Čo si myslíš, to dostaneš

Každý z nás pozerá na svet inak. Ak si myslíme, že život je nádherný, potom si úplne automaticky všímame krásnych vecí. Ak si však myslíme, že život je príliš zložitý, alebo dokonca nespravodlivý, nájdeme pre svoj štýl uvažovania vždy správne potvrdenie. Ako ale zmeniť vzorec uvažovania a tým doslova zmeniť svet, v ktorom žijeme? A prečo tak často máme presne to, čo nechceme?

Keď prvá etapa pre zmenu je rozpoznať problém, je zrejmé, že ak chcete niečo zmeniť, musíte začať obvykle s vlastným vnímaním života. Pre každého z nás je realita iná. Nikto nežije v rovnakom svete ako vy a vy nežijete v rovnakom svete ako ktokoľvek iný. To by mohlo znieť ako podivný koncept, ale premýšľajte o tom niekoľko minút.

Rozpoznajte svoj vzorec myslenia

Najskôr musíte pri sebe rozpoznať vzorec myslenia, ktorý nechcete. Ako? Jednoducho - uvedomte si, aký negatívny pocit sa vám z rôznych životných situácií neustále vracia. Je veľmi ťažké sústrediť sa na dobro, keď sa vám v živote dejú zdanlivo zlé veci. Skúste si navyše uvedomiť, že každý robí to najlepšie, o čom je presvedčený, že tým najlepším pre jeho život je. Všetci máme k dispozícii využitie svojich silných stránok. Tieto silné stránky osobnosti získavame postupne v priebehu života, nenarodíme sa s nimi.

Presnejšie povedané: učíme sa poznať seba samého. A každý z nás na to používa vlastné dostupné zdroje toho, čomu veria a čo sa naučili. Čo to znamená? Systém našich vnútorných presvedčení vzniká od raného detstva. Utvára sa podľa hodnôt, ktorými sa riadia naši blízki - rodičia, starí rodičia... Hlavní sú rodičia, ktorí nám odovzdávajú podmienky a pravidlá, podľa ktorých sa naučíme oceňovať sami seba. Sú to predovšetkým ich očakávania, vložené do našej výchovy. Ako deti sa tak učíme, ako sme, alebo naopak nie sme pre ostatných prijateľní a hodní lásky.

Učíme sa prispôsobovať okolitému svetu a zisťujeme, že ak sa určitým spôsobom správame, bude to mať aj určité dôsledky, podľa ktorých sa vo finále cítime buď dobre, alebo zle. Naša podvedomá myseľ sa pri tom drží iba jednej jedinej schémy - vždy urobí čokoľvek, čo je potrebné, aby sme sa od emočnej bolesti posunuli smerom k príjemnému potešeniu. Postupne si teda utvárame svoj charakter, začíname sa správať podľa týchto všeobecných právd, ako keby to boli pravdy absolútne.

Je to jednoduché - keď urobíme, čo sa od nás očakáva, budujeme tým prepojenie s okolím a dostáva sa nám príjemného pocitu, že niekam patríme, že nás majú radi. Zamyslite sa teraz na chvíľu a napíšte si, čo je pre vás najdôležitejšie. A následne pridajte aj ďalšie veci, na ktorých vám záleží.

Čo bude váš zoznam obsahovať? A ako veľmi sa tým naozaj v živote riadite? Zaujímavé je, ako americkí psychológovia Martin E. P. Seligman a Christopher Peterson spracovali prehľad silných stránok charakteru, ktorý pre bližšie pochopenie rozdelili do nasledujúcich šiestich skupín: spiritualita (sebapresah) - nádeje - optimizmus - humor a radosť - zmysluplné smerovanie k cieľom - účelné rokovanie. Ktorú z týchto šiestich skupín používate najviac a úplne bežne? A na ktorú vám "nezostáva" čas a používate ju len zriedka?

Ďalšie stupne pre zmenu

Druhá etapa pre zmenu je byť si vedomí toho, že používate deštruktívny vzor myslenia. Bežne totiž používame rôzne myšlienkové vzory v závislosti na tom, čo práve robíme. Napríklad môžeme použiť pozitívny vzor myslenia pri práci, kedy máme dôveru vo svoje schopnosti, ale zároveň používať deštruktívny vzor, ​​pokiaľ ide napríklad o harmóniu v osobných vzťahoch. Prejdime ku tretej etape pre zmenu - nahradenie zlého dobrým. To je etapa, kde sa bohužiaľ všetci bežne "zasekneme".

Starý vzor myslenia nám môže hovoriť Nikdy nebudem schopný to urobiť, Pre mňa to rovnako nemôže dopadnúť ideálne, tak prečo sa do toho vôbec púšťať. Takže tým pádom pre nás bude aj naďalej vzorec myslenia Áno, chcem a môžem len vytúženým želaním. Je jasné, že zmena nebude fungovať. Vlastne sa k nej ani nepriblížime. Prečo vystupovať zo svojej komfortnej zóny, keď predpokladáme len samé ťažkosti? A prečo sa vždy pokúšame nahradiť starý vzor myslenia štýlom "pomaly a postupne"? Prečo nedokážeme zmenu vykonať hneď?

Uznávaný americký kouč a mentor Anthony Robbins vysvetľuje, prečo je pre mnohých zmena tak ťažká. Sú tu totiž iba dva hlavné faktory, ktoré nás k efektívnej zmene prinútia - faktor túžby a faktor strachu. Dobrou správou však je, že proces zmeny vôbec nemusí byť tak "bolestný", ako predpokladáte. Ideálnym variantom je spracovať si napríklad s pomocou EET nechuť k zmene a znovu získať prirodzenú motiváciu. Motivácia vždy rovná sa "to, čo je pre nás dôležité" mínus strach a obavy.

Čo vám dáva zmysel

Hľadajte čo vám dáva zmysel, a tým žite. Staňte sa sami sebe najlepším priateľom. Priateľom, ktorý vás naozaj pozná a vie ako podporiť, tak aj odpúšťať a nekritizovať. Vždy to budete vy, kto musí urobiť pomyselný krok a rozhodnúť sa vykročiť zo svojej bezpečnej zóny. Každý z nás má vnútorné hranice, v rámci ktorých sa cíti príjemne, pohodlne a bezpečne. A práve tento vnútorný rámec spôsobuje, že lipneme na vzťahoch, ktoré sú prežité, alebo zostávame v zamestnaní, v ktorom nie sme spokojní.

Jednoducho sa nám nechce meniť zabehaný spôsob myslenia. A tiež sa nám nechce za hrancie, do zóny neznámeho, teda do možného rizika. Vykročenie zo zóny "komfortu" do zóny rozumného rizika je však nevyhnutnou podmienkou rozvoja osobnosti. Život predsa nie je stagnácia - neustále plynie, žiada si čerstvé emócie, nové udalosti, krásne výzvy a pozitívne zmeny, ktorými ho máme možnosť zhodnocovať.

Voľte zmenu a choďte

Vďaka metóde EFT (techniky emocionálnej slobody) môžete ľahko zacieliť a zmeniť napríklad vžité presvedčenie o sebe. Metóda EFT je výborný nástroj pre zmenu aj vďaka tomu, že obsahuje prvky z NLP (neurolingvistické programovanie). Vyhovuje tým pádom aj ľuďom, ktorí radšej ako cez emočnú sféru riešia proces zmeny na kognitívnej (racionálnej) úrovni. Za použitia metódy EFT dochádza k rýchlej premene aj tých pôvodne zdanlivo neriešiteľných situácií. Aj napriek tomu, že naše vnútorné presvedčenia často fungujú ako "sebanaplňujúce sa proroctvo" (v zmysle že dostaneme presne taký výsledok, ktorý očakávame alebo si "dovolíme" mať), je zmena vždy možná.

Naše presvedčenia iba fungujú v nami stanovenom režime - počas života opakovane potrebujeme ich posilnenie. V momente keď dané presvedčenie pre nás prestane byť pravdou, otvoríme sa aj ďalším kladným možnostiam pre život.

Sebarealizácia je umenie byť šťastný

Negatívne presvedčenia nám nič pozitívne nedávajú. Iba vytvárajú začarovaný kruh, ktorý je dobré rozťať. Keď napríklad máte presvedčenie Ľudia ma nemajú radi vždy, keď prídete do spoločnosti, budete vopred očakávať negatívnu reakciu ostatných. Pre istotu sa teda stiahnete do seba, budete málo komunikovať a druhí si vaše správanie vysvetlia ako namyslenosť. To, akú spätnú väzbu na podkladoch tejto situácie dostanete, len vaše presvedčenie Nemajú ma radi potvrdí. Paradoxné je, že celý váš vzorec správania, utvorený na podkladoch negatívneho presvedčenie, vznikol pravdepodobne kvôli jednej udalosti z detstva.

Táto udalosť pre vás mohla byť natoľko nepríjemná, že ju vaša podvedomá myseľ okamžite uložila do pomyselnej priehradky s názvom Už nikdy znova. Podvedomá myseľ k tomu použila v podstate rovnaký princíp ako u informácií v štýle Na rozpálený sporák sa nesiaha.

Vedeli ste, že neustále nenaplňovanie vlastných prianí a túžob vytvára prázdne prežitky bez akéhokoľvek významu, ktoré spôsobia, že je váš život nešťastný? Je to sebazničujúci vzor. Uviaznutie v komfortnej zóne, kde sa síce cítime pohodlne, ale zároveň neuspokojene. Ako to môžeme zmeniť? Ako sa môžeme dostať späť k úprimnej radosti a šťastia, ktoré sme zažívali ako malé deti? Odpoveď leží vo vnútri nás.

Mozog vám pomôže

Americkí výskumníci vyvinuli čelenku, ktorá má vyriešiť problémy s medziľudskou komunikáciou. Čelenka, ktorá meria mozgovú aktivitu, totiž udáva, nakoľko sú mozgy naladené na rovnakú vlnu. V momente, kedy si ľudia vymieňajú informácie, ich mozgy sa prepájajú a pracujú v určitej harmónii. Čelenka meria ľuďom aktivitu, či sa tak skutočne deje alebo nie. Jav, pri ktorom sa mozgové aktivity dvoch jedincov synchronizujú, nazývajú psychológovia "mozgové prepojenia". Takéto prepojenie nastáva napríklad, keď učiteľ vysvetľuje Einsteinovu teóriu relativity a jeho študenti ju chápu.

Úloha

Skúste si teraz na chvíľu predstaviť to, po čom túžite. Ponorte sa do výsledného obrazu svojej mysle. Aký pocit tento obraz obsahuje? Aké obavy vás automaticky napadnú k danému procesu získania toho, čo chcete? A akú svoju vlastnú pravdu alebo vieru tým pri sebe zaktivujeete? Ako viete, že to pre vás nie je možné? Aké "len keby", "áno, ale" vás automaticky napadajú? Aj obyčajné pochopenie štýlu vlastného uvažovania je kladnou zmenou. Poznať, že ste uviazli v komfortnej zóne, môžete podľa reakcie, ktorú vo vás vyvolá akákoľvek nová situácia alebo aj jej samotná predstava.

To nám tiež dáva odpoveď na to, prečo bežne skôr máme to, čo nechceme, než to, po čom túžime. Reakcia na vykročenie z komfrotnej zóny môže byť rôzna, pocity, ako vzrušenie, zvedavosť, záujem či nepokoj, sú kladné. Avšak obavy, strach a podhodnocovanie sú najnázornejším dôkazom, že opustiť komfortnú zónu sa vám vôbec nechce.

Ak chcete nejaké odborné rady, nebráňte sa ani odborníkom, v každom väčšom meste - v Bratislave, Košiciach, Nitre, vám pomôžu s výchovou vašich detí, ale aj odstránením vašich zažitých dogmatických hlášok.

[ivi]