Doma má vždy perfektne upratané, vyprané a vyžehlené, cestou do práce plánuje večeru a číta novú knižku o výchove detí. Namiesto obeda zabehne nakúpiť, aby sa po práci nezdržiavala, potom vyzdvihne deti a pustí sa do varenia, asistencia pri písaní úloh a priebežného upratovania. Prach pod posteľou by jej spôsobil infarkt a kvôli umývaniu okien je ochotná vziať si dovolenku. Pochopiteľne si stráži váhu a starostlivosť o seba a skvelý vzhľad považuje za povinnosť.
Snaha hrať svoju úlohu čo najlepšie a stať sa dokonalou ženou, manželkou a matkou sa dá prirovnať k situácii laboratórnej myši: vedci si všimli, že sú medzi nimi často nadšení cvičenci, ktorí dobrovoľne a radi na bežeckých kolesách zvládnu za noc aj niekoľko kilometrov, hoci ich nikto nenúti. Vedci si nie sú istí, či myši túto únavu, nekonečnú stereotypnú činnosť vykonávajú preto, že ich baví, alebo ide o prirodzenú reakciu na život smrsknutý do klietky - nekonečný, usilovný, márny beh v kole za podmienok, z ktorých nie je zdanlivo úniku.
Žena chytená do klietky povinností, snahy zvládať úplne všetko a v honbe za dokonalosťou sa ocitla v kole, v ktorom beží nezmyselný závod, aby vyhrala sama nad sebou.
Príroda ženy vybavila inštinktom a slepou túžbou byť svojim deťom starajúcou, ochraňujúcou, milujúcou mamou, a to čo možno najlepšie, najposlušnejšie, najšikovnejšie. S tým ide v ruka v ruke výkonnosť a len tak mimochodom s úsmevom zvládanie úkonov, ktoré by za iných podmienok dokázali hladko zamestnať tím desiatich ľudí. Snažíme sa mať všetko pod kontrolou, nerobiť chyby vo výchove, cítime sa previnilo, pretože sme unavené, nezvládame, nestíhame, občas na deti kričíme... Problém výchovy je v odhadnutí, čo je správne a čo už zle, pretože hranice sú veľmi individuálne, rovnako ako aj my a naše deti: odlišné prostredie, podmienky, nároky...
Ničivá je neistota, pretože na svoje "výchovné chyby" nemáme žiadnu bezprostrednú spätnú väzbu, nevieme, či deti vychovávame dobre, alebo zle, čo, kedy a ako sa nám vráti. Máte byť matkou "s chybami", ktorá má dajme tomu všade šialený bordel, na domácnosť kašle, ale deti sú v pohode, alebo matkou, ktorá sa snaží určovať hranice, usilovne vychováva a snaží sa, ako môže? A vyvedú sa deti? Budú mať spomienky na pekné detstvo? Ak sa nechystáte podať najlepší výkon a na olympijských hrách alebo sa neživyť výrobou čipiek, túžba po dokonalosti - a zvlášť v materstve - k ničomu.
Prežila ste ďalšie hrôzostrašné ráno, kedy ste deti nemohla dostať z postele, zistila, že všetko nositeľné oblečenie je v koši na špinavú bielizeň, potom sa deti pohádali a rozliali čaj, jeden stratil prezuvky, druhý zabudol urobiť úlohu a vy nemôžete nájsť pančucháče a v pokluse sa snažíte trafiť rúžom na pusu...
Takto vyzerajú normálne rána normálnych ľudí. Mamičky, ktoré v upratanej kuchyni zaliatej slnkom so širokým láskyplným úsmevom zvoľna rozotierajú nátierku na chlieb pre šťastne vyzerajúceho manžela a načančané detičky, nie sú nič než virtuálnou chimérou. A pretože reklamy sú tvorené tak, aby sa vám dostali pod kožu a z toho istého dôvodu sú vysielané stále dookola, môžete podľahnúť mylnému dojmu, že strašné rána plné chaosu a väčších či menších konfliktov a prušvihov sú len váš problém a že vy nezvládate - inde vládne kľud a pohoda.
A že keď vám deti vytvoria v kúpeľni na podlahe menšie jazero, nesmiete ich úplne právom sprdnúť, ale len sa tolerantne usmiať, pretože "je to len voda ..". Podľahla ste omylu. Vypnite televíziu, vykašlite sa na reklamy a buďte normálna.
Už dokonca dvojročné dieťa si po sebe dokáže upratať hračky, hoci výsledok je skôr záslužný než oslnivý. Ale prečo nie, keď si ich sám rozhádzal? Môžete spolupracovať a za pár mesiacov či rokov budete žať sladké plody v podobe priebežne a primerane upratanej izby, pretože si vaša ratolesť skrátka zvykla, že rozhádzané hračky aj oblečenie sa upratuje a veci majú svoje miesto. Aj menšie dieťa zvládne zložiť si tričko a pochopí, že sa veci na zem nehádžu. To, že za ním nechodíte a neupratujete jeho bodrel, odmietate robiť prácu za neho a trváte na tom, aby si dieťa upratovalo a nebralo vás paradoxne môže do svetla Dokonalej ženy postaviť.
Rozhodne v očiach tých matiek, ktoré v honbe za dokonalosťou radšej za svojimi ratolesťami upratujú, pretože pohľad na neporiadok neznesú. Je to smutné, ale to isté platí aj u neporiadnych manželov, partnerov a vôbec domácnosť zdieľajúcich tvorov. Buď ich systémom vyhrážok, trestov a vydierania prinútite, nech si po sebe upratujú - "aspoň trochu", alebo sa zmierte s neporiadkom a nedokonalosťou. Čo je však tiež cesta.
Dokonalé ženy majú sklony dokonale variť, mať dokonale upratané a mať deti ako zo škatuľky - fľak na tričku, okamžite prezliecť! Pokiaľ k dokonalosti inklinujete, skúste aspoň na pár dní trochu, trošinku poľaviť: varte jednoduchšie jedlá, ak ste bojovníčkou za "všetko zásadne čerstvé", skúste sa prekonať a niečo zamraziť a doprajte si vychytávky, ktoré vám uľahčia život. Pre niektoré Dokonalé ženy je "polotovar" sprosté slovo, ale deti aj manžel určite prežijú, že mäso nie je z biochovu a knedlíček nie je domáci.
Dopriať drahému manželovi a drahým detičkám domáce jedlo je určite záslužné a nikto by si nedovolil spochybniť, že láska prechádza žalúdkom, ale nech dokonalé, alebo nie, máme oddiskutovatelné právo byť unavené, nahnevané alebo bez nálady a rodina bude teda bez večere - drahý manžel alebo detičky dostanú príležitosť ujať sa sporáku a predviesť, čo vedia. A keď nie, rožok s maslom ešte nikoho nezabil. Zbohom, dokonalosť!
Možno že existujú ženy, ktoré zastanú veľa práce, obstarajú domácnosť, deti, pekne vyzerajú a ešte im zostáva energia na úsmev a dobrú náladu - budiž im to dopriate, tento zdanlivo ideálny typ bol výstižne popísaný v knihe Ira Levina "Stepfordské paničky". Oveľa častejší je ale výskyt žien, ktoré by vyššie uvedené akosi unavilo alebo časom otrávilo, ktoré nebaví byť stroj na upratovanie a obstarávanie ľudí aj vecí okolo a niekedy sa stane, že sa ona dokonalá, vyladená a úžasná osoba zrúti.
Každý máme svoje možnosti a hranice. Zrútená, zdeptaná, frustrovaná, prepracovaná.... skrátka dokonalá, ale nefunkčná žena je k ničomu. Keď to nestihnete dneska, nechajte to na zajtra, ono sa to nezblázni. A čo to skúsiť celé prehodnotiť?
V mene svojej honby za dokonalosťou a z toho vyplývajúcich pocitov nedostatočnosti dorazíte na návštevu ku kamarátke: perfektne uprataný byt, deti hostiteľky sa na rozdiel od vašich nemlátia po hlavách a nekričia, ale pokojne hrajú pokiaľ možno edukatívne hry, a kamarátka vám predloží domáce sušienky a exkluzívny koláč - sama piekla! Pocit vašej vlastnej nedostatočnosti, silné frustrácie a chuť vyhodiť sušienky z okna sú takmer hmatateľné. Kamarátka má zrejme tiež dobrého a úspešného manžela, po dvoch pôrodoch je chudšia ako pred nimi a jej deti sa požiadanie postavia z piesku hrad. Tak fajn. Má to v paži, jej dokonalosť je viditeľná, ale vy to máte inak!
Holt nie ste dokonalá! A navyše, čo vy viete, čo sa v jej dokonalej domácnosti skrýva pod pokrievkou? Možno že v tom krásnom organizovanom dokonalom hrnci buble niečo celkom iné, než čo je na obdiv. Vy svoj hrniec poznáte, tak na to kašlite a riaďte sa svojimi pravidlami.
Samozrejme, že nie je od veci tu a tam si prečítať knižku o výchove, vzťahoch a ďalších iných, ale v záplave informácií tiež nie je zlé občas si pripomenúť, že disponujete vlastným zdravým rozumom, materským inštinktom, a tak nejako od prírody viete, čo je pre váš život, vzťahy a rodinu najlepšie. To, že nemáte na Vianoce upratané, svokra vám dáva vytrvalo najavo, ako nedostatočná ste, na Veľkú noc ste nestihli nafarbiť vajcia a okná javia známky vysokej opatlanosti - to o vás nevypovedá vôbec nič.
Robíte, čo sa dá, a snažíte sa z toho nezblázniť. Takže zostaňte v kľude, keď sa vám vo výchove a vzťahoch život neodvíja podľa knižiek, odporúčaniach, grafov alebo noriem, ktoré ste si nevymyslela. Vybodnite sa na prkotiny, žite podľa seba a hlavne nebuďte dokonalá.
Stále hľadáte partnera? A stále sa nedarí? Skúste vedecký zoznamovací dotazník.
[ivi]