Je upratovanie hlavnou výsadou žien? Kedy je upratovanie ešte v norme normálnych práci, kedy už je to nad rámec a kedy už je žena skôr slúžka? A sú väčší bordelári muži alebo ženy?
Domáce práce sú bežnou súčasťou každodenného života. Vedľa objímania a ďalších príjemných partnerských aktivít, je potreba i utieranie prachu, prať prádlo, umývať riady a tiež variť a nakupovať. Automaticky sú tieto práce prisudzované ženám. Prečo by ale nemohli muži priložiť ruku k dielu? Hneď po prvej návšteve o nej alebo u nich doma poznáte, ako na tom s upratovaním sú. Ak sa hneď budete v chodbe vyhýbať neporiadku alebo haraburdám, môžete počítať s tým, že to nie je žiadny výnimočný stav, ale úplná klasika. Keď dvakrát po sebe narazíte na špinavý záchod, tak sa určite nebude jednať len o náhodu. Už od pradávna bola starosť o domácnosť prisudzovaná ženám, ženy sa mali starať o udržiavanie ohňa a muži zasa mali loviť potravu.
Postavenie žien nebolo v skorších dobách rovnocenné mužom. Rozhodne ženy nemali také postavenie ako dnes. Boli veľmi podceňované a ich práva a povinnosti boli podriadené mužom. V dobe rímskej údajne ani ženy nemali svoje osobné meno a mali meno iba svojho otca. I ženy v kláštoroch mali odjakživa iba svoje určité práva, nazývali sa rehoľnice a boli šíriteľkami vzdelania.
Už v stredoveku chodili ženy do práce. Väčšinou mali svoje dielne alebo obchody, v ktorých žili. Vidiecké ženy boli najčastejšie pradlenkamy a ženy v mestách mali najviac spoločného s výrobou sukne a hodvábu.
V 19. storočí bola žena stále považovaná za lacnejšiu pracovnú silu ako muž. S rozvojom techniky bola potom žena práve z dôvodu úspor a čo najlacnejšia výroba veľmi žiadaná. Samozrejme toto sa mužom veľmi nepáčilo. Ženy mohli dostávať menšiu mzdu, pretože ich zárobok bol pre rodinu skôr prilepšením. Muži mali väčšinou povinnosť voči rodinnému rozpočtu, a preto mali problém medzi sebou ženy v práci prijať.
V týchto rokoch ženy už automaticky pracovali a starali sa zároveň o chod domácnosti. Štúdium bolo dopriate predovšetkým ženám, ktoré na to mali našetrené a boli z lepšej vrstvy. Začína sa tvoriť generácia "rozmaznaných", ktorý nepotrebujú nutne zarábať peniaze a tlačia sa namiesto tých, ktorý musia.
V tejto neľahkej dobe museli začať niektoré ženy živiť svoje rodiny celkom samé. Tu sa začala vo veľkej miere prejavovať emancipácia. Ideálna žena po vojnovej dobe vyzerala asi takto: matka viac detí, obľúbená žena vo svojom okolí, skvelá žena v domácnosti, ktorá pečie, varí, šije, organizátorka najrôznejších aktivít i večierkov, ktorá ešte vedľa svojej oddanosti svojmu mužovi, ktorého si vzala, stíha spievať v zbore a venuje sa najrôznejším združeniam.
Začali sa vytvárať prvé školy pre ženy, začali vznikať ženské hnutia. Významné ženy tejto doby v našej histórii boli napríklad Božena Nemcová, Eliška Krásnohorská. Práve vďaka Eliške Krásnohorkej a jej pričineniu vzniklo prvé gymnázium v roku 1890. O vysokoškolskom vzdelaní žien a ich možnosti štúdia sa zaslúžil T. G. Masaryk, ktorý bol presvedčený o rovnocennosti žien. Karolína Světlá zasa založila Ženský klub, ktorý mal politickú a kultúrnu úlohu. V 60. rokoch 20. storočia začínajú ženy opäť bojovať za svoje postavenie. V roku 1948 bola ženám priznaná rovnoprávnosť a platy mužov začali postupne klesať a pre ženy bolo nevyhnutné, aby začali chodiť do práce, kôli udržaniu rodinného rozpočtu. Ženy začali vykonávať všetky mužské práce, od muráriek až po baníčky i keď ich platy stále neboli v rovnakej výške ako u možov, rozdiel to bol 30percent. Najviac žien bolo zamestnaných v školstve a zdravotníctve.
U niektorých mužov je možné už od samotného počiatku vysledovať ich chovanie v rámci rodiny voči svojim rodičom. Podľa toho, ako sa mamička chová k svojmu synovi od mala, ovplyvní i jeho výber partnerky do budúcnosti a predovšetkým to, čo bude vyžadovať od svojej partnerky. To isté platí i pre ženy, tým ako ich mamička fungovala v domácnosti, dostanú do svojho podvedomia obraz a svoju predstavu o poriadku a šťastnej domá.
Keď žije muž so svojou mamičkou sám od mala, kde ona funguje neustále ako mama a otec sukni, bude to mať do budúcnosti ťažké. Bude hľadať ten samý model, ktorý mal celé detstvo pred očami. Väčšinou ich nová partnerka jeho mamičku nikdy neprekoná.
Dieťa, ktoré sa narodí, ako to dlho očakávané to tiež nebude mať v budúcnosti jednoduché. Respektíve ich partner. Tie deti majú od narodenia "full servis" a nemusia v podstate nič. Mamičky za nich ustelú posteľ, umyjú riady a i ten kôš vynesú. Partnerka bude musieť väčšinou fungovať rovnako.
Už pri prvej návšteve poznáte, ako to u nich doma fungovalo a funguje. Majú všetko upratané a privítala vás dokonalá hospodyňka s pripravenými chlebíčkami a jednohubkami? Syn si vždy tento vzor preverme so sebou do nového vzťahu. Bude čakať, že jeho nová partnerka bude mlčať a bude robiť všetko úplne rovnako. Problémom je to, aký vzor mala vo výchove ta ich vyvolená partnerka.
Ženy väčšinou nevedia dosť dobre predať to, čo robia pre svoju rodinu, a preto ich prácu nie je vidieť a partnerovi príde automatická. Nehľaďme nato, že každý muž vidí vo svojej partnerke tak trochu svoju matku. Muži väčšinou vychádzajú s toho, ako by sa oni chovali, keby boli celý deň doma, a myslia si, že to isté robia aj ich partnerky. Preto sa nebojte svojho partnera zapojiť aj do svojho každodenného života a nechajte im tiež zodpovednosť, zapojte ich do riešenia domácich úloh vašich potomkov i do varenia alebo nutného upratovania, skôr ako príde návšteva.
Akcia vždy spôsobuje dajakú reakciu. A preto je potreba si uvedomiť, že i v domácnosti bývate obaja a preto by ste obaja mali pridávať ruku k dielu. Povinností je v spoločnej domácnosti veľa, ale je potreba nájsť si i čas pre seba a nehrnúť povinnosť s jedného na druhého stále a neustále. A keď s a viete rozčúliť, tak sa naučte aj chváliť. A ak vám chýba partner, ktorého by ste mohli chváliť, zoznamte sa - v Bratislave, Košiciach, Trenčíne alebo Prešove.
[kač]