Čokoláda ako surovina vojen

Čokoláda má veľmi dlhú, bohatú, zaujímavú aj poučnú históriu. Bez preháňania je staršia než hociktoré svetové náboženstvá. Vedľa ocele, farebných kovov, ropy, obilia, cukru, výbušnín, liekov a pod. Strategickou surovinou v priebehu oboch vojnových konfliktov sa stala tiež čokoláda.

Čokoláda sa po celé tisícročia pokladala za niečo výnimočné a luxusné, ​​sprvu sa dokonca predávala v lekárňach. Nadšenie vyvolané čokoládou sa napríklad prejavilo aj tým, že španielska infantka Mária Terézia Habsburská darovala francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XIV. z dynastie Bourbonovcov čokoládu ako zásnubný dar. Ako obľúbený nápoj vo šľachtických a meštianských domoch sa začiatkom 18. storočia výroba a konzumácia čokolády rozšírila takmer po celej Európe.

Je zaujímavé, že hoci čokoládu dala svetu Stredná Amerika, bieli obyvatelia severnej časti tohto kontinentu si spočiatku túto pochutinu - na rozdiel od starého kontinentu - nijako zvlášť nepovažovali. Naozaj zelenú dostala prekvapivo výroba čokolády v USA až v rokoch 1917 až 1918. Americké potravinárske podniky vtedy začali vyrábať veľké bloky horkej tmavej čokolády, tie sa prepravovali vojakom za more na európske bojiská prvej svetovej vojny, na mieste sa nasekávaly na menšie kúsky a rozdeľovali dôstojníkom i mužstvu.

Spoločné velenie americkej armády, letectva, námorníctva, námornej pechoty a pobrežnej stráže totiž vzápätí zistilo to, čo už bolo známe vyspelým civilizáciám Strednej Ameriky okolo roku 1000 pr. N. L. A čo využívali vo vojnách králi Mayov a Aztékov.

Čokoláda je prepchatá látkami, ktoré prospievajú ľudskému zdraviu

Približne tri stovky obsiahnutých komponentov zaháňajú hlad, dodávajú energiu, podporujú vytrvalosť, tlmí bolesti pri zraneniach, upokojujú a pomáhajú odstraňovať depresiu v ťažkých životných podmienkach (vďaka produkcii serotonínu, tzv. Hormónu dobrej nálady). Všeobecne známe sú povzbudzujúce účinky alkaloidov fenylethylamínu, teobromínu a kofeínu. Dôležitý je však aj vysoký obsah antioxidantov flavonoly a polyfenolov (zložité organické látky, ktoré likvidujú molekuly voľných radikálov a chránia tým bunky pred poškodením a starnutím), vitamínov A, B12, D a E, horčíka (pôsobí priaznivo na funkciu mozgu), fluóru, draslíka, vápnika, fosforu, železa, medi a ďalších stopových prvkov.

• španielske príslovie - "Myšlienky by mali byť jasné a čokoláda hustá."

Nezávislé klinické štúdie z uplynulých päťdesiatich rokov, vypracované na popredných univerzitách v Kanade (Toronto), Nemecku (Kolín nad Rýnom) a Harvard Medical School v USA, preukazujú, že konzumácia kvalitnej čokolády (s vysokým obsahom kakaovej hmoty - od 35 do 80 až 99 %) znižuje riziko mŕtvice, rakoviny a cukrovky, takisto prispieva k zníženiu krvného tlaku.

Úloha čokolády vo svetových vojnách

Počas vojny bola v Európe čokoláda nedostatkovým tovarom. Vojaci bojujúcich krajín vtedy so závisťou hľadeli na príslušníkov belgickej armády, ktorí do seba pchali kvantá lahodného Toblerone. Firma toho samozrejme využila a na svojich reklamách sa predstavovala ako dodávateľ belgickej armády. Podobná situácia vznikla o 25 rokov neskôr počas druhej svetovej vojny, kedy vďaka už rozvinutému americkému potravinárskemu priemyslu patrila čokoláda na každodenného povinného prídelu (zodpovedajúceho 2500 kJ na deň) potravy všetkých spojeneckých vojakov.

Ihneď po skončení vojny sa produkcia čokoládových dobrôt v Spojených štátoch opäť prudko zdvihla - avšak už s bohatým sortimentom a mnohými aktraktivními príchuťami. Neskôr sa čokoláda dokonca stala súčasťou stravy amerických astronautov.

Druhá svetová vojna má dodnes mnohé tajomstvá, ktorá sa na povrch dostávajú až po 70 rokoch od jej skončenia. Už v roku 1937, teda štyri roky pred napadnutím USA Japoncami, začalo velenie jednotlivých zložiek americkej armády premýšľať nad tým, ako zabezpečiť svojim vojakom kaloricky dostatočné potraviny, aby mohli bojovať aj v podmienkach, keď nebolo možné zaistiť prísun normálnej vojenskej stravy. Takýmito situáciami bol boj jednotiek v obkľúčení, zoskok výsadkárov ďaleko za nepriateľskými líniami, zostrelenie lietadiel a dopad pilotov do mora, prežívanie námorníkov z potopených lodí, ktorí mali byť vybavení dostatočnými dávkami potravín pre prežitie v bezvýchodiskovej situácii.

• "Nikdy nie je tak zle, aby to čokoláda nemohla vylepšiť."

Bolo treba vymyslieť potravu, ktorá by bola ľahká a predovšetkým energeticky výdatná. Voľba bola jasná, bude to čokoláda. Vláda preto vyzvala renomovanú výskumnú inštitúciu "Hershey Center for Health and Nutrition" najväčšej americkej čokoládovne Hershey, založenej roku 1894 v meste rovnakého mena v Pensylvánii, aby vytvorila čokoládu spĺňajúce štyri hlavné kritériá: tabuľka bude vážiť maximálne 113 gramov, bude mimoriadne energeticky výdatná, odolná voči vysokým tropickým teplotám a primeranej chutí.

Bohužiaľ dosiahnutý výsledok niekoľkoročnej práce bol žalostný. Od roku 1940 vyrábaný produkt zvaný D-ration by síce dokázal v podobe tyčinky uspokojiť energetickú potrebu vojaka na jeden deň, ale bol chuťovo odporný. Okrem toho bola extrémne hutná, aby vydržala v teplom podnebí, bola tvrdá a nešla vôbec hrýzť. Musela sa krájať na malé kúsky a len cmúľať. Cez všetky negatíva však čokoláda Hershey zachránila životy mnohých vojakov, predovšetkým pilotom a ďalším členom posádky, ktorí sa po havárii svojho lietadla ocitli niekde uprostred Pacifiku a s niekoľkými tabuľkami tu prežili aj niekoľko týždňov.

Hoci to americká vláda nechcela pripustiť, mnoho tabuliek čokolády skončilo jednoducho v koši. Vojaci boli ochotní jesť všetko, len nie túto prapodivnú hmotu. Čokoláde prezývali posmešne Hitlerova tajná zbraň.

Čokoláda ako zbraň

Len nedávno sa britská verejnosť dozvedela o takmer fantastickom Hitlerovom pláne na nahlodenie morálky a zneistenie bežného života obyvateľov ostrovného kráľovstva. Ani v najťažšej dobe nemeckého bombardovania Londýna a ďalších veľkých britských miest sa tu neprestal hrať kriket, boli otvorené divadlá, kiná, kaviarne i puby. Nacistickí agenti mali zásobiť tunajší trh výbušnými tabuľkami kvalitnej čokolády, ktorá sa aj tu stala v priebehu vojny nedostatkovým tovarom. V materiáloch Národného archívu v Londýne sa píše: "Bomba bola vyrobená z ocele a obalená slabou vrstvou skutočnej čokolády. Keď by sa na niektorej strane kúsok čokolády odlomil alebo odhryzol, dôjde k narušeniu poistky a do siedmich sekúnd nastane explózie."

Cieľom týchto "výbušných" cukroviniek bolo predovšetkým vyvolať paniku. Nešlo teda o smrtiace nálože, takže konzument by bol pravdepodobne len zranený. Ku skutočnému využitiu tohoto nápadu však nedošlo, pretože bolo včas odhalené britskou výzvednú službou M 15.

• "Deň bez čokolády je ako deň bez slnka."

V 30. rokoch sa v Nemecku začala vyrábať a skutočne predávať aj tzv. "Rádiová čokoláda". Výrobcovia vychádzali z vtedajšieho názoru, že "slabšia" rádioaktivita prospieva ľudskému zdraviu. Preto pridávali do čokoládových tyčiniek zlúčeniny prvku rádia a hovorili záujemcom, že sa po nich budú cítiť lepšie.

Čokoláda pomohla vyhrať Rusom proti hitlerovskej armáde

V súvislosti s uvoľnením predtým utajovaných skutočností o Veľkej vlasteneckej vojne sovietskeho ľudu po rozpade bývalého ZSSR sovietski vojenskí historici až teraz uvádzajú, že cennou súčasťou prídelov predovšetkým vojenských letcov bola "gardová" čokoláda z potravinárskeho podniku "Červený október". Sto gramov jej tmavej čokolády dokázalo nahradiť stravu na 24 hodín. Vďaka čokoláde dokázal prežiť aj legendárny letecký stíhač Alexej Meresjev, ktorý pri zostrelení v marci 1942 nad nepriateľským územím prišiel o obe nohy a dokázal sa za 18 dní doplaziť do sovietskych línií. Podľa jeho slov mu po celú túto dobu dodávala potrebnú energiu práve čokoláda.

Keď v roku 2014 zaradila ukrajinská vláda v Kyjeve medzi potraviny zakázané dovážať z Ruska tiež čokoládu práve od slávnej firmy "Krasnyj Okťabr", vyvolalo to rozhorčenie vojnových veteránov.

Aztécka čokoláda

Ani trochu sa nepodobala horúcej čokoláde, ktorú dnes pijeme my. Nápojmi hovorili "horká voda" - "xocoatl" (xocoe - kyslý, ATL - voda), podával sa pri dlhých presunoch bojovníkov studený, mal ostrú a horkú chuť vďaka dochucovaniu exotickým korením, pálivými čili papričkami či horkými mandľami. Na povrchu "maxského hořčáku" musela byť hustá pena červenkastá, ktorú dosahovali mnohokrát opakovaným prelievaním tekutiny z jedného pohára do druhého.

Možno to neznie príliš lákavo, ale podľa zápisov v kronikách španielskych dobyvateľov posledný aztécky vládca Montezuma II. bol schopný denne vypiť až 40 zlatých šálok tohto posilňujícího nápoja, ktorému boli prisudzované tiež afrodiziakálne účinky.

Kam inam na rande než do čokoládovne s vybraným partnerom, určite tam pre obidvoch nájdete niečo zaujímavého a hlavne lahodného!

[ivi]