prebiehať vojenská paráda. Vyslúžilí vojaci-pamätníci sú dekorovaní za hudobného doprovodu kapely, odetí do bielych uniforiem. Všade je veľa kvetín po priľahlej Champs Elysées, plné luxusných butikov, prúdia davy ľudí.

Už sa zotmelo a my v prístave Alma nastupujeme na vyhliadkovú loď. Plávame po Seine, užívame si posledný pohľady na nočnú Paríž a vstrebávame neskutočné množstvo zážitkov, ktoré nám toto čarovné mesto ponúklo. Pri pohľade na Eiffelovu vežu, ktorá práve rozohráva svoju večernú svetelnú podívanú, ma napadá, že snáď na svete nemôže byť krajšie mesto, ako je Paríž!

Zdroje

Zdroj historických údajov: Paris tourist office. Zdroj obrázkov: súkromný archív autorky a shutterstock.com.

[Mon]