Čaj je najobľúbenejším a najviac konzumovaným nápojom na svete. Pravidelné pitie troch až piatich šálok podľa vedcov znižuje krvný tlak aj riziko infarktu, mŕtvice, cukrovky alebo Alzheimerovej choroby. Problém je, že čaje nielen na slovenskom trhu obsahujú aj pesticídy a ďalšie škodlivé látky. Ako si vybrať a správne pripraviť obľúbený nápoj tak, aby priniesol nášmu telu aj duši čo najväčší úžitok?
Máme tu chladné zimné obdobie, čas viróz a chrípok, kedy si šálku horúceho čaju radi vychutnajú aj ľudia, ktorí mu inak nemôžu prísť na chuť. Časy, kedy sa čaj predával ako blahodarný liek iba v lekárňach, už sú dávno preč. V našej uponáhľanej dobe má bohužiaľ málokto čas na rituály, s ktorými sú príprava a popíjanie čaju od pradávna spojené. Drvivá väčšina Slovákov dáva prednosť čaju sáčkovému, ktorého príprava zaberie len pár minút. Podľa prieskumu siahne 79,5 % Slovákov po sáčkovom čaji a po sypanej verzii 35,1 % oslovených spotrebiteľov.
Aj v sáčkoch sa dá zaobstarať kvalitný čaj - len je potrebné venovať jeho výberu dostatočnú pozornosť.
Pijete radi čierny, zelený, ovocný alebo snáď bylinkový? V tom prípade sa môžete nechať inšpirovať výsledkami spotrebiteľského testu časopisu dTest, ktorý porovnával chuť a kvalitu čajov v strednej cenovej hladine a zisťoval, či obsahujú pesticídy či iné škodlivé prímesi. Z testu 12 čiernych čajov vyšli víťazne dva: Lord Nelson Breakfast a Zlatá šálka Classic Čierny čaj. Koniec tabuľky naopak obsadili čaje, v ktorých chemický rozbor potvrdil pesticídový koktail. Ako najškodlivejší bol prekvapivo vyhodnotený čaj Bio Schwarzer Tee, len o niečo lepšie dopadli čaje Teekanne Black Label a Ahmad Tea English Breakfast.
V informáciách na obaloch čiernych ani zelených čajov nenájdeme nič, čomu by sme sa mali pri výbere vyhýbať. Naše testy zároveň neodhalili žiadny konkrétny druh, pred ktorým by bolo treba spotrebiteľa vyložene varovať. Ponuka a sortiment čajov sú natoľko široké, že najlepšie sa bude vyberať podľa našich preferencií tak, ako sú uvedené vo výsledných tabuľkách. Všeobecne platí, že výrobcom daný návod na prípravu by sme mali rešpektovať. Najčastejším zlozvykom pri príprave čaju je, že nechávame vrecká lúhovať príliš dlho, takže sa z nich uvoľňujú triesloviny pôsobiace negatívne na jeho chuť.
Najlepšiu chuť zo všetkých testovaných vzoriek mal podľa komisie čajových degustátorov Teekanne Black Label, ktorého jedinou chybou na kráse bola príliš svetlá farba. Celkovo komisia označila ochutnávané čaje za priemerné s tým, že na rýchlu konzumnú spotrebu sú síce dostačujúce, ale k lahodnosti majú všetky ďaleko.
V teste ovocných čajov sa najlepšie umiestnil Naše bio Čaj s lesnými plodmi, ktorému hodnotenie nepokazili žiadne nežiaduce látky. Čaj Lord Nelson Forest Fruit je možné podľa hodnotiteľov odporučiť pre dobrý pomer ceny a kvality.
Za zmienku stojí aj najčistejší zo skúmaných čajov dmBioWaldfruchtTee, ktorý zvíťazil v skúške obsahu pesticídov. Tou naopak vôbec neprešlo 10 zo skúmaných 22 vzoriek. Alarmujúce je, že ako najhoršie boli vyhodnotené tri detské čaje: Krtkov čaj Lesná zmes, Velta Tea Čaj malé čarodejnice s príchuťou lesná zmes a BABIO Detský bio čaj lesné plody, ktorý je paradoxne označený ako produkt ekologického poľnohospodárstva. Tieto čaje autori výskumu rozhodne kupovať neodporúčajú – a už vôbec nie deťom.
Ovocný čaj je podľa vyhlášky taký, ktorý obsahuje nadpolovičný podiel sušeného ovocia. Ak sa pozrieme na konkrétne zloženie v podstate akýchkoľvek ovocných čajov, zistíme, že hlavný ovocný podiel v nich najčastejšie tvoria jablká - napriek tomu, že názov na krabičke hlásia jahody so smotanou, citrón so zázvorom, alebo ju zdobia gigantické černice. Nakupujúci by podľa nich mali dbať na to, že podiel ovocia, ktorým sa výrobok prezentuje, musí byť uvedený na obale.
Vzhľadom na to, že ovocné čaje, dostupné v hypermarketoch alebo drogériách, obsahujú kokteil z dvoch i viacerých pesticídov a ich chuť je až na výnimky upravená chemickými prídavkami, výživoví experti radia najmä rodičom malých detí, aby si suroviny na prípravu ovocných alebo bylinných čajov sami nazbierali v prírode. Zapojme včas svoje deti a nadchnime ich pre vôňu domácich čajov. Zoberme ich so sebou do záhradky, aby sa samy naučili natrhať si bylinky alebo plody na sušenie. Môžu to byť šípky s vysokým obsahom vitamínov, ibištek alebo sedmokrásky, ktoré krásne vyzerajú a majú čistiace schopnosti, môže to byť medovka, žihľava, materina dúška, rakytník alebo mäta.
Hlavné je učiť deti od malička piť nesladené čaje, inak si na cukre vypestujú závislosť a čoskoro vymenia sladené čaje za presladené bublinkové nápoje, ktoré sa prezývajú tekutý cukor a majú najväčší podiel na epidémii detskej obezity. Doma pripravené bylinkové čaje je možné prisladiť medom alebo sušenými krížalkami z vlastnoručne natrhaných plodov, nikdy však cukrom alebo umelými sladidlami. Veľký problém však je v tom, aká je prax drvivej väčšiny slovenských základných i materských škôl, kde majú deti k dispozícii ako nápoj iba silne zriedený a presladený čaj vo várniciach.
To pritom môžu zmeniť aj samotní rodičia, keď na problém upozornia vedenie školy.
Mimoriadne znepokojivú správu pre milovníkov vreckových čajov potom zverejnili britskí vedci. Výsledky rozsiahlych rozborov samotných autorov šokovali: 96 % čajových vrecúšok podľa nich obsahuje polypropylén, preto reálne hrozí, že sa počas varenia môžu do nápoja dostať mikroplasty a nanoplasty. Použitie elektrónovej mikroskopie potvrdilo najhoršie obavy: jediný plastový čajový sáčok pri teplote varu uvoľnil do vody asi 11,6 miliardy mikroplastov a 3,1 miliardy nanoplastov, čo sú hladiny tisíckrát vyššie ako v iných potravinách. Firmy, vyrábajúce čajové vrecká, boli na tento problém upozornené a mnohé z nich začali hľadať nové riešenie.
Spoločnosť Clipper, jedna z najväčších čajových značiek vo Veľkej Británii, napríklad oznámila, že uvádza na trh čajové vrecko vyrobené z banánov... Ďalšou prekvapujúcou vecou je, že pokiaľ spotrebitelia nezalejú čaj vriacou vodou alebo ho nevaria podľa návodu na obale dostatočne dlhú dobu, môžu sa im do tela dostať nebezpečné kvasinky alebo plesne. Spolkový inštitút pre posudzovanie rizík dokonca varoval, že v zriedkavých prípadoch boli v bylinných a ovocných čajoch zistené aj vyložene patogénne látky ako je Salmonella alebo skupina vysoko infekčných baktérií, označovaných skratkou EHEC. Tie spôsobujú akútne ochorenie obličiek.
Doba je uponáhľaná a ľudia už nemajú dosť času a trpezlivosti ani na to, aby si zaliali čaj vriacou vodou alebo ho – pokiaľ ide o bylinný – povarili dostatočne dlho. Stále viac z nás preto zalieva čaj vodou s teplotou okolo 80 stupňov Celzia, čo ale na zničenie baktérií, kvasiniek a plesní nestačí. Podobne rizikové je podľa časopisu používať vodu z kávovarov a dávkovačov horúcej vody na pracoviskách. Ďalším dôležitým odporúčaním, je nenechávať uvarené čaje dlho stáť v kanviciach alebo šálkach a vypiť ich čo možno najrýchlejšie. V Slovenskej republike zatiaľ podobný výskum vykonávaný nebol, ale možno predpokladať, že podobné nebezpečie skrývajú aj sériovo predávané čaje u nás.
To je napokon len jeden z mnohých dôvodov, prečo skutoční čajoví labužníci dávajú prednosť sypaným čajom, ktoré si sami pripravia.
Revolučným a inovatívnym prístupom k čaju je preslávený čajový mág, inštruktor a inovátor Jaromír Horák, ktorý už niekoľko rokov vyrába čajové produkty novej generácie ako za studena lúhovaný nealkoholický sekt alebo celú škálu koncentrovaných povzbudzujúcich nápojov z čaju. V štýlovom čajovom bare Samuraj Shot (samurajský "panák") v bývalej trafostanici, susediacej s Výstaviskom v pražských Holešoviciach otvára s neodmysliteľným buchnutím fľašu čajového sektu s levanduľou a arómou marhule.
Účinok je prekvapivý: po pár pohároch lahodného perlivého moku so zaujímavými chuťovými dozvukmi sa človeku rozjasní v hlave, uvoľní sa a pociťuje zvláštnu eufórickú energiu. Experti pre tento stav používajú nevšedný výraz "zčajovať sa". Čajový sekt je pritom vhodný aj pre deti a môže byť zdravou alternatívou k všemožným „krtkom“ a „rýchlym špuntom“ plným cukru, umelých sladidiel aj farbív. V dnešnej dobe rastie dopyt po povzbudzujúcich nápojoch, ktoré nás, ako sa hovorí, nakopnú.
Veľa ľudí sa ale odvracia od chemického sveta energetických drinkov, pretože zistili, že im ničia zdravie, celé ich zalepia zvnútra, a hľadajú chutnú a zdravú náhradu. Pri výrobe svojich produktov spolupracuje pán Horák s renomovanými dovozcami, u ktorých je, ako zdôrazňuje, záruka, že je čaj bez pesticídov a ďalších škodlivých látok. Záujemcom o hlbší prienik do tajomstva čajov odporúča, aby si čaj radšej než v supermarketoch kupovali v osvedčených čajovniach a naučili sa ho sami pripravovať podľa svojho gusta.
Po niekoľkých škandáloch s pesticídmi sa podľa neho situácia na slovenskom trhu so sypaným čajom v posledných rokoch výrazne zlepšila. Varuje však pred konzumnými zelenými čajmi, predávanými v niektorých večierkach.
Ľudia si myslia, že na to, aby na nich čaj zapôsobil, musia vypiť denne litre, ale to je veľký omyl, pretože čaj vo svojej podstate ľudské telo dehydruje. Čaj treba piť s mierou. Ak je kvalitný, stačí na lahodné zčajovanie len pár misiek alebo jedna kanvička. Na to, aby človek prenikol do sveta čajov, je dobré sa vzdelávať a pomaly sa „prechutnávať“ širokou paletou rozmanitých chutí a vôní.
Vyrába sa z mladých nezrelých lístočkov a ešte neotvorených púčikov čajovníka, ktoré sa nerolujú ani inak neupravujú, len sa sparia a usušia na slnku. Výsledkom je jemnejšia a sladkastejšia chuť ako u ostatných.
Pri dlhšom lúhovaní dostáva temnú nepriehľadnú farbu pripomínajúcu farbu kávy. Lístky sa najskôr nechajú zavädnúť, potom sa na panvici zahrejú, zrolujú a sušia na slnku. Takto vznikne surovina zvaná mao čcha, ktorá sa naparí a zlisuje do blokov.
Kam inam na rande ako do pravej čajovne?
[ivi]