Či už máte doma jedno zlatíčko, alebo sa okolo vás hemžia dve, tri, štyri... iste nedáte dopustiť na ten svoj rodinný model. Jedináčikovia aj súrodenci však potrebujú odlišný prístup.
Každé dieťa má určité vlastnosti v danom poradí, v akom pribudlo do rodiny. Podľa Alfreda Adlera, ktorý s touto teóriou súrodeneckých konštelácií na začiatku 20. storočia prišiel, sú iní jedináčikovia, prvorodení, prostrední aj najmladší. Aj keď sa výchova nedá vtesnať do schém, na niektoré z týchto charakteristík by pozorný rodič mal byť pripravený, aby vedel, v čom svojho potomka podporiť a kde ho naopak trošku pribrzdiť.
Zlé jazyky o jedináčikoch tvrdia, že sú sústredení na seba a rozmaznaní. Nevedia sa deliť, komunikovať s rovesníkmi a sú hýčkaní individualitou. Nepotrebujú sa veľmi snažiť, sú milovaní jednoducho preto, že sú. Rodičia im venujú maximum pozornosti a oni sa o ich lásku nemusia s nikým deliť. Sčítané a podčiarknuté, jedináčik rovná sa sebec. Vyššie spomenuté charakteristiky platia len v prípade, že rodičia svoje jediné skvosty nekriticky obdivujú, zahŕňajú ich hyperstarostlivosťou, a tak im dodávajú aureolu výnimočnosti.
Jedináčikov nemožno hádzať do jedného vreca. Vedia byť tiež sebavedomí, zodpovední a vždy sa snažia odviesť čo najlepší výkon. Ťažia z finančného zabezpečenia, ktoré im rodičia poskytujú. Rodičia svojmu jedinému dieťaťu môžu dopriať aj viac krúžkov a možností vzdelania. Všetok rodičovský čas patrí len jemu, a preto jedináčikovia mávajú veľkú slovnú zásobu a vykazujú v škole lepšie výsledky ako ich rovesníci z početnejších rodín. Istý nórsky výskum tvrdí, že majú hodnotu IQ priemerne o 2,3 bodou vyššiu ako deti so súrodencami.
Možno preto toľko "sólistov" figuruje vo vedúcich funkciách. Trebárs polovica mužov z Bieleho domu patrila do skupiny "tých prvých" (jedináčikov či dočasných jedináčikov, teda prvorodených, ktorí s nimi majú veľa spoločného). Ak musia ale jedináčikovia vyhovieť nadmiere nárokov, sužujú ich obavy zo zlyhania a ocitajú sa v strese. Preto by mama s otcom mali dávkovať svoje očakávania s rozumom, aby ich zlatíčka nespadli pod tlak povinností.
Vyrastať v ľudskej svorke deťom prináša mnohé prednosti, ale aj zápory. Záleží len na dospelých, či dokážu nastaviť v rodine pohodovú atmosféru a usporiadanie, v ktorom každé dieťa nájde svoje miesto pod slnkom. Istá dávka súťaživosti k sourozeneckému vzťahu určite patrí, ale ľahko sa potom môže stať, že jedno, druhé či tretie dieťatko viac spĺňa naše predstavy o potomkovi snov, vidíme sa v ňom a máme tendenciu ho preťažovať. Za jednu z najväčších chýb považujú odborníci na detskú dušu porovnávanie súrodencov - tým, že Jankovi budete dávať za vzor usilovnosť, zatiaľ čo ostatným budete nadávať, ich bratskú-sesterskú lásku moc nepodporíte.
Súrodenci by sa mali tešiť rovnomernej pozornosti a starostlivosti, nikto sa nesmie ocitnúť na vedľajšej koľaji. Zabudnutý by mohol začať vyvádzať, aby sa zase dostal na hlavný ťah. Pričom predvádzanie sa a neposlušnosť sú tým najmiernejším variantom, ku ktorej sa odstrkánci môžu uchýliť. Nie sú výnimkou ani deti, ktoré predstierajú chorobu alebo ubližujú samy sebe. Skúste si aspoň raz týždenne nájsť chvíľku a venovať ju iba jednému potomkovi. Stačí posedieť a porozprávať sa, prečítať si nový časopis, ísť si zakopať, upiecť spoločne bábovku, aby vedel, že tu pre neho ste, ak bude potrebovať.
Pri plánovaní ďalších detí pamätajte, že väčšie vekový odstup môže fungovať ako prirodzená prevencia proti súrodeneckej žiarlivosti a rivalite. Čím je pauza medzi deťmi väčšia, tým je nižšie riziko, že si budú vzájomne vchádzať do vlasov. Akonáhle si ratolesti zaobstaráte s rozdielom väčším ako desať rokov, hovoria psychológovia o generačnej obmene. V tú chvíľu vychovávate dvoch jedináčikov s odlišnými potrebami, ktoré musíte zohľadniť. Však neznamená to, že by si vekovo výrazne rozdielní súrodenci neliezli na nervy.
Šesťročný brat môže byť pre pätnásťročného puberťáka naozaj náročná disciplína, v ktorej ste vy v úlohe objektívneho rozhodcu a určite by ste nemali vyťahovať hlášky o staršom súrodencovi, ktorý predsa musí mať rozum. Neprikláňajte sa ani k mladšej, ani k staršej strane. Vzťah so súrodencom sa premietne aj do výberu partnera. Prvorodení si vraj lepšie rozumejú s druhorodenými, prostrední sa prispôsobia a benjamínovci potrebujú vedenie.
Sú cieľavedomí, nároční na seba aj okolie, chladní, až racionálny. Dokážu sa presadiť ako vodcovia. Rodičia sa o nich starajú a rozmaznávajú ich, na druhú stranu ich poháňajú k vyšším výkonom, preto korunní princovia bývajú vystavené väčšiemu stresu.
Ich pozíciu psychológovia označujú ako "bežec uprostred pelotónu". Na jednej strane sa snaží dohnať toho pred sebou a zároveň im dýchajú na chrbát tí za nimi. Majú v rodine najťažšiu úlohu. Medzi súrodencami fungujú ako vyjednávači a urovnávači sporov. Sú spoločenskí, komunikatívni, baví ich práca s ľuďmi a väčšinou prvý vyletujú z hniezda.
Sú rodinní gašpárci a úlohu toho roztomilého vedia dokonale využiť. Rodičia im nedávajú toľko úloh, sú predsa ešte malí. Svojím spôsobom im tak nedovolia dospieť. Najmladší sú bezstarostný, uvoľnený, ľahko sa nadchnú pre vec, ale chýba im vytrvalosť a mávajú ťažkosť dotiahnuť úlohy k cieľu.
6 rokov a viac - vekový rozdiel medzi súrodencami, ktorý psychológovia považujú za generačnú obmenu. Deti majú odlišné záujmy a potreby a vyrastajú vlastne ako dvaja jedináčikovia. Rodičia majú o chlp zložitejšiu situáciu, pretože musia vyhovieť dvom svetom a pritom obom poskytnúť adekvátnu pozornosť.
Súrodenecké konštelácie berte ako vodítko, ktoré napovie všeličo o pocitoch a potrebách vašich detí. Nemenej dôležitá je atmosféra v rodine, výchova a čas, ktorý mama s otcom dieťaťu venujú. A ten potrebujú jedináčikovia, prvorodení aj benjamínci.
Deti nám starnú. Rodičia s radosťou aj obavami sledujú, ako sa ich mláďatko stavia na vlastné nôžky a zvláda jeden životný predel za druhým. Prirodzený vývoj nemožno pochopiteľne zastaviť ani sa mu vyhnúť - a to je dobre. Deti sa predsa nemôžu donekonečna držať maminej sukne a spoliehať na otcovu ochranu.
Každý životný zlom pre drobčeka aj jeho okolie predstavuje krok k samostatnosti. Rodičom sú na tejto ceste prisúdené role bodyguarda, spovedné vŕby, opatrovateľa, pozorovateľa. V prvom rade sú pre deti istotou, prístavom v rozbúrenom svete. Hoci by ste vývojové tabuľky mali brať ako orientačné vodidlo, pretože každé dieťa je individuálne, existujú hranice, ktoré skôr či neskôr všetci prekročia. A mama s otcom by mali vedieť, že ak ich drobček niečo zvládne, znamená to veľkú udalosť aj pre nich.
Nedávno sme si priniesli bľakotajúci uzlíček a už očakávame prvé slovíčka. Okolo 9. mesiaca si vystačia s opakovaním slabík - deti najčastejšie prvýkrát prenesú ta-ta. V roku prichádzajú slová, v dvoch vetách a štvorročný zvláda 2500 výrazov. Niektoré deti si dávajú s rečou načas. Ak však neodhalí pediater pri prehliadkach vadu napríklad sluchu či oneskorenie psychického vývoja, netreba sa znepokojovať.
Hovorí sa mu prvá puberta. Z roztomilého anjelika sa stáva neústupný baran, ktorý si tvrdohlavo trvá na svojom. Rýchlo sa v jeho slovníku zabýva výraz "nie", "nechcem" a "ja sám". Prvý vzdor je ale prirodzené vývojové obdobie. Dieťa si prvýkrát uvedomuje svoju osobnosť a snaží sa presadiť svoju vôľu.
Pocity náklonnosti môžu deti prežívať už v materskej škole, ale škôlkou či školopovinné nie sú o nič menej intenzívne ako tie dospelácke. Sprevádza ich radosť a bolesť z prípadného sklamania. V puberte dokonca nevypočutá láska patrí k najčastejším dôvodom samovrážd. Na srdcové záležitosti nemôžu byť naše zlatíčka samé.
Nástup do školy je pre prváčika a jeho okolie veľkým skokom, ale s malou prípravou nie je dôvod sa ho obávať. Snažte sa dieťaťu dodať pocit dôležitosti. Musí sa samo tešiť, čo pekného ho vo veľkej škole čaká. Podporujte jeho samostatnosť, vyrazte na spoločný nákup aktovky, prezúvok a školských potrieb. Počas školského roka hovorte s ratolesťou o všetkom, čo za deň zažije. Nezabudnite chváliť za sebemenší úspech.
Neexistuje presná hranica, kedy sa deti môžu vydať za táborovým dobrodružstvom. Premiéru si väčšinou odohrávajú medzi siedmym a desiatym rokom, kedy najviac túžia spoznávať nových kamarátov. Nemožno ale na tábor vyslať dieťatko, ktoré nikdy nebývalo cez noc mimo domova. Pre začiatok stačí, aby prespali párkrát u babičky, aby ste zistili, či sa bez vás zaobíde. Nastal čas pre skúšku samostatnosti, aby sa otrkal.
Že ešte deti nemáte, pretože ste si nenašli toho správneho partnera? Tak to nie je na čo ďalej čakať. Zaregistrujte sa na internetovej zoznamke a vyrazte na rande.
[ivi]