Nenechať si hovoriť do snov (do života)

Myšlienkové pochody každého z nás sú rôzne. Celotýždenný lifestylový magazín našich weboviek si dovolím zakončiť menšou úvahou. Nasledujúce myšlienky vo mne vyvolala veľmi milujúca mamička v kníhkupectve, ktorá by sa pre svoje dieťa rozdala, ale zhadzovala jeho sny. Ako to súvisí so vzťahmi?

Dovolím si tvrdiť, že by okolo nás bolo viac astronautov, keby od detských rokov neboli chlapci vystavený  pochybnostiam svojich rodičov. Poznáte vety typu "Kozmonautov je treba málo, nájdi si užitočnejšie povolanie" alebo "ja som o tom v tvojich rokoch sníval takisto, ono ťa to časom prejde". Dovolím si tvrdiť, že uvedené príklady patria k tým menej drsným, ale zradnejším. Pretože logicky vyvracia možnosť uskutočnenia detského sna. Naproti tomu hláška "neblázni", ponecháva ďaleko väčší priestor pre uskutočnenie, pretože nepodáva zdôvodnenie. Dieťa má tak väčšiu šancu sa vzoprieť týmto tvrdeniam a svojho (v dospelých očiach nedosiahnuteľné) cieľa dosiahnuť. Nepodceňujme deti a ich sny! Ich želanie má väčšiu silu ako naše zlé skúsenosti.

Čím by ste sa stali vy, keby ste sa nebáli? Premýšľali ste niekedy o tom, čo ste chceli robiť v detstve a ako sa vaša súčasná realita líši od vysnívaného zamestnania? Poznáte príčiny, prečo ste to nedosiahli? Zmenili ste názor? Málo kto z nás v pätnástich rokoch vie, čím by sa chcel živiť a na akú školu ísť. Ako to? Veď v piatich rokoch mnohí z nás vedeli úplne presne, čím budú, až vyrastú. V pätnástich sme navyše vyzbrojení väčšími znalosťami o svete, a tie by nám mali rozhodovanie uľahčiť. Ale je to oveľa horšie. Nedokážeme si spomenúť, čo sme chceli, sme plný pochybností o sebe samých, tápame, ochutnávame svet a nevieme. Jednoducho nevieme! Striedame hudobný i životný štýl ako ponožky a máme si vybrať, čo budeme robiť? Keby sme si aspoň tak dokázali spomenúť, ale naše sny ležia zakopané hlboko pod logickými dôvodmi, prečo práve toto povolanie nie je pre nás vhodné.

Neberme deťom ich ciele a spomeňme si na ne. Nikdy nie je neskoro začať s uskutočňovaním snov. Už len tá radosť a dobrý pocit, že robíme, čo nás baví, je na nezaplatenie. Kto chcel byť maliarom, ale učiteľka výtvarnej výchovy na základnej škole mu dala najavo, že by mal tento smer vypustiť zo svojich plánov, sa môže naučiť kresliť.

Pamätáte si na nejakú krásku, o ktorej vám chlapci nakukali, že na ňu nemáte? Radšej ste zahodili svoje šance a ani ju nepozvali na kávu? Škoda, nie? Mohla sa stať vašou ženou alebo by ste zistili, že vôbec nie je taká, akú si ju predstavujete. Nerobme v láske rovnaké chyby ako so svojimi detskými snami. Nenechajme si hovoriť do lásky. Pokiaľ se nám niekto páči, a sme zamilovaní, nemali by sme sa nechať odradiť strachom a pochybnosťami. Žijeme len raz, nemáme čo stratiť. Môžeme len získať! Pozvánka na drink alebo na výlet nie je nič záväzného ani pre jednu z protistrán. Lepšie je zistiť, že sa k sebe hodíte alebo nehodíte, než sa "užierať" neistotou.

Nechať si hovoriť do života, kaziť sny a vzdávať sa lásky je tým najsmutnejším príbehom, aký len človek môže žiť. Čo keď sa dostaví negatívna odpoveď? Fajn, aspoň ste to skúsili a môžete sa posunúť ďalej a netrápiť sa.

[paf]