Domov

Zoznamovací dotazník

Rýchlozoznamka

Lifestyle magazín

Registrovať teraz

Všetky články Všetko o zoznamovaní Zdravie a krása Voľný čas Recenzie

Galéria pod hladinou

27.jún 2017
Galéria pod hladinou

Sú krásne, obdivuhodné, dokonalé, zaujímavé, ale aj tak trochu na prvý pohľad naháňajúce strach. Hovoríme o dielach slávneho britského umelca Jasona deCairese Taylora, ktorý vytvoril prvé podmorské múzeum na svete. Že ste o ňom ešte nepočuli?

The Silent Evolution

Pre niekoho sochy naháňajúce hrôzu, pre druhého dokonalé umelecké dielo. Takéto dielo Jason Taylor vytvoril na morskom dne pri pobreží Lanzarote, čo je najsevernejšie položený ostrov z tých Kanárskych. Rozprestrel tam zvláštny samostatný svet, ktorý čaká na svojich návštevníkov v neopréne, zvedavých turistov zo všetkých koncov sveta. Čaká na nich prvé podmorské múzeum na svete, ktoré tvorí desiatky ľudských figúr rôznych tvárí a postojov čakajúce na obdivovateľov mlčky, obklopení vodou.

Na diele pracoval Jason dva roky a až po tejto dobe dostal vôbec povolenie umiestniť sochy pod hladinu Atlantického oceánu. Toto podmorské múzeum bolo otvorené na konci mesiaca február v roku 2016. Sochy sa nachádzajú v hĺbke 12 až 15 metrov. Najprv bolo spustených prvých 60 sôch a do roka bolo v pláne ich doplniť o ďalších 300.

Ochrancovia prírody si na nich nesmlsnú, pretože sú vyrobené z porézneho a ekologicky šetrného betónu, ktorý je určený na trvalý pobyt na morskom dne. Sú dokonca určené aj k regenerácii podmorského sveta. Taylor vždy zameriava a spája svoje diela s prírodou.

Prvé podmorské múzeum

Ak vám pri návšteve príde niektorá zo sôch povedomá, je malou časťou možné, že dotyčného poznáte. Sochy totiž vytvára Taylor na základe odliatkov skutočných ľudí. Mňa osobne trochu znepokojujú výrazy so zavretými očami. Jednotlivé sochy zachytávajú momenty z každodeního ľudského života a poukazujú na dnešnú dobu.

Diela a všetky betónové exempláre môžu návštevníci zahliadnuť z lode s preskleným dnom. Ak by to niekomu nestačilo, môže si sám navliecť neoprén s potápačskou výbavou a vydať sa na osobnú návštevu podmorského múzea.

Inštruktori, ktorí sa so záujemcami vydávajú na prehliadku, boli umelecky vyškolení, aby dokázali podať príbeh ku každému zo sôch. Nestoja tam totiž len tak pre nič za nič. Uvidíte pár vyhlasujúci si fotografiu pomocou selfie tyče, ale aj ťažšiu tématiku.

Plť z Lampedusy

Toto dielo napríklad poukazuje na utečeneckú krízu v Európe, čo je dnes veľmi diskutovaná téma. Teraz ju môžete prebrať aj v múzeu pod vodou.

Rubikon

35 jednotlivých postáv, ktoré podľa autorových slov kráčajú k bráne, k bodu, odkiaľ niet návratu, alebo prechádzajú portálom do iného sveta. Chceli by ste sa vyraziť s nimi na cestu za záhadami?

Rubikon

Sochy pod vodou postupom času obrastajú podmorskými rastlinami a stávajú sa útočiskom ďalších členov ich podvodnej rodiny, ako sú samozrejme v prvom rade ryby, chaluhy a korále. Vďaka tomu sa z diela stanú jedinečné umelo vytvorené útesy a do tej doby zarobia tiež niekomu značné množstvo peňazí. Zatiaľ sa ale môžete zájsť na sochy pozrieť, nebudete ľutovať, vďaka kúzlam prírody sa totiž podoba sôch neustále mení.

Tichá evolúcia

Sochár a amatérsky potápač Jason deCaires Taylor má svojich podmorských galérií viac. Podmorská galérie pri pobreží Lanzarote nebola jeho prvotinou. Jeho ďalšiu tvorbu by ste našli aj v zátoke Molinero na neveľkom karibskom ostrove Granada a alebo tiež v Mexiku na dne Karibiku pri pobreží mesta Cancún.

A práve toto dielo bolo pomenované ako "Tichá evolúcia". Toto podmorské múzeum sa ľuďom sprístupnilo koncom roka 2010. Prvotným cieľom bolo prilákať 750 000 turistov, ktorí sa tu pravidelne na dovolenkách potápajú a koraly ich návštevami trpia, nie sú totiž chránené. Návštevníci nie sú o krehkosti ich ekosystému dostatočne informovaní.

Sochy boli inštalované pomocou žeriavov a ich štýl je veľmi realistický. Nájdete tu nahú ženu, tehotnú ženu, smejúceho sa starca alebo napríklad hľadiace dieťa k hladine.

Jason deCaires Taylor (1): "V roku 2009 som v Mexiku na dne Karibiku začal stvárňovať miestnych rybárov. Najprv vznikla malá skupinka sôch a potom takmer celý dav ľudí chrániaci more. A nakoniec múzeum pod vodou s 500 živými sochami. Aby bol človek záhradník , nemusí mať práve skleník."

Jason deCaires Taylor (2): "Napísal som zoznam ľudí, ktorých hľadám, napr. mladú dievčinu, starú ženu, asi dvadsaťročného muža mayského typu."

Podmoské múzeum Cancún

Autor potom natrel ľudské modely vazelínou a potom ich obalil sadrou, ktorá je určená k odtlačku pred realizáciou sochy. Tá je zasa so špeciálnym cementom alebo sklenenými vláknami.

Roberto Díaz (1) (predseda Podmorského múzea): "Cieľom tvorcov podmorského parku je začleniť múzeum do morského prostredia. Múzea sa pozvoľne budú zmocňovať koraly, huby, sasanky a ďalšie organizmy a jeho kontúry sa tak budú vyvíjať podobne ako prírodné útvary."

Roberto Díaz (2): "Keď som prvýkrát uvidel Jasonovu prácu na internete, bol som nadšený. Má magickú tvorivú silu sochára inšpirovaného duchom zachovania prírody."

Štyri jazdci apokalypsy

Taylorovho diela nie je možné zahliadnuť len pod vodou, ale aj vo vode. Jeho ďalšou tvorbou, jeho pýchou, sa v roku 2015 stalo dielo Štyroch jazdcov apokalypsy, ktoré bolo umiestnené v riečisku londýnskej Temže.

Všetkých okoloidúcich a celkovo "všetkých" z nás malo toto dielo umelca upozorniť na nebezpečné zmeny klímy, ktoré prebiehajú, predovšetkým ale toto súsošie poukazovalo na problém v dôsledku spaľovania fosílnych palív - uhlia, ropy a zemného plynu. Podobne ako biblickí jazdci, aj tí Taylorovi zvestujú blížiaci sa koniec sveta a nadchádzajúcu poslednú bitku medzi dobrom a zlom.

Štyria jazdci apokalypsy

Celé dielo bolo zasadené do prostredia tak, že ho obdivovatelia a diváci mohli vidieť v celej svojej kráse len 2x za deň, a to počas odlivu, kedy vystúpili z vody. Pri prílive samozrejme naopak mizli pod stúpajúcou hladinou Temže.

Než bolo súsošie odstránené, čo bolo v septembri roku 2015, Taylor sa k nemu vyjadril a opísal jeho posolstvo.

Jason deCaires Taylor: "Sú uprostred Londýna, priamo oproti parlamentu, ako memento klimatických zmien. Teraz ich majú na očiach ľudia, ktorí môžu niečo zmeniť."

Ako je všetkým asi jasné, u nás vo vodách nič také ani v malom meradle vzniknúť vzhľadom ku kvalite vody nemôže.

Zdroj: https://www.shutterstock.com 

http://www.underwatersculpture.com/ 

[Ivi]

Zdieľajte tento článok na: